Opozičná prestrelka o volebných zmenách Zo starého Mečiarovho nápadu netreba robiť fetiš

Keď šéf parlamentu Peter Pellegrini otvoril tému zmeny volebného systému, hneď sa ukázali dve veci. Prvou je, že táto téma má potenciál rozdeľovať opozíciu, a tiež je zjavné, že minimálne pokiaľ ide o politikov, tak vecnej debaty o zmene volebných pravidiel sa zrejme nedočkáme.

Ale po poriadku.

Pellegrini by za ideálny scenár považoval zavedenie zmiešaného volebného systému, v rámci ktorého by sa 79 poslancov volilo v jednomandátových obvodoch, ktoré by kopírovali okresy.

Na zmenu volebných pravidiel však potrebuje koalícia aj hlasy opozície, keďže Igorovi Matovičovi sa podarilo zakotviť do ústavy, že na Slovensku máme len jeden volebný obvod.

KDH je pripravené sa s vládnou koalíciou o zmene volieb baviť. Malo to vo svojom volebnom programe a dlhodobo o tejto téme hovorí. Kresťanskí demokrati však nechcú meniť súčasný pomerný volebný systém na zmiešaný, tak ako by sa to páčilo Hlasu. Presadzujú len zvýšenie počtu volebných obvodov, najlepšie na osem, ktoré by kopírovali dnešné samosprávne kraje.

Peter Pellegrini takéto riešenie nepovažuje za dostatočné, ale je ochotný sa o ňom baviť a dal sa počuť, že už aj takáto zmena by bola z jeho pohľadu posunom k lepšiemu.

Takáto konštruktívna idylka však netrvala dlho. Do debaty vstúpil Igor Matovič, síce bez argumentov k meritu veci, zato však s plamennou výzvou na adresu KDH, aby „nekolaborovali s absolútnym zlom, ktoré vládne“.

Aj Progresívne Slovensko sa k úvahám o volebných zmenách postavilo skepticky. Michal Šimečka ich označil za hranie s ohňom a vyzval KDH, aby na to nepristúpilo.

Ústami Branislava Gröhlinga sa pridala aj strana SaS, ktorá takisto vyzvala kresťanských demokratov, aby sa nenechali zlákať sľubmi a nepristúpili k žiadnej „účelovej zmene“.

Čítajte tiež

KDH chce s koalíciou meniť volebné obvody Opozícia Majerského kritizuje. Ten im odkazuje, že ho v tejto chvíli nezaujímajú

Juraj Brezáni

Samosprávy reagujú, že viac obvodov nestačí. Žiadajú komplexnú zmenu verejnej správy od financovania po proces decentralizácie.

Pred tým, ako sa začnú v debate používať silné slová, by však možno stálo za to vrátiť sa k tomu, ako sme k jednému volebnému obvodu vlastne prišli.

Účelovo ho pred voľbami v roku 1998 zaviedol Vladimír Mečiar. HZDS bolo stranou jedného muža a Mečiar kalkuloval s tým, že ak on bude jednotkou na všetkých volebných lístkoch na Slovensku, pomôže to jeho strane získať lepší volebný výsledok.

Dovtedy sme tu od roku 1990 mali štyri volebné obvody (Bratislava, Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský) a Mečiarovu zmenu na jeden volebný obvod vtedy kritizovala celá politická opozícia, ale aj odborníci a predstavitelia samospráv.

K modelu viacerých volebných obvodov sa však napriek sľubom nevrátili ani ďalšie politické garnitúry. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že na politickej scéne pribúdali nie úplne štandardné politické strany (ANO, SOP, SaS, OĽaNO) so silným lídrom, ale bez početnejšej členskej základne, ktorým jeden volebný obvod vyhovoval.

Teraz niekoľko výhod, ktorými by návrat k viacerým volebným obvodom mohol zlepšiť dnešnú politiku.

Rozdelenie územia na viacero volebných obvodov by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k rovnomernejšiemu zastúpeniu regiónov v parlamente. Dnes sú v ňom nadreprezentovaní poslanci s bydliskom v Bratislavskom kraji.

Mohlo by tiež dôjsť k zníženiu vplyvu straníckych centrál na úkor posilnenia regionálnych štruktúr, keďže strany by museli zostavovať viacero regionálnych kandidátok.

Pri zachovaní existujúcej možnosti štyroch preferenčných hlasov by sa zvýšil aj vplyv voliča na personálne zloženie parlamentu. Voliči by totiž už nevyberali štyri mená zo 150 kandidátov, ale z podstatne menšej skupiny.

V Česku sa napríklad 200 poslancov Poslaneckej snemovne volí v 14 obvodoch, čo v priemere vychádza na 14 poslancov na jeden obvod, a v Poľsku vyberajú 460 poslancov Sejmu v 41 volebných obvodoch, čo je v priemere 11 poslancov na jeden volebný obvod.

Na zmenu volebného systému na zmiešaný, ktorý by najväčšmi vyhovoval Smeru, nemá vládna koalícia bez opozície dostatok hlasov. Rozloženie síl v parlamente je také, že pokiaľ ide o zmeny volebných pravidiel, reálnu šancu na úspech má len zvýšenie počtu volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému.

Zároveň platí, že existuje viacero dobrých dôvodov, prečo je politická debata o zmene práve týmto smerom užitočná. Bez ohľadu na to, že tému otvoril Pellegrini.

Plamenné slová o kolaborácii, hraní sa s ohňom a o absolútnom zle by si opoziční predáci mali odložiť na inú príležitosť.