„O tom, že máme škodnú v revíri, som hovoril už vtedy, keď nám bodli dýku do chrbta pri odvolávaní Šimečku. Ťahali nás ku dnu,“ hovorí o Samuelovi Migaľovi a Radomírovi Šalitrošovi poslanec Hlasu Michal Bartek, ktorý na kongrese vyzval na ich vyhodenie zo strany.
Prečo to netvrdí aj o Romanovi Malatincovi, ktorý takisto nehlasoval za koniec šéfa PS? A v čom je iný Ján Ferenčák, ktorého za jeho proukrajinské názory na rozdiel od Migaľa nekritizuje?
Najmladší poslanec Národnej rady a zároveň najmladší trenčiansky vicežupan Michal Bartek hovorí, že pre stabilitu koalície bol lepší krok zbaviť sa vzbúrencov ako nimi nechať „nakaziť“ celú vládnu zostavu. Matúš Šutaj Eštok je podľa jeho slov to najlepšie, čo sa mohlo Hlasu stať. Dovládne koalícia so sedemdesiatimi siedmimi poslancami? Ako vníma kritiku Roberta Fica? A ktorý politik by mohol posilniť Hlas?
Nie, všetko išlo absolútne mimo mňa, do piatka som nevedel, čo sa na kongrese bude diať. Aj vedenie strany nám jasne povedalo, že nemáme nič riešiť a máme si nechať vychladnúť hlavy. Celá diskusia bola absolútne spontánna.
Čakal som, že pán Šalitroš s Migaľom prídu a povedia, ako to vidia. Veril som, že si to na kongrese vydiskutujeme, keďže na poslaneckom klube nikdy svoje výhrady nekomunikovali. Sedeli, tvárili sa, že so všetkým súhlasia, a potom som sa druhé dočítal z médií. Ľudia, ktorí chceli vnútrostranícku diskusiu, ju chceli len s predsedom, s nikým iným.
Naše vedenie k nim bolo príliš ústretové a do poslednej chvíle sa to snažilo zachrániť. Predsedovi Šutajovi Eštokovi som vravel, že obdivujem jeho nervy.
Nie, aj pán Kalivoda a ďalší. Ale úplne prvý predo mnou vystúpil s príhovorom primátor Bánoviec nad Bebravou Róbert Gašparík, ktorý povedal, že takíto ľudia u nás nemajú čo hľadať.
O tom, že máme škodnú v revíri, som však hovoril už dávno pred ním, keď nám bodli dýku do chrbta pri odvolávaní Šimečku. Tam sa prejavilo, že nezastávajú nastavenie našej strany ani vládnej koalície. Na klube tvrdili jedno a realita v pléne parlamentu bola úplne iná. Hovoril som, že si na týchto ľudí treba dať pozor. Ťahali nás ku dnu.
A bol som veľmi rád, keď som počul ministra Tomáša Druckera na sneme povedať, že to vidí rovnako ako predseda. Nemohli sme im viac ustupovať.
Ja o takých neviem. Vylúčenie týchto vydieračov, ktorým išlo len o mocenské posty, padlo naprieč celou stranou. Nikto sa ich na kongrese nezastal. Od ministrov, štátnych tajomníkov po radových členov strany, nikto na ich obranu nepovedal ani pol slova. Na predsedníctve to prešlo jednohlasne.
Aj naši starostovia z regiónov nás prosili, aby sme robili niečo s Migaľom, že je strašné, čo predvádza. Prišiel mesiac pred voľbami a zrazu chcel formovať stranu, radiť jej, hoci o nej nevedel absolútne nič. Migaľ so Šalitrošom si zjavne pomýlili stranu. Od prvého momentu som videl, že sedia skôr do Progresívneho Slovenska ako k nám.
Keď Migaľ so Šalitrošom hovoria o cti a morálke, je to, ako keď vás chce prostitútka presviedčať o tom, že má panenskú blanu. Im išlo len o kšefty a moc. Keby nám išlo o posty, ako vravia, tak by sme ich predsa uplácali, aby zostali. Ale my to nerobíme, pretože sme vedeli, že vylúčenie dvoch poslancov vládnu koalíciu neohrozí.
Ja som si na Romanovi s Jankom vážil, že keď aj Migaľ so Šalitrošom prestali chodiť na kluby, oni ďalej chodili. Roman komunikoval, rozprával sa s nami, naozaj mu išlo o vec. On sa len nechal Migaľom opiť rožkom. V srdci je to stále dobrý človek z regiónu, skvelý vicežupan Banskobystrického kraja a verím, že príde s Jankom Ferenčákom do našej rodiny pevne naspäť.
To je výmena, ktorá sa udiala už dávno, pred piatimi mesiacmi. To s týmto nemalo nič spoločné.
Nie, bolo to dohodnuté, lebo sme videli, že výsledky Hlasu neboli v Banskobystrickom kraji také lichotivé, bolo tam treba naliať novú energiu. Urobili sme výmeny aj v iných regiónoch, napríklad Štefan Gašparovič už nie je krajským predsedom v Bratislave, takže to naozaj nemá s týmto nič spoločné. Netreba v tom hľadať žiadnu spojitosť.

Michal Bartek. Foto: Postoj/Adam Rábara
Roman Malatinec je kovaný ľavičiar a srdcom konzervatívny človek, zatiaľ čo Migaľ je absolútny liberálik. Neviem si predstaviť Romana, s ktorým som členom zväzu protifašistických bojovníkov, ako by sa mohol ďalej spájať s Migaľom, ktorý nevie povedať nič iné ako Sláva Ukrajine.
Priznávam, že som sa pýtal, prečo je pre nás potrebné chodiť na tieto ihriská, radšej by sme sa mali venovať ľuďom na Slovensku, ale nechcem jeho cestu kritizovať. Je predsedom európskeho výboru a v tomto smere s Ukrajinou prebieha dialóg. Povedal som mu, že ak by tam išiel, má aspoň povedať, že Slovenská republika je pripravená hostiť mierové rokovania, keď sme už tento signál dali Ruskej federácii.
Pán Ferenčák je však naozaj dobrý primátor, fantasticky zastupuje stranu aj republiku v Bruseli a som rád, že nechce opustiť Hlas, ako už sám povedal.
Ako poznám nášho predsedu, nemyslím si, že sa to stalo.
Naše vedenie vždy razilo teóriu, že si jej členovia musia niečo zaslúžiť. Každý si to v Hlase musí oddrieť. Janko je teraz v parlamente, je primátor a môže pre mesto a región z pozície poslanca urobiť ešte mnoho.
Áno, takýchto regionálnych lídrov v politike potrebujeme. Ja pevne verím, že Jankovi s Romanom nejde o zlo ani o ďalšie rozoštvávanie. Nechali sa len Migaľom zlanáriť na zlé chodníčky. Klíma v klube sa teraz ohromne zlepšila. Očistením strany napätie pominulo. A ukázali sme, že vieme spraviť aj vnútornú sebareflexiu.
Migaľ bol ten, kto v tom ťahal za nitky. On robil zlobu a rozoštvávanie, pritom na klube nikdy nepovedali, že chcú Puciho vymeniť. Veľmi ma ľudsky mrzelo, čo začali robiť proti nemu, pritom klub vedie naozaj dobre, profesionálne, a od začiatku volebného obdobia neurobil ani jednu chybičku.
Roman Malatinec aj Janko Ferenčák s predsedom Pucim pekne komunikovali a mali vôľu rozprávať sa, tí dvaja absolútne nie, veď aj prestali chodiť na klub.
Dvadsaťpäť poslancov Hlasu stojí absolútne za Robertom Pucim, a ak by prišlo k voľbe predsedu klubu, pán Puci si určite obháji post. Robí to dobre, veľmi dobre funguje chémia medzi ním a predsedom strany. Parlament nemôže byť holubník, keď príde hlasovanie, musí všetko fungovať.
Náš poslanecký klub nikdy nesedával len pätnásť minút pred hlasovaním, pred každou schôdzou sedáva niekoľko hodín za prítomnosti všetkých ministrov a štátnych tajomníkov. To absolútne postačuje. To pán Migaľ vždy, keď bol spravodajcom k nejakému zákonu, posielal podklady k zákonom na poslednú chvíľu alebo vôbec.
Pána premiéra si vážim, ale naše vnútrostranícke záležitosti nech nechá na nás. My sa s tým vyrovnáme. Nech to stojí, čo to stojí, Migaľ so Šalitrošom nemali viac v našej strane čo hľadať. Hlas ich vylúčením koalíciu neohrozil. Počty neklesli pod sedemdesiatšesť a pre stabilitu vládnej koalície je lepší krok zbaviť sa vírusu, ktorý môže nakaziť celý harddisk. Nemôžeme sa dať vydierať.
Aj sedemdesiatsedmička môže byť životaschopná, keďže na hlasovania chodíme v plnom počte. Niekto môže povedať, že je to labilná väčšina, ale je to väčšina, ktorá sa vie zomknúť a byť disciplinovaná. Vzbúrenci ťažili len z toho, že pán Huliak ešte nebol v košiari a nehlasoval. Vtedy Migaľovi udrela sláva do hlavy a myslel si, že Národnú radu drží na špagátiku od svojich treniek, ale tieto časy sa skončili. Som presvedčený, že dovládneme ako sedemdesiatsedmička.
Pána Huliaka nechcem komentovať. To nech si rieši pán Danko.
My v Hlase absolútne nemáme záujem o predčasné voľby, bolo by to rezignovanie na to, čo sme sľúbili voličom pred voľbami. Takže na nás vláda nepadne. My sme vylúčili len dvoch.

Michal Bartek. Foto: Postoj/Adam Rábara
Uvidíme, ako prebehne februárová schôdza, ako sa počas nej preskupíme, no verím, že aj marcová nám bude odsýpať.
To nechám na koaličnú radu, ktorá to rozhodne. Ale naši ministri robia dobrú robotu, napĺňajú programové vyhlásenie vlády, takže s našimi rezortmi by nemal byť problém. Dvaja vylúčení poslanci by nemali rozhýbať ministerský zbor.
Pokiaľ viem, rokuje s ministerkou Šimkovičovou. Ja si počkám, ako to dopadne. Na poslaneckom klube diskusia o tom ešte nebola.
Prezident je v prvom rade človek. Nezasahuje nám do práce ani nám nehovorí, čo máme robiť. Prišiel na veľmi krátky čas, takže v tom nevidím žiaden problém. Je náš čestný predseda, otec zakladateľ, ktorý nevplýva na rozhodovania v Hlase ani na poslanecký klub.
Ale nech sa stretne, s kým chce. Stretáva sa aj s opozičnými poslancami, je to hlava štátu, musí sa stretávať so všetkými. Aj ja ho požiadam o stretnutie, keď budem potrebovať.
Keby to bola pravda, tak by som čakal, že Tomáš Drucker by chodil na náš poslanecký klub a dával by nám rozumy, ale to sa nikdy nestalo. Som rád, že na svoje cesty berie aj ministrov a otvára im dvere.
Ja na tom nevidím nič zlé. Ale Tomáš Drucker určite nie je žiadnou predĺženou rukou Petra Pellegriniho.
Nie, má absolútnu podporu poslancov Národnej rady, členov okresných a krajských štruktúr, radových členov a je tým najvhodnejším lídrom pre našu stranu.
Zachytil som to, ale nevidel som tento prieskum. V Hlase si stále stojíme za značkou. Ja sa ako zakladajúci člen strany nehanbím za to, že som prišiel zo Smeru, vždy si budem vážiť svoju politickú alma mater, ale som rád, že som v Hlase a môžem v ňom byť autentický. Naši ministri sú tí najdôveryhodnejší vo vláde. Majú profesionálnejší výkon aj väčšiu miernosť.
Áno, sedíme si ľudsky, páči sa mi jeho dravý, energický výkon a je to to najlepšie, čo sa mohlo Hlasu pri odovzdávaní funkcií stať. Náš stranícky orchester na čele s ním pracuje fantasticky.
Mne sa politika Gyimesiho veľmi páči, mnohokrát pomenuje veci správnymi slovami a rád si vypočujem jeho pohľad na vec. Je to človek, ktorý má blízko k myšlienkam sociálnej demokracie, takže prečo nie? Nebol by som proti. Rovnako ako ani pri podpredsedovi vlády pánovi Tarabovi, ktorý predvádza dobrý výkon a je obľúbený aj u ľudí.
Sú to mená, ktoré by nás mohli posilniť, hoci máme veľký potenciál a kapitál aj v našich straníckych kádroch, ale ja určite nebudem pri týchto pánoch proti.
Toto ide mimo mňa, ale ja s pánom Gyimesim ani s pánom Tarabom nemám absolútny problém.
Absolútne. Pohlavia sú len dve – muž a žena. To je fakt.
My sme v Hlase nikdy nechceli otvárať kultúrno-etické otázky, to radšej nechávame liberálom z PS či Kresťanskodemokratickému hnutiu, nech sa s nimi na tom pohádajú. Vidíme, že slovenskú verejnosť trápi čosi úplne iné. Ale na tom, že máme len dve pohlavia, nie je pre poslancov Hlasu nič polarizujúce. Som presvedčený, že to všetci naši poslanci podporia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.