Tomášove trináste dôchodky V systéme už teraz chýbajú miliardy, obmedzenie rodičovského bonusu to nevyrieši

Nový minister práce Erik Tomáš tento týždeň oznámil zásadné zmeny v rodičovskom dôchodku, ktorý by sa mal po novom financovať cez asignáciu dvoch percent z daní z príjmov fyzických osôb. Dôvod je jednoduchý.  

Strana Hlas ešte pred voľbami vyhlasovala, že pôjde iba do takej vlády, ktorá sa zaviaže k schváleniu „skutočného trinásteho dôchodku“. To však nie je lacná záležitosť a nový minister naň odniekiaľ potreboval získať finančné krytie.  

Zásadne mu v tom pomôže aj zmena vo fungovaní rodičovského dôchodku. Tým, že sa nebude vyplácať z odvodov, ale z daní, Sociálna poisťovňa podľa Tomáša ušetrí 300 miliónov. To však v skutočnosti nepokryje ani polovicu z toho, čo budú trináste dôchodky štátnu kasu stáť.  

Výška nových trinástych dôchodkov ešte nie je podľa Tomáša úplne jasná, s najväčšou pravdepodobnosťou však dosiahne hodnotu 606 eur. Táto suma bude vyplatená všetkým dôchodcom bez ohľadu na štandardnú výšku ich penzie.  

Reforma rodičovského dôchodku Zmena systému dvoch percent z daní môže byť pre mnohé mimovládky likvidačná

Jakub Lipták

Návrh ministra Erika Tomáša kritizujú mimovládne organizácie aj prezidentka.

Chýba 200 miliónov 

Táto dávka by mala štát vyjsť na 799 miliónov eur. Šéf rezortu práce na tlačovej konferencii uviedol, že financovanie tohto balíka je už zabezpečené.

Rezort má podľa Tomáša už teraz k dispozícii 310 miliónov, ďalších 300 miliónov získa zo zmien v rodičovskom dôchodku a ďalších 50 miliónov našla Sociálna poisťovňa vo svojich fondoch. Chýba už iba 120 miliónov, to by však podľa ministra nemal byť problém.  

Juraj Kotian z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že to tak celkom nie je. Podľa ich výpočtov bude na plné vyfinancovanie trinásteho dôchodku potrebné nájsť ďalších 200 miliónov, čo je o 80 miliónov viac, ako uviedol Tomáš.  

„Navyše, v strednodobom horizonte bude potrebné nájsť dodatočných 100 miliónov, keďže v roku 2027 môžu náklady vzrásť až na 300 miliónov eur,“ hovorí Kotian pre Postoj. 

Suma 310 miliónov, o ktorej Tomáš hovoril, že ju už má k dispozícii, je tiež problematická. Ide o zdroje vyčlenené na vyplácanie pôvodného trinásteho dôchodku, ktorý schválila ešte minulá vláda. Vyplácať sa však bude iba tento rok a jeho výška bude závisieť od toho, aký vysoký dôchodok poberá penzista. Ako však hovorí Kotian, táto úspora bude postupne klesať. Zo slov ministra práce nie je ani jasné, či spomínaných 50 miliónov zo Sociálnej poisťovne bude k dispozícii každý rok, alebo ide iba o jednorazovú záležitosť. 

Štát tak bude musieť každoročne hľadať ďalšie zdroje na vyplatenie štedrého trinásteho dôchodku. Na to, aby to bol schopný urobiť, si teda musieť požičať. 

Na dôchodky už teraz nemáme  

Dôchodkový systém je pritom už aj bez trinásteho dôchodku deficitný a funguje na dlh. Teoreticky by mal fungovať tak, že starobné penzie sa vyplácajú z odvodov, ktoré pracujúci odvedú zo svojich miezd. Ak sa však pozrieme na čísla Sociálnej poisťovne, je jasné, že to, čo z odvodov pritečie, ani zďaleka nepostačuje ani na vykrytie súčasných dôchodkov.  

Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2023 by mali príjmy z odvodov do fondu starobného poistenia tvoriť 4,76 miliardy eur. Na vyplatenie starobných penzií však bude potrebných 8,27 miliardy. To znamená, že už teraz systému na normálne fungovanie chýbajú takmer tri a pol miliardy eur.  

Ako vidieť z grafu, tento stav nie je výnimočný, ide o dlhodobú záležitosť. Chýbajúce peniaze sa vykrývajú presunmi zdrojov z iných fondov, najmä z takzvaného fondu solidarity, a transfermi zo štátneho rozpočtu.  

Každý by chcel dôchodcom dopriať peniaze navyše, je však otázne, či je za danej situácie rozumné zaviesť vysoký trinásty dôchodok. Navyše plošne, bez ohľadu na to, akú vysokú penziu dôchodca poberá a v akej situácii sa nachádza.  

Aj dáta Štatistického úradu ukazujú, že medzi dôchodcami sú veľké rozdiely. Podľa údajov z roku 2021 bolo príjmovou chudobou ohrozených 10,3 percenta ľudí starších ako 65 rokov. Toto číslo bolo trikrát vyššie u dôchodcov žijúcich osamote, naopak, domácnosti s dvomi dôchodcami patrili medzi najmenej ohrozené chudobou vôbec.  

Samotný dôchodkový systém na vyplácanie trinástych dôchodkov zdroje nemá. V skutočnosti na to nie je ani nastavený. Funguje priebežne, ľudia každý mesiac odvedú peniaze a z nich sa platia penzie. Odvody sa platia každý mesiac, tých je v roku 12. Zdroje na 13. dôchodky by boli, ak by odvody prevyšovali potreby starobného fondu, to sa však nedeje. Ich financovanie teda musí vykryť štát.  

Ani ten však nemá peňazí nazvyš. Deficit v tomto roku dosiahne podľa predpovede ministerstva financií 6,2 percenta HDP. To je v prepočte približne 7,55 miliardy eur.  

Ak vláda neprijme žiadne úsporné opatrenia, čo sa zatiaľ zdá, že tak aj bude, podobne vysoký deficit dosiahneme aj v nasledujúcich rokoch. To by však znamenalo čoraz rýchlejší rast verejného dlhu. Ten v tomto roku dosiahne podľa predpovedí takmer 58 percent HDP, ak však vláda nebude šetriť, už o tri roky by mohol atakovať 70 percent.  

Štedré dôchodky na úkor budúcnosti 

Ako hovorí Kotian, ak nechceme nastúpiť na grécku cestu, vláda by mala v prvom rade prijímať opatrenia, ktoré prinesú štátnej kase dodatočné príjmy a úspory.  

„Nejde len o to, že smerujeme k bodu, keď už tento rozdiel medzi príjmami a výdavkami neudržíme a nik nám nebude ochotný naň viac požičať. Ide aj o to, že čím sme rizikovejší, tým väčšie úroky budeme musieť platiť,“ upozorňuje. 

No a čím väčší verejný dlh budeme mať, tým rizikovejšie nás budú medzinárodné trhy vnímať. Zvýšenie úrokov iba o pol percentuálneho bodu by nás ročne vyšlo na 500 miliónov eur.  

Podľa predbežných prepočtov Rozpočtovej rady by sa mala dlhodobá udržateľnosť vplyvom avizovaných zmien zhoršiť o dodatočných 0,2 percenta HDP. Ako však upozorňuje Kotian, tento negatívny dosah by sa dal vykryť inými zmenami v dôchodkovom systéme, napríklad zmenami v predčasných dôchodkoch. 

Taktiež by mohlo pomôcť odstupňovať výšku trinásteho dôchodku podľa výšky starobnej penzie. Tak je systém nastavený aj teraz. Ľudia s najnižšími dôchodkami dostanú 300 eur, s tými najvyššími 50 eur.  

V každom prípade, za súčasného stavu verejných financií nestačí iba zmierňovať nové negatívne dosahy, ale pracovať na zlepšení situácie. Inak nás v budúcnosti môže čakať výrazné škrtanie, aké prišlo v Grécku.