Peter Pollák mladší Rómovia majú z Fica strach, je pre nich väčší rasista ako Mazurek

Peter Pollák mladší je jeden zo štyroch rómskych poslancov, ktorí sa dostali na kandidátke OĽaNO do parlamentu. Tvrdí, že s vládou Roberta Fica nečaká Rómov na Slovensku nič dobré a majú strach. „Vnímajú ho už ako väčšieho rasistu než Milana Mazureka,“​ vraví.

Podľa jeho slov sa premiér chystá zrušiť úrad rómskeho splnomocnenca, na ktorý momentálne smeruje 400 miliónov eur z Európskej únie. V rozhovore odpovedá na to, či sa ho Rómovia v regiónoch pýtajú na 500-eurovú odmenu za voľby, čo si myslí o zmene názvu hnutia a či sa radí o politike so svojím otcom, ktorý je europoslancom. 

Hovorí aj o tom, že by zrušil školy v blízkosti osád a prečo je dôležitý zákon o povinnej materskej škole od troch rokov pre deti z rizikového prostredia. „My sme si ho nevycucali z prsta, ale konzultovali sme ho s ľuďmi z praxe. Ľudia zdola z komunít súhlasia s tým, že tam musí platiť povinnosť.“

Vo voľbách ste získali tretí najvyšší počet hlasov v rámci hnutia. Čo bol podľa vás hlavný dôvod, pre ktorý Rómovia masovo volili OĽaNO?

Naše hnutie komunikuje k týmto ľuďom dlhodobo. Už po vzniku v roku 2012 postavili Róma – môjho otca – do prvej desiatky kandidátky. Dostal sa do parlamentu a vďaka tomu je odvtedy politika k Rómom bližšie než predtým. Samotný Igor Matovič ich od začiatku spomínal na tlačovkách, navštevoval ich komunity v regiónoch a Rómovia si ho identifikovali ako svojho priateľa. Pred poslednými voľbami vznikla v rámci hnutia dokonca rómska platforma Pačivale Roma. Mnohí Rómovia sa s tým identifikovali, v komunitách to zarezonovalo.

Naša politika v uplynulých rokoch bola smerovaná k týmto ľuďom. Aj počas kampane sme oslovovali najmä strednú triedu Rómov, ktorí skutočne dostávajú 200 eur na dieťa, pretože sú zamestnaní. Mnohí Rómovia v posledných mesiacoch výrazne pocítili prorodinné a sociálne opatrenia, ktoré sme presadili.

Boli by ste prekvapený, ako ľudia v rómskych komunitách politiku sledujú. Zvlášť keď sa aj ich opatrenia priamo týkajú. Celú kampaň sme zároveň viedli v rómčine, hovorili sme o ich problémoch, ktoré sami zažívame, a možných riešeniach. Navštívili sme viac ako sto lokalít, nabehali sme viac ako 16-tisíc kilometrov. V podstate sme boli pre mnohých Rómov jedinou relevantnou ponukou.

Spomenuli ste 200-eurový daňový bonus. Ten je určený pracujúcim rodičom a jeho výška sa odvíja od výšky príjmu. Rómovia z osád si však ťažko hľadajú zamestnanie, a tak mnohým táto podpora prepadne.

My sme to brali ako výzvu a motiváciu pre týchto ľudí, aby si prácu hľadali. Ak dnes prídete do osád na východe, ľudia si pýtajú prácu. A to práve preto, že daňový bonus je pre nich motivácia. Aj pre tých, ktorí sú zamestnaní načierno, aby si prácu zlegalizovali. Rozumiem, že najmä na východe nie je ľahké nájsť si prácu. Často aj pre predsudky firiem, ktoré nechcú Rómov zamestnať.

Všímam si aj u mladej generácie Rómov, že mnohí chcú vycestovať, či už na západné Slovensko, alebo do zahraničia, aby si zarobili peniaze. Nemusia mať veľké vzdelanie na to, aby pochopili, čo sa od nich vyžaduje k tomu, aby aj im štát finančne pomohol.

Po voľbách ste sa ostro vymedzovali voči tomu, že by Rómovia volili OĽaNO s očakávaním 500-eurovej odmeny. Posledné týždne chodievate so svojím otcom a s ďalšími rómskymi poslancami z hnutia do regiónov na diskusie. Nepýtajú sa na 500 eur?

Nie. My sa ich pýtame, čo hovoria na to, že ich ľudia zo Smeru či niektoré médiá obviňujú, že volili Matoviča kvôli 500 eurám. Boli by ste prekvapený z odpovedí tých ľudí, ktorí odkazujú celému Slovensku, že nás nevolili z tohto dôvodu. Hovoria tiež, že ľudia si myslia, že Rómovia sú sprostí. Oni kontrujú, že čas ukáže, že na Slovensku je tých sprostých viac ako Rómov. Médiá robili reportáže v lokalitách, kde sme kampaň ani nerobili. V rómskych komunitách účasť vo voľbách nebola vysoká, približne 30 – 40 percent voličov prišlo voliť. To však médiá nepovedia.

Celý tento naratív má rasistický podtón. Koho mali tí Rómovia voliť, ak nie Rómov? Mnohí rómsku komunitu podceňujú.

Rómovia majú skúsenosti s vládou, kde bol Fico či Kaliňák. Videli bilbordy Mazureka, ktorý chcel zákon o tom, aby bol poriadok v osadách. Fico takisto spomínal počas kampane Rómov, že sa pritvrdia opatrenia voči nim. Báli sa. Predstavovali sme pre nich jedinú možnú alternatívu voči extrémistom. Napokon dobre vedeli, že podmienkou bolo, že OĽaNO musí byť súčasťou vlády, aby 500 eur bolo realitou. Polícia nijakú korupciu, z ktorej nás viacerí obviňovali, nepotvrdila.

V každom prípade, nevnímali ste tento prísľub ako populistický?

Nie. Žiadna iná strana neprišla so žiadnym silným mobilizačným prvkom pre sklamaného demokratického voliča, aby prišiel k voľbám. Jedine my.

Ďalšia kontroverzná vec prišla po voľbách, keď Igor Matovič premenoval hnutie OĽaNO na Slovensko. Podľa vás je to v poriadku?

Ja som s tým súhlasil.

Radili sa o tom s vami?

Bol som pri tom, keď sa to kreovalo. Hovoril som, že keď má prísť facka, tak poriadna.

Facka pre koho? A načo bola dobrá?

Pre každého. Je tu hnutie, ktoré stojí za všetkými čestnými ľuďmi na Slovensku. Nemyslím si, že nás volia ľudia, ktorí sú nečestní. V hnutí Slovensko sa zároveň identifikujú rôzne platformy, či umiernení liberáli, Maďari, konzervatívci, ale aj Rómovia, a naša platforma Pačivale Roma je naďalej jeho pevnou súčasťou.

Po voľbách ste povedali, že chcete byť silným blokom proti extrémistickej rétorike Roberta Fica voči Rómom. Vnímajú ho aj bežní Rómovia ako hrozbu?

Áno, Rómovia sa boja toho, čo ich teraz s vládou Roberta Fica čaká. On sám hovoril v kampani o tom, že pravidlá voči Rómom by sa mali pritvrdiť. Rómovia ho už vnímajú ako väčšieho rasistu než Milana Mazureka. Majú už skúsenosť s jeho vládnutím. Pamätajú si Roberta Kaliňáka, ktorý poslal policajtov do Moldavy nad Bodvou, alebo prípady ako fackovanie rómskych chlapcov na policajnej stanici.

Medzi prvými krokmi Fica, keď sa ujal vládnutia, bolo, že odvolal splnomocnenca pre rómske komunity. Oni to vidia. Mám informácie o tom, že Smer sa chystá tento úrad úplne zrušiť.

Prečo by to robili teraz, keď na tento úrad smeruje 400 miliónov z eurofondov a bude mať väčšie kompetencie?

Tých 400 miliónov eur nie je všetko. Celkovo by mala prísť až miliarda eur na pomoc Rómom. A je najjednoduchšie tieto peniaze prerozdeliť na iné priority, ktoré si oni určia.

Bude to možné, keďže sú viazané na konkrétne účely a kontrolované Európskou úniou?

V minulosti to vedeli obísť. Započul som z prostredia Smeru, že úrad splnomocnenca jednoducho plánujú zrušiť a jeho kompetencie sa rozhodia medzi viaceré rezorty, ktoré budú mať nejaký dotyk s témou pomoci pre Rómov. Obávam sa, že by sa tieto financie nevyužívali efektívne. Nakoniec, nebolo by to nič nové. Počas minulého Ficovho vládnutia sa to dialo bežne. Peniaze, ktoré mali ísť napríklad na vodovod pre Rómov, sa použili na rekonštrukciu námestia s odôvodnením, že „veď po tomto námestí chodia aj Cigáni“.

Váš otec je vo vysokej politike už viac ako desať rokov. Zvyknete sa s ním radiť?

Tu prichádzame do mierneho konfliktu. On je viac diplomatický typ politika, ktorý chce veci prediskutovať, dáva tomu čas a je viac konzervatívny. Aj ja sa považujem za konzervatívneho politika, ale na niektoré riešenia sa pozerám inak.

Ak to zjednoduším, tak som povahovo bližšie k Igorovi Matovičovi. Málokedy sa však o politike rozprávame, keď sa stretneme doma na východe.

V parlamente je teraz celkovo šesť rómskych poslancov. Okrem štyroch z vášho hnutia sú tam ešte dve poslankyne z Progresívneho Slovenska – Irena Bihariová a Ingrid Kosová. Hovorili ste už o spoločnej aktivite alebo návrhu, s ktorým by ste mohli prísť?

Ja sa tomu nebránim, no zároveň si musíme ujasniť svoje pozície a názory s poslankyňami z PS v jednotlivých témach. Nepoznám presne ich priority v riešeniach problémov, ktoré sa týkajú rómskej komunity. O konkrétnych veciach sme sa však ešte nebavili.

Sú tu ešte z minulosti nejaké nedopovedané záležitosti. Mám na mysli napríklad kritiku svojej osoby od pani Bihariovej za uznesenie, ktoré hovorilo o dvanástich príkladoch toho, ako sa spoločnosť nemá správať voči Rómom. Nie je to však pre mňa neprekonateľná prekážka.

Nechcem, aby sa rómski politici rozbíjali medzi sebou, zvlášť keď sa dnes politici hádajú takmer na každej téme. Chcem, aby rómska téma mala jednotné smerovanie, a ak máme rozličné pohľady, vydiskutujme si to za zatvorenými dverami.

Robíte teraz svojim trom rómskym kolegom v parlamente akéhosi sprievodcu vo vysokej politike?

Sú dosť učenliví. Samozrejme, kontakt s parlamentnou sálou mali prvý raz počas ustanovujúcej schôdze. Budú tu pre nich nové procesy v rámci fungovania poslaneckého klubu alebo tvorbe zákonov a podobne, kde ich ešte zaškolíme. Teším sa na to.

Asi najvypuklejším problémom v súvislosti s témou Rómov na Slovensku je, že veľké množstvo ľudí žije v segregovaných osadách v zúfalých podmienkach. Hovorí sa o tom už dlhé roky. Čo by mal byť podľa vás prvý krok, ako s týmto problémom pohnúť?

My sme ho podľa mňa v rámci legislatívy spravili. Priniesli sme zákon týkajúci sa územného plánovania obcí, vďaka ktorému sa vedia lepšie vyrovnať s pozemkami.

Ďalším veľkým krokom je historicky najviac elokovaných peňazí z Európskej únie na pomoc Rómom, ktoré sme získali v minulom období. Hovorili sme o tom, kam by mali smerovať. Prioritami sú práca, bývanie, výstavba komunikácií či vzdelávanie.

S týmito peniazmi už bude disponovať nová vláda a budeme sledovať, ako sa k tomu postaví.

Váš otec aj vy už dlho hovoríte o zavedení povinnej materskej školy od troch rokov pre deti zo znevýhodneného prostredia. Prečo je to dôležité?

Materská škola je pre tieto deti obrovským predpokladom, aby plynulejšie prešli do základnej školy – a tá je predpokladom na to, aby raz skončili na pracovnom trhu. Budú pracovať, platiť dane a odvody a prispievať tak na budúce dôchodky. Štatistiky jasne ukazujú, že v budúcnosti budú na jedného dôchodcu pracovať ani nie dvaja ľudia.

Štát dodnes „vyrába“ množstvo mladých ľudí, ktorí končia na úradoch práce a namiesto platenia daní a odvodov vyciciavajú štát. Toto je podľa mňa najväčší problém.

Európska komisia uvalila na Slovensko za segregáciu rómskych detí žalobu, pre ktorú nám hrozí obrovská pokuta. Do konca roka musíme prijať zákon na odstránenie segregácie a na dosiahnutie toho, aby zdravé rómske deti nekončili na špeciálnych základných školách.

Jednou z výhrad eurokomisie je, že v niektorých školách sa vzdelávajú iba rómske deti. V realite však školy a obce, ktoré ich zriaďujú, nemajú páky na to, ako to zmeniť. V okolí týchto škôl z demografických dôvodov žije drvivá väčšina rómskych detí a nerómski rodičia posielajú deti do iných škôl.

Mali sme možnosť začať tento problém meniť počas ministrovania Branislava Gröhlinga a neskôr Jána Horeckého. Upozorňoval som na to tri roky a vyzýval som na to, aby sa segregácie skončila nielen tým, že o tom rozhodnú súdy, ako to chcel Gröhling. Chcel som, aby štát motivoval rodičov z daných lokalít, aby inklúzia v týchto školách bola motivačná.

Ako?

Ak vieme platiť dvojnásobný normatív na žiakov v špeciálnych školách, dajme troj- alebo štvornásobok na deti v týchto školách na inklúziu.

Problém však je, že v praxi sa táto inklúzia ani nedá realizovať, pretože drvivá väčšina žiakov sú Rómovia.

Buďme za nich radi. Ide to ruka v ruke s motiváciou k práci, o ktorej sme hovorili. Je dôležité, aby sa raz tieto deti dostali na pracovný trh. Ja som aj ministrovi Gröhlingovi navrhoval, aby sme zaviedli uniformy a takto odbúrali socioekonomické rozdiely medzi deťmi.

To by pomohlo vyriešiť tento problém?

V zahraničí to funguje. Ďalším riešením sú povinné materské školy.

Počkajte, ale tu sú teraz konkrétne školy, ktoré čelia neférovej výhrade, že segregujú rómskych žiakov, hoci sa učitelia snažia dať týmto deťom kvalitné vzdelanie a nemôžu za to, že nerómski rodičia tam svoje deti nedávajú a že v okolí školy žijú takmer výlučne Rómovia.

Podľa mňa by to pomohol vyriešiť zvýšený normatív, ktorý by motivoval učiteľov aj rodičov. Spravme to prostredie inkluzívne a atraktívne.

Ale to by povzbudilo nerómskych rodičov, aby dali do tejto školy svoje dieťa?

Ja by som školy v blízkosti osád zrušil a posunul ich viac do centra, aby sa rómske a nerómske komunity viac stretávali.

Rómske deti by však takto mali školu ďalej od svojho obydlia.

Ako ich však dostaneme z tej segregovanej komunity? Tým, že im postavíme školu v osade, ich ešte viac segregujeme.

Navrhovali sme, aby sa zriadili pravidelné autobusové linky pre tieto deti. Bohužiaľ, ministri Gröhling a Horecký to pochovali. Mrzí ma, že to musím povedať aj o pánovi Horeckom, lebo mal záujem riešiť to, no Gröhling ho nechal v šachu.

Znovu si to však pretavme do reality. Navštívil som viaceré rómske školy v blízkosti osád a riaditelia, učitelia aj rómski rodičia boli radi, že majú školu blízko a nemusia svoje deti, ktoré neraz nemajú ani poriadne topánky, posielať ďaleko do školy v meste. Učitelia s nimi dennodenne pracujú v náročných podmienkach a potom im Európska únia a štát povedia, že segregujú a ubližujú deťom. Nie je to voči nim nefér?

Ale ja nehovorím o učiteľoch.

No v konečnom dôsledku tie výhrady padajú na nich.

Pozrite, štát svojím nekonaním za celé tie roky dopustil, že sa toto deje. Segregácia mu vyhovovala. Neprekážalo mu, že z týchto detí budú poberatelia dávok. Bez tvrdého zákona, ktorý by tieto segregačné školy zrušil a zaviedol motivujúci zvýšený normatív, sa nepohneme. Ide to ruka v ruke s potrebou zvýšenia celkovej životnej úrovne Rómov z osád. Inak budú deti z vylúčených komunít naďalej odsúdené na generačnú chudobu.

Predpokladám, že sa s týmito ľuďmi takisto stretávate. Zvýšený normatív by zrejme neprinútil nerómskych rodičov, aby tam poslali svoje dieťa. Z viacerých objektívnych dôvodov ich tam jednoducho nechcú dávať. Nevnímate zložitosť tej reality?

Myslím, že som na to odpovedal.

Žaloba eurokomisie pre diskrimináciu rómskych žiakov Ceruzku vidia mnohí prvý raz v škole, no ľudia zhora riešia hlavne ich inklúziu

Adam Takáč

Akčných plánov a stratégií sa za uplynulé roky popísalo viac ako dosť. Kompetentným sa však nechce riešiť zúfalú situáciu ľudí z marginalizovaných komunít komplexne a s citom pre realitu.

Vráťme sa k návrhu o povinnej materskej škole od troch rokov pre deti zo zlých pomerov. Viackrát ste o ňom verejne hovorili, no prečo ste ho nepredložili už v minulom období?

Ide o komplexnú záležitosť a na koaličnej rade sa s vtedajším ministrom školstva Branislavom Gröhlingom dohodlo, že to bude mať pod patronátom jeho rezort. Potrebná bola na to aj kooperácia s ministerstvami práce či spravodlivosti.

Tento návrh bol súčasťou programového vyhlásenia vlády. Mali sme teda avizovaný prísľub, že sa to bude riešiť, no Gröhling ma s tým tri roky naťahoval.

Nemohli ste to teda predložiť sám, keď ste videli, že sa to nehýbe?

K tomu návrhu by som bol potreboval súhlas ministerstva školstva a dáta na to, aby sme zákon správne nastavili.

A keď ste ho o to žiadali, tak sa dialo čo?

Nič, žiadna odpoveď. Ak mám pravdu povedať, ani na jedno stretnutie osobne neprišiel.

Chystáte sa to teda predkladať v tomto volebnom období?

Určite. Máme tu žalobu Európskej komisie. Ak sa do konca roka neprijme žiaden zákon v tejto veci, pokuta voči Slovensku môže narásť. Robert Fico má nad sebou veľký bič.

My máme návrh rozpracovaný, no stále potrebujeme konkrétne dáta z ministerstva školstva, aby bol zákon aplikovateľný. Komunikovali sme o tom s Európskou komisiou. Tá by však mala problém, ak by sa povinnosť vzťahovala iba na rómske deti. No to ani nechceme. Hovoríme o deťoch z rizikového prostredia. To môžu byť aj deti recidivistov alebo závislých od alkoholu či drog. Jednoducho musíme to správne zadefinovať.

Takže ten tlak eurokomisie na súčasnú vládu bude taký, že sa napokon bude musieť taký zákon prijať?

Áno. Opakujem, ja mám návrh pripravený a som ochotný o ňom diskutovať so súčasným ministrom školstva.

Bude Tomáš Drucker prístupnejší?

Neviem. Zatiaľ som s ním nebol v kontakte. Ale o tejto žalobe určite vie a verím, že ju bude chcieť riešiť. Nemyslím, že by sa nová vláda chcela preto naťahovať s Európskou komisiou.

Psychológ z východného Slovenska Ak sa nič nezmení, tak tu budú getá s obrovskými problémami

Jozef Majchrák Adam Takáč

„Rómovia z osady nepovažujú škôlku či školu za dôležitú inštitúciu. Často je to pre nich niečo cudzie a nechápu jej význam,“ vraví Marián Zimmermann.

Nedávno bola zavedená povinná škôlka od piatich rokov. Viacerí ľudia z praxe však hovoria, že materská škola akoby nemala u Rómov veľkú autoritu a napriek povinnosti tam deti chodia iba sporadicky alebo vôbec.

Neviem, či je toto častý jav. No my sme hovorili v súvislosti s povinnou škôlkou aj o možných sankciách či motivácii pre rodičov. Všetko je vecou diskusie o návrhu. My sme si ho nevycucali z prsta, ale konzultovali sme ho s ľuďmi z praxe. Ľudia zdola z komunít súhlasia s tým, že tam musí platiť povinnosť.

Ľudia z terénu zároveň upozorňujú, že Rómovia z osád často nevnímajú vzdelanie ako hodnotu, ktorá je pre ich deti dôležitá. Dá sa toto zmýšľanie zmeniť?

Myslím, že povinná škôlka tomu môže pomôcť. Predstavte si dieťa, ktoré do šiestich rokov vidí iba blato a špinu. V škôlke dostane iný impulz do života, naučí sa emocionálnym a komunikačným základom. Jednoducho vidí civilizovaný spôsob života.

Okrem samotnej škôlky sme mali pripravený aj návrh o celodennom výchovno-vzdelávacom systéme, ktorý by ich priblížil k tomu, čo ich čaká po škole, a motivoval by ich k zmysluplnému životu. Radi by sme k spolupráci na tom motivovali trebárs aj rómskych študentov alebo absolventov, ktorí môžu byť pozitívnym príkladom. V komunitách to stále funguje a úspešný človek je motivačným faktorom pre iných.
 

Foto: Andrej Lojan