Prezidentské voľby Prečo by konzervatívci mali Korčokovi postaviť protikandidáta

Ivan Korčok včera oznámil, že vyzbieral podpisy potrebné na prezidentskú kandidatúru. Ohlásil tiež, že začína sériu stretnutí s občanmi.

Pokiaľ ide o ďalších prezidentských kandidátov, podpisy stále zbierajú bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš a Štefan Harabin.

Za istú sa považuje aj kandidatúra šéfa parlamentu Petra Pellegriniho, ktorý by mal mať podporu súčasnej vládnej koalície. Pellegrini sa zatiaľ s ohlásením kandidatúry neponáhľa, podľa informácií z politických kuloárov by tak mal urobiť až začiatkom budúceho roka.

Prezidentské voľby predstavujú výzvu aj pre konzervatívne prostredie, určite pre tú jeho časť, ktorá sa nikdy nebude cítiť zastupovaná kandidátmi typu Štefana Harabina.

Z tejto časti politického spektra sa zatiaľ ešte žiaden kandidát nevynoril, aj keď nejaké mená sa už vo vzduchu objavili. Spomínala sa možná kandidatúra europoslankyne za KDH Miriam Lexmann či bývalého ministra Vladimíra Palka. Žiaden z nich však zatiaľ ambíciu kandidovať nepotvrdil.

Určite aj v konzervatívnom prostredí budú zaznievať hlasy, že mať v prezidentskom súboji vlastného človeka nie je až také dôležité. Najmä ak nevidieť jednoznačného kandidáta, ktorý by mal reálnu šancu prezidentské voľby vyhrať, a existuje aj iná možnosť. Konkrétne podporiť, s ohľadom na dobrý cieľ, aj nekonzervatívneho, ale kvalitného uchádzača o post hlavy štátu. Napríklad Ivana Korčoka v záujme vyvažovania Ficovej vlády.

Takéto uvažovanie je legitímne, ale je to dobrý plán pre druhé kolo prezidentských volieb, ak by v prvom kole konzervatívny kandidát neuspel.

Teraz k tomu, prečo je konzervatívna účasť v prezidentských voľbách dôležitá.

Prvým dôvodom je dopyt zo strany voličov. Na Slovensku je početná skupina ľudí, ktorí zastávajú tradičnejší názor v témach, ako sú ľudská dôstojnosť, ochrana života a rodiny, úloha štátu pri vzdelávaní či ďalšie spoločenské a kultúrne otázky.

Títo voliči prirodzene chcú, aby ich názory boli v politike reprezentované. Konzervatívni politici plus širší konzervatívny verejný priestor by mali byť schopní na tento dopyt odpovedať.

Len prítomnosť konzervatívneho kandidáta v prezidentskom súboji zaručí, že témy dôležité pre týchto voličov sa stanú súčasťou verejnej debaty a budú s nimi konfrontovaní aj ostatní kandidáti. Ivan Korčok ani Peter Pellegrini tieto otázky otvárať nebudú, naopak, budú sa im počas celej predvolebnej kampane snažiť vyhýbať.

Pričom kompetencie prezidenta nie sú z pohľadu zápasu o tieto témy úplne bezvýznamné. Stačí si spomenúť napríklad na to, aký vplyv má prezident na zloženie Ústavného súdu.

Konzervatívna časť spektra by nemala pripustiť, aby sa hovorcom voličov s tradičnejším pohľadom na kultúrne témy stal Harabin.Zdieľať

Ďalším dôvodom je, že zástavou konzervatívneho či kresťanského kandidáta sa tu s veľkou pravdepodobnosťou budú chcieť v prezidentskej kampani oháňať viacerí uchádzači. Celkom určite už spomínaný Štefan Harabin, ale možno sa objavia aj ďalší.

Konzervatívna časť politického spektra by však nemala pripustiť, aby sa hovorcom voličov s tradičnejším pohľadom na kultúrne témy stal počas prezidentskej kampane Harabin alebo jemu podobné obskúrne postavičky.

K ich vytesneniu na okraj prezidentského zápasu môže prispieť aj účasť solídneho konzervatívneho kandidáta, ktorý bude jednoznačný v hodnotových témach, ale zároveň aj kompetentný v iných otázkach a bude mať jasno v tom, kam táto krajina patrí. To znamená, že bude mať úctu k demokratickým inštitúciám a nebude blúzniť o Rusku či vystúpení z EÚ.

Ak by aj konzervatívny kandidát nepostúpil do druhého kola volieb, je tu ďalší dôležitý moment.

Účastníci prezidentského finále sa budú snažiť osloviť jeho voličov z prvého kola. Tieto hlasy sa môžu ukázať ako kľúčové a kandidát, ktorý ich bude chcieť získať, bude nútený vysloviť smerom ku konzervatívnemu prostrediu nejaký typ záväzku. Pričom jeho splnenie sa bude dať verejne kontrolovať.

Toto všetko hovorí v prospech toho, aby konzervatívci postavili Korčokovi a Pellegrinimu protikandidáta. A to aj v situácii, keď na obzore nevidieť osobnosť, o ktorej by sa dalo hovoriť ako o favoritovi volieb.