Rokovania o vláde Prečo sú v Smere úplne pokojní

Napriek tomu, že Peter Pellegrini si svoju pozíciu jazýčka na váhach očividne užíva, pričom premiérskymi vyhliadkami sa možno necháva strhnúť až príliš, v Smere to žiadnu nervozitu nevyvoláva.

Na Pellegriniho silné mediálne vyhlásenia sa tam pozerajú ako na zmes taktiky zvyšovania ceny, psychológie a politického folklóru.

Starí harcovníci vo Ficovej strane sú si istí, že povolebný vývoj nemôže vyústiť do žiadneho iného variantu ako do koalície Smeru, Hlasu a SNS. Majú na to niekoľko dobrých dôvodov.

Najskôr však treba povedať, že zo strany Smeru nehrozí nič také, čo sa skloňuje v súvislosti s PS. Teda že by Pellegrinimu prepustili post premiéra. Bola by to z ich pohľadu zrada na voličoch, keďže Smer vyhral voľby s veľkým náskokom pred Hlasom a ľudia ho volili s tým, že dávajú hlas budúcej premiérskej strane.

Napriek tomu sú v Smere určite ochotní dať Hlasu veľmi veľkorysú ponuku vrátane podpory v prezidentských voľbách, ak by sa Peter Pellegrini rozhodol do tohto súboja ísť.

Sebaistota Smeru vo vzťahu k Hlasu sa opiera o dva faktory, ktoré budú mať kľúčový vplyv na rozhodovanie Pellegriniho strany.

Tým prvým sú voliči Hlasu. Tí by spoločné vládnutie Pellegriniho s PS nerozdýchali. Zo všetkých dát, ktoré sú k dispozícii, vyplýva, že voliči Hlasu majú oveľa bližšie k Smeru ako k Šimečkovej strane. Aj z výskumu, ktorý na jar uskutočnila agentúra IPSOS, vyplýva, že voliči Hlasu po vládnutí s PS a SaS netúžia. Predstaviť si ho vedelo menej ako 10 percent z nich, pričom na spoločné vládnutie so Smerom by ich kývla viac ako tretina. A to sa výskum uskutočnil v čase, keď ešte nebol známy program PS.

Vstup do vlády s PS a SaS by znamenal pre Hlas veľkú stratu voličov. Ale nielen to, tento voličský exodus by s veľkou pravdepodobnosťou sprevádzal aj masový odchod členov a funkcionárov.

V Smere vedia, že kľúčom k vláde s Hlasom nie je ani tak osoba Petra Pellegriniho, ale poslanecký klub jeho strany.Zdieľať

S tým súvisí aj ďalší bod. V Smere vedia, že kľúčom k vláde s Hlasom nie je ani tak osoba Petra Pellegriniho, ale poslanecký klub jeho strany. Pričom vychádzajú z toho, že pre zhruba polovicu členov tohto klubu by bolo vládnutie Hlasu s PS neakceptovateľné. Ak by sa Pellegrini touto cestou vydal, hrozil by mu osud niekdajšej Procházkovej Siete po vstupe do vlády so Smerom.

Pri analýzach sa zvykne podceňovať aj ďalší faktor, ktorý je silným spojivom medzi Smerom a Hlasom. Ide o „normalizáciu“ pomerov v bezpečnostných zložkách. Po Hamranovej akcii Rozuzlenie začala táto blízkosť byť viditeľná aj voľným okom. Aj kuloáre Smeru hovoria, že po tejto operácii dostali od viacerých dôležitých ľudí v Hlase signály, že si nevedia predstaviť vládnutie s nikým iným ako s Robertom Ficom.

Za prekážku zostavenia takejto vlády sa v Smere nepovažuje ani rôznorodý klub SNS, nad ktorým bude mať Andrej Danko len malú kontrolu. Sú si istí, že títo poslanci nepôjdu proti Smeru a dokážu sa s nimi dohodnúť aj na individuálnej báze. Čo by v konečnom dôsledku mohla byť pre Smer ešte výhodnejšia situácia, ako keby sa poslanecký klub SNS skladal len z lojálnych figúrok nevyspytateľného Andreja Danka.

Momentom, ktorý by mohol povolebnú dohodu Fica s Pellegrinim skomplikovať, je skôr trojica poslancov (Tomáš Drucker, Zuzana Dolinková, Lucia Kurilovská), ktorí sa na kandidátku Hlasu dostali prostredníctvom Dobrej voľby.

Túto komplikáciu by však Pellegrini mohol vyriešiť ponukou vládnych kresiel. Kvóta, ktorú dostane od Smeru k dispozícii, by mohla byť štedrá a ísť nad rámec počtu ministerstiev, ktorý Hlasu prisudzuje volebný výsledok.

Toto všetko sú dôvody, pre ktoré sa na vládnu koalíciu PS, Hlas, SaS a KDH treba pozerať ako na možnosť síce nie úplne vylúčenú, ale len veľmi málo pravdepodobnú.