Zo života učiteľa Školstvo – reštaurácia, kde sa chce za euro najesť celá rodina

Školstvo – reštaurácia, kde sa chce za euro najesť celá rodina
Foto: Flickr/Alexey Dushutin
Môžete sa pripravovať, koľko chcete, prvý školský mesiac vás nachytá zúfalo nepripravených.
6 minút čítania 6 min
Vypočuť článok
Zo života učiteľa / Školstvo – reštaurácia, kde sa chce za euro najesť celá rodina
0:00
0:00
0:00 0:00
Štefan Murárik
Štefan Murárik
Učiteľ na spojenej katolíckej škole v Nitre. Byť učiteľom je jeho poslaním. Tohto sa drží, v dobrom aj zlom.
Ďalšie autorove články:

Zo života učiteľa Škola, ktorá sa rozpadala, nám dnes dáva návod do budúcnosti

Zo života učiteľa Pán minister, to čo ste nám urobili?

Zo života učiteľa Nečakaná jazda – od Skibidi Toilet k Druhému vatikánskemu koncilu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Ak by som mal učiteľa prirovnať k rytierovi cválajúcemu v ústrety ďalšiemu strastiplnému roku, tak september je tank, ktorý mu prejde po chrbte.

Služobne starší učitelia dokážu zadržať dych, kým to pel-mel porád, komisií, združení, poplatkov, príhovorov a úvodov prehrmí, no mladšie ročníky môže táto metelica nalomiť.

Po prvom týždni stála predo mnou nová kolegyňa, úžasne kreatívna, vždy potmehúdsky usmiata, a pýtala sa na nahrávanie plánov do systému. Chvíľku sme tému technicky rozoberali, no potom jej po lícach začali stekať slzy veľké ako hrachy. Zatriasol sa jej hlas, klesla do kresla a rozplakala sa.

„Dá sa za týždeň vyhorieť?“ vyšlo z nej napokon.

S odstupom času to hodnotím ako najmilšiu vec, aká sa mi v tomto školskom roku stala. Bol v tom taký krásny kus pravdy o školstve a autentickej človečiny, ktorú v sebe často popierame, aby sme vôbec prežili. Snažili sme sa povzbudiť ju a presvedčiť, že vrátiť sa k brigáde v obchodnom reťazci síce môže byť viac peňazí za menej práce, ale... zazvonilo, utrela si slzy a musel utekať. A my tiež.

Ani pre mňa nebol nový štart pozvoľný. Kariérne som postúpil. Stal som sa vedúcim predmetovej komisie. V školskom systéme Slovenskej republiky to môže znamenať veľa a nemusí to znamenať takmer nič.

Pokyn ministra hovorí o približne 120 (slovom stodvadsiatich) očakávaniach, ktoré sa vzťahujú na osobu predsedu. Ministerstvo očakáva vedomosti, spôsobilosti a kompetencie v štyroch oblastiach – normatívnej a organizačnej, koordinačnej, personálnej a v oblasti profesijného rozvoja. 

Doma som si otvoril fľašu vína a prečítal celý kompetenčný profil. Otvoriť si víno bol dobrý nápad.

Začal som si spisovať, plus-mínus, čo to bude pre moju rolu pedagóga znamenať. V skratke – množstvo ďalších súvisiacich rolí. V prvom rade mám byť zorientovaný v súvisiacich právnych predpisoch, kurikule a všeobecnej pedagogickej dokumentácii. Následne byť primerane zdatný manažér procesov a ľudských zdrojov, stratég a plánovač, teoretik aj metodik, mentor, hodnotiteľ, konzultant, personalista, špecialista na komunikáciu, motivátor, tímlíder, odborník na projekty a spoluprácu.

Niežeby som nerozumel filozofii tohto spôsobu riadenia. Je mimoriadne dôležité mať obsadený stredný manažment a koordinovať procesy tak, aby škola reálne poskytovala to, čo sľubuje, v zmysle zákona poskytovať má, a aby to celé malo hlavu a pätu. Problém je, že napríklad takýto vedúci predmetovej komisie by mal niesť veľké bremeno zodpovednosti a nedostane naň takmer žiadne zdroje. Mnohokrát ostáva full-time učiteľom so smiešnym príplatkom, ktorého preťažujú desiatky bežných úloh z operatívy.

A tak jediné, čo vedúci predmetovej komisie zo 120 očakávaní naplní, je, že zvolá štyri porady do roka, na ktorých porozdáva úlohy, vyhodnotí úlohy a prepíše štyri zápisnice. Nestane sa manažérom, ktorého škola aj školský systém zúfalo potrebujú. Ak áno, považujme to za anomáliu a výsledok šťastnej zhody okolnosti.

S nádejou a vďačnosťou hľadíme, ako do škôl z iniciatívy múdrych ľudí začínajú prenikať pomáhajúce profesie alebo mentorská podpora regionálnych centier a možnosť zavedenia pozícií supervízorov. Prvé lastovičky nemusia znamenať leto, najmä v čase volieb.

Jedna pani zástupkyňa to pekne povedala – keď zakúrime a vyplatíme zamestnancov, sme pri troche šťastia na nule. Školám, ktoré poznám, chýbajú prostriedky na systematický rozvoj učiteľov, materiálne vybavenie, obnovu priestorov alebo odmeny pre tých, ktorí iniciatívne robia z vlastného presvedčenia nadprácu.

Centrálne zvyšovanie platov môže zabezpečiť (stále nezabezpečuje), aby sa nám do školstva dostali (prípadne z neho neodišli) kvalitní učitelia. Na to, aby sa školy mohli rozvíjať, potrebujú dostať prostriedky aj na manažérske a koordinačné pozície pre procesy, ktoré buď len tak lietajú vo vzduchoprázdne, alebo sú naváľané na beztak preťažené plecia.

V ktorejsi predvolebnej kampani som zachytil informáciu, že iba jedno percento maturantov sníva o učiteľskom povolaní. Zdá sa mi to reálne. Povedal som si, že vo svojej novej úlohe vedúceho sa budem zo všetkých síl snažiť, aby do obchodného reťazca z môjho tímu odchádzali pracovať iba ľudia, ktorí o tejto práci naozaj snívajú.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
rodina učiteľ Školy Školstvo a vzdelávanie
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť