Výsledky prvého kola stavali do úlohy mierneho favorita kandidáta z FPÖ Norberta Hofera. Tento ideológ pravicových populistov a na stranícke pomery skôr umiernený politik, ktorý pôsobil dosiaľ viac v úzadí, v ňom získal senzačných 35 percent. Zatiaľ čo bývalý líder strany Zelených, van der Bellen, ktorý predtým kraľoval prieskumom, len okolo 21 percent.
Napriek tomu to teraz vyzerá na pomerne tesný súboj. Hofer stelesňuje nesúhlas so systémom, odpor voči prijímaniu ďalších utečencov aj voči islamu. Rakúšanov trápi tiež stúpajúca nezamestnanosť a stagnujúca ekonomika. Kampaň sa však z veľkej časti týka najmä utečencov, keďže Rakúsko bola donedávna hlavnou cieľovou aj tranzitnou krajinou státisícov migrantov, ktorí prúdili po dnes už uzatvorenej balkánskej trase.
A práve Van der Bellen a Hofer dokonale stelesňujú dva opačné póly, medzi ktorými sa Rakúsko v uplynulých mesiacoch hýbalo.
Utečenecká kríza bola jednou z hlavných príčin nárastu popularity proticudzineckej FPÖ, ktorá by dnes s prehľadom vyhrala voľby. Snúbila sa totiž už s dlhodobým zneistením značnej časti Rakúšanov, najmä obyvateľov veľkých miest, ktorí pred očami pozorujú, ako rýchlo sa mení demografický obraz krajiny.
Podľa údajov z roku 2012 žilo v Rakúsku vyše 570 tisíc moslimov, teda takmer sedem percent populácie. Je to obrovský nárast v priebehu jednej dekády, v roku 2001 tu žilo 340 tisíc moslimov.
Najviac moslimov je usadených vo Viedni, súčasne však platí, že hlavné mesto sa zatiaľ vyhlo takej getoizácii, ako ju poznáme z iných európskych miest. To, čo je pre jednu skupinu predzvesť civilizačného úpadku, je pre druhú skupinu príkladom vcelku úspešnej integrácie.
Rakúski demografi odhadujú, že v roku 2050 budú tvoriť moslimovia zhruba 20 percent domácej populácie.
Hofer vie, že od miestnych moslimov hlasy nezíska, zato však vo viacerých komunitách prisťahovalcov, najmä medzi Srbmi, bezpečne zaboduje. Jeho voličskú základňou tvoria okrem kmeňových voličov FPÖ najmä protestní voliči. Práve od toho, koľko protestných či zatiaľ nerozhodnutých voličov príde k urnám, bude závisieť jeho úspech. Hofer stavia svoju kampaň na tradičných témach svojej strany, kritizuje establišment aj imigráciu, stavia sa do polohy ochrancu záujmov bežných Rakúšanov, hovorí však umiernenejšie než líder FPÖ H.C. Strache.
Nemalou nepríjemnosťou pre neho je, že sa v závere kampane stala témou jeho pravdovravnosť. Hofer svojho času médiám rozprával, že bol v Jeruzaleme pri Múre nárekov svedkom, ako desať metrov od neho zastrelila izraelská polícia ženu-teroristku, ktorá bola opásaná granátmi. Tento príbeh mal aj svoju symbolickú hodnotu, pretože predstavitelia FPÖ, kedysi dôvodne podozrivej z antisemitizmu, si z ideologických motívov obľúbili Izrael, najmä tamojšiu radikálnu a protiislamskú pravicu.
Problém je, že izraelská polícia opísala incident celkom inak, istú ženu vraj len postrelili, bola to Židovka, nemala pri sebe zbraň ani granáty, ani nešlo o teroristický útok. Pár dní pred voľbami je to pre Hofera predsa len trochu trápna záležitosť.
Van der Bellen predstavuje politicky druhú tvár Rakúska – verí v integráciu migrantov a hlása, že Rakúsko má ostať otvorenou a priateľskou európskou krajinou. Vehementne podporuje Angelu Merkelovú, jej pád by považoval za tragédiu, rovnako pokladal za tragický obrat v politike súčasnej rakúskej vlády, ktorá po období otvorenej náruče pomkla balkánske štáty, aby pred prívalmi utečencov zatvorili svoje hranice.
Intelektuála Van der Bellena podporuje celá ľavicová scéna, teda sociálni demokrati aj Zelení. Aj preto si môže veriť, že v ľavicovej Viedni jasne porazí svojho protikandidáta. Zvolenie van der Bellena však otvorene podporujú aj špičky konzervatívnych ľudovcov, ktorí majú zas dobré zázemie na vidieku.
Ľavicový profesor, potomok aristokratov a podľa vlastný slov bývalý slobodomurár si svoj handicap dobre uvedomuje, preto má na bilbordoch pekné krajinné scenérie aj konzervatívne pôsobiace heslá.
To, kto zvíťazí, však zrejme veľmi neovplyvnia televízne diskusie, ktoré spolu v uplynulých dňoch absolvovali. Jedna z nich, ktorá mala čudesný formát bez moderátora, sa skončila katastrofou. Obaja si určovali tón aj obsah debaty sami, čoho dôsledkom bola výmena malicherných a podpásových útokov na úrovni facebookových "hejtov". Na ďalší deň sa obaja ušpinení kandidáti verejnosti radšej ospravedlnili.
Pri tesnom výsledku tak napokon môže rozhodnúť konzervatívnejší katolícky volič. Z doterajších prieskumov vyplývalo, že Van der Bellenovi môžu odovzdať hlas možno až dve tretiny voličov ľudovcov (ÖVP). Keď sa autor týchto riadkov zhodou okolností minulý týždeň stretol na jednom podujatí s konzervatívnejšími viedenskými predstaviteľmi ÖVP, tí potichu priznávali, že budú bez najmenších pochybností voliť Hofera. Na otázku, koho podľa nich v deň D podporia rakúski praktizujúci katolíci, si však netrúfali odpovedať.
Práve medzi katolíkmi to v týchto dňoch vrie najviac. Prezidentský duel vyvolal vojnu medzi biskupmi, akú Rakúsko už dlho nevidelo. O veľký rozruch sa najskôr postaral Andreas Laun, pomocný biskup zo Salzburgu (minulý rok prišiel osobne pozdraviť bratislavský Národný pochod za život).
Toho nahnevali vyjadrenia dvoch katolíckych laických organizácií, ktoré otvorene podporili Van der Bellena, a to až do tej miery, že napísal text o kresťanoch s „vymytými mozgami“. Van der Bellena označil biskup Laun za „ľavicovo-extrémneho kandidáta“, pričom u katolíkov, ktorí ho podporujú, pozoruje ľahostajnosti vlastnej viery a nedostatok kritického myslenia. „Vo všetkých chúlostivých a nebezpečných oblastiach, počínajúc ochranou života cez otázku Boha až po ideológiu gender, stojí (Van der Bellen) na nesprávnej strane,“ napísal nedvojznačne Andreas Laun. Podľa neho fakt, že mnohí kresťania sa chystajú voliť „vyhláseného nepriateľa Boha aj cirkvi“, a nie Hofera, ktorého vyjadrenia sú „rozumné a v poriadku“, je podľa biskupa dôkazom, „v akom stave sú určité cirkevné kruhy“.
Na Launa tiež nedvojznačne zareagoval viedenský arcibiskup Christoph Schönborn, vo Vatikáne spojenec pápeža Františka. Pár hodín po zverejnení Launovho textu vyzval „všetkých zástupcov katolíckeho života“, aby dbali na štýl a neodsudzovali príkrymi slovami inak zmýšľajúcich. Odlišné volebné rozhodnutia katolíkov označil za „plne legitímne“.
Ako ďalej arcibiskup uviedol, správne volebné rozhodnutie katolíka sa nemôže týkať len otázok ako ochrana života, ale aj ďalších prvkov, ako sú napríklad postoj k slabším vrátane migrantov či spolupráca v Európe. „Katolík, ktorý vníma všetky tieto faktory a starostlivo ich zvažuje, môže pokojne dospieť k odlišným záverom než iný katolík a nikto mu nemôže vyčítať, že málo rozmýšľal,“ napísal arcibiskup.
Asi neprekvapí, že viaceré médiá si Schönbornovu intervenciu vyložili nielen ako napomenutie Launa v otázke štýlu, ale aj ako nepriamu podporu Van der Bellena. Na internetových fórach sa síce zdalo, že konzervatívcov viac oslovil Laun, ale to môže byť celkovo skreslený obraz.
O výsledku druhého kola prezidentských volieb rozhodne ešte iný dôležitý faktor. Prvé kolo totiž minulý mesiac obrátilo rakúsku politiku naruby a zamiešalo nanovo karty tak, že Stracheho FPÖ môže na svoj triumf aj dlhodobo doplatiť.
Nevýrazný dlhoročný kancelár Werner Faymann, symbol nehybnosti a neriešenia nakopených problémov, už nedokázal čeliť vzbure medzi svojimi sociálnymi demokratmi (SPÖ), podal demisiu a odišiel do zabudnutia.
Zdalo sa, že veľká koalícia SPÖ a ÖVP je v rozvrate, lenže na Faymannovo miesto nastúpil sociálny demokrat Christian Kern, ktorý vniesol celkom nový život.
Tento bývalý šéf rakúskych železníc v niečom pripomína nášho Tomáša Druckera – tiež mal povesť schopného a bystrého manažéra mamutieho štátneho podniku, ktorý sa nebál vnútorných reforiem. V SPÖ patril Kern k pravému krídlu a keďže si roky poctivo obchádzal regióny - akoby sa raz pripravoval na zvrhnutie Faymanna - tie ho teraz vyniesli na vrchol.
Rétoricky nadaný Kern vôbec nepôsobí ako manažérsky technokrat, hneď prvými vystúpeniami priam nadchol. Nový kancelár ohlásil koniec politickej „bezobsažnosti, ako sme ju zažívali v posledných rokoch“, kritizoval „posadnutosť mocou“ a varoval, že ak teraz veľké strany nepochopia, že toto je ich posledná šanca, zmiznú zaslúžene zo scény. Nový kancelár už v skratke predostrel víziu vládnutia, nazval ju trochu velikášsky "New Deal", o krajine hovorí jazykom rakúskeho Tonyho Blaira, a, samozrejme, jasne podporil Van der Bellena.
Ako napísal významný komentátor Rainer Nowak, v Rakúsku stačí v ére po Faymannovi málo: "Len čo niekto prehovorí v obsažných, zrozumiteľných vetách bez fráz, zakoktania a medzier, celá krajina mu leží pri nohách."
Vplyv tohto mocenského preprahnutia na nedeľný duel je síce neistý, ale ak by Van der Bellen predsa len v nedeľu vyhral, môže ďakovať novému sociálno-demokratickému rakúskemu kancelárovi. A možno ešte pred ním viedenskému arcibiskupovi.