Bratislava za život Pochody za nenarodené deti sú tu od 90. rokov, masovými sú len poslednú dekádu

Necelý týždeň pred parlamentnými voľbami sa v hlavnom meste koná pochod Bratislava za život. Ide o prvý pochod za život na Slovensku po štvorročnej pauze. Naposledy sa takáto akcia konala pod názvom Národný pochod za život v roku 2019.

Cieľ pochodu sa nemení. „Život človeka je veľkým darom. Chceme budovať kultúru života, ktorá si váži každý ľudský život od počatia po prirodzenú smrť,“ uvádza sa na stránke podujatia.

Pochody za život majú v Bratislave svoju históriu už od deväťdesiatych rokov. Do roku 2012 však šlo o menšie podujatie. Na modlitebné pochody chodilo päťdesiat až sto ľudí. „Ľudia sa stretli v kostole, bola omša a potom šli, modliac sa ruženec, zvyčajne k Pomníku nenarodeným pri Modrom kostolíku,“ spomína Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý spoluorganizuje aj tohtoročný pochod.

Pochod za život v Bratislave v roku 1998. Foto: TASR/Rudolf Bihary

„Potom v roku 2012 Marek Michalčík spolu so Spoločenstvom Ladislava Hanusa organizoval pochod, ktorý už mal iný formát. Nebola to modlitbová akcia, ale občianska. A hneď na ďalší rok sme už spravili prvý pochod Bratislava za život, ktorý mal tento rozmer,“ hovorí Daniška.

Pochod Bratislava za život sa tak konal v rokoch 2013 a 2014. „Ľuďom sa to páčilo, bolo to svieže a civilné, vystúpili tam kapely, boli príhovory. Bola tam dobrá atmosféra,“ spomína na prvé dva ročníky Juraj Šúst z Inštitútu Ladislava Hanusa. Na prvý pochod prišlo, ako hovorí, do tritisíc ľudí a na druhý sedemtisíc.

Prvýkrát sa Národný pochod za život konal v roku 2013 v Košiciach. Ďalší bol v roku 2015 v Bratislave a tretí – zatiaľ posledný – sa odohral v roku 2019 taktiež v Bratislave. Národné pochody mali zakaždým účasť v desiatkach tisíc a boli najväčšími verejnými zhromaždeniami na Slovensku od Nežnej revolúcie.

„Keď sme zistili, že tento rok národný pochod nebude, povedali sme si, že je dôležité, aby pro-life téma bola prítomná vo verejnom živote a aby nezanikla. Tak sme oprášili starú značku,“ vysvetľuje Šúst. Prečo je pochod tak krátko pred voľbami? Podľa Šústa to je úmyselné.

„Chceli sme vniesť do predvolebného času tému ochrany života, keďže politické strany ju ignorujú a je to pre ne päťstá téma v poradí dôležitosti,“ tvrdí.

Národný pochod za život v Bratislave v roku 2019. Foto: TASR/Michal Svítok

Hoci pochody za život sa v podobe masovejších občianskych iniciatív konajú – i keď s prestávkami – už od roku 2012, zatiaľ nepriniesli ovocie v podobe schválenia akejkoľvek pro-life legislatívy.

„Myslím si, že jedna z príčin je podvyživenosť konzervatívneho sektora mimovládnych organizácií,“ domnieva sa Šúst. „Pro-life aktivisti sú ľudia, ktorí to robia často popri práci a s vypätím síl. Nemajú za sebou profesionálne tímy, ktoré by robili stratégie, lobing, vplývali by na verejnú mienku. Na rozdiel od liberálneho sektora.“

Na otázku, prečo teda namiesto pochodu nepracujú aktivisti práve na vyššej profesionalizácii, Šúst odpovedá, že robia aj na tom, ale v pochode napriek tomu vidí zmysel. „Je to jediný spôsob, ako sa tá téma dá dostať do povedomia verejnosti zdola. Nie je to málo, keď príde niekoľko tisíc ľudí,“ hovorí Šúst. „Pochody pomáhajú čeliť liberálnej pro-choice paradigme na Západe. Spomaľujú túto vlnu, hoci zatiaľ sa im nepodarilo vyvolať protiprúd.“

Niektorých ľudí od pochodov za život odrádza fakt, že pravidelne chodia a sú aj viditeľní kotlebovci. Pochody zneužívajú na svoju politickú propagandu. Stačí, že ich je tam zopár aj s vlajkami, a už sa šíria fotografie z pochodu aj so zelenou kotlebovskou vlajkou s jasným manipulatívnym odkazom: je to akcia extrémistov či fašistov.

„Vyzývame, aby tam žiadne vlajky neboli, ale keď neporušujú zákon, čo s tým môžeme spraviť?“ pýta sa Šúst, no nazdáva sa, že kotlebovci už „stratili paru“, a dúfa, že tentoraz so žiadnymi vlajkami neprídu. Prítomnosť politických strán však víta.

„Boli by sme radi, keby sa k tomu prihlásili ostatné politické strany. Nech ukážu svojim voličom, že im na tom záleží. Hoci sa obávam, že to odignorujú,“ uzatvára.

Podľa Danišku a Šústa sa na pochodoch za život v minulosti podieľala aj organizácia Fórum života, z ktorej vzišli viacerí pro-life aktivisti. Fórum života je dodnes uvedené medzi partnerskými organizáciami Národného pochodu za život.

Denník Postoj kontaktoval aj predsedníčku Fóra života Marcelu Dobešovú, ale verejne bola ochotná vyjadriť sa až po voľbách.

Podľa informácií Postoja tejto organizácii prekáža, že cieľom pochodu má byť zákaz potratov, pričom Fórum života vidí cestu skôr v novom zákone o ochrane života, a Fórum sa ani nestotožňuje s načasovaním pochodu krátko pred voľbami.