Keď prídu migranti počas kampane Ukázať silu, nasadiť armádu alebo si orbánovsky umyť ruky?

Ak sa to skombinuje so závislosťou od sociálnych sietí či s urputnou snahou neprísť o žiadnu televíznu diskusiu s politikmi, môže to mať vážne dôsledky aj na psychický stav mnohých ľudí.

Neurotické stavy môžu posilniť aj niektoré dramatické bielo-čierne kampane, ktoré mobilizujú ľudí, aby išli voliť, lebo inak nám bude celý štát ukradnutý.

To sa už ozvali aj slovenskí psychiatri. Aj oni tvrdia, že situácia je vážna, len vo svojom vyhlásení nehovoria veľa o tom, ako si zachovať pokoj a rozvahu či duševné zdravie, ale viac o tom, že treba vyhodnocovať lživé a klamlivé vyhlásenia, z ktorých sa stratila pravda.

V konečnom dôsledku tak aj toto vyhlásenie môže prispieť k zneurotizovaniu krajiny. Lebo na obsah toho vyhlásenia sa rýchlo zabudne a v mysli ostane len informácia, že situácia je už taká hrozná, že aj psychiatri sa museli ozvať.

A v tejto vybičovanej atmosfére sa objavila staronová téma migrantov.

Vyzerá to až tak, akoby tisícky sýrskych či afganských utečencov čakali len na našu predvolebnú kampaň. A načasovali si cestu tak, aby tu vo volebnom mesiaci stihli vydesiť ľudí a oživiť pred voľbami tému migrácie. Tá pomáha najmä politikom volajúcim po silnom štáte a silových riešeniach.

Zastaviť masívny tok migrantov nie je v silách Uhríka ani Fica.Zdieľať

Čo teda vidíme? Desaťtisíce ľudí, najmä mladých mužov zo Sýrie, ako vysedávajú v parkoch, popri cestách či na provizórne oplotených parkoviskách, kde čakajú na ten „správny papier“, aby mohli ísť ďalej. Teda najmä do Nemecka či ešte ďalej.

Pochopiteľne, že ľudia v obciach na južnom Slovensku, ktoré sa ocitli na balkánskej utečeneckej trase, majú z cudzincov strach.

Nehovoria o tom, že by tu migranti kradli, lúpili či vraždili, to potvrdzuje aj polícia, oni tu len oddychujú, čakajú a neupratujú po sebe vzorne odpadky. A sú vďační za fľašu vody či mobilný záchod.

Netúžia skončiť v slovenskej base, potrebujú ísť ďalej.

Aj tak sa už témy ujali politici v kampani, ktorí stále hľadajú, čo bude tou pravou mobilizačnou témou pre ich voličov. Drahé potraviny, nedostupné hypotéky, medvede, LGBTI+ ideológia, čo má ten správny mobilizačný efekt?

Teraz sa chvíľu zdá, že sú to migranti.

Robert Fico obviňuje „Čaputovej vládu“, že nenahnala na hranicu policajtov, aby sem nevošla ani noha. Chce mimoriadne zasadanie parlamentu, aby si zakričal, že keď išlo o „buzeráciu Slovákov počas covidu, polícia mala dosť síl na kontrolu všetkých hraníc aj okresných ciest, ale keď treba chrániť Slovensko pred nelegálnymi migrantmi a kontrolovať okolo 200 km hranice s Maďarskom, Hamran hovorí NEMOŽNÉ“.

Uhrík z Republiky už ani nepotrebuje parlament, ten rovno do rúk generálneho prokurátora podáva trestné oznámenie na policajného prezidenta Hamrana za neplnenie úloh pri ochrane bezpečnosti obyvateľov a štátu.

Sú to silácke reči, ktoré majú vzbudiť pocit, že títo chlapci s vypracovanými svalmi tu rýchlo spravia poriadok, aj s imigrantmi, aj s nefungujúcou políciou.

Realita je však taká, že zastaviť masívny tok migrantov zo Sýrie, Iraku či Afganistanu nie je celkom v silách Uhríka ani Fica. Ono je to trochu ako prírodný živel. Niečo sa možno dá zabrzdiť, ale zastaviť to úplne nie je v možnostiach Slovenska.

Istý čas to skúšal – s veľkými nákladmi pre celú krajinu – Viktor Orbán. Ale zdá sa, že aj on sa rozhodol pre lacnejšie riešenie a migrantov jednoducho nechá čo najrýchlejšie prejsť cez Maďarsko do ich vysnívaných destinácií.

Aj náklady na väznenie tisícov prevádzačov v maďarských väzniciach sa mu už zdajú privysoké. Vie aj to, že keď desať prevádzačov zavriete, objaví sa sto nových. Keď je to dobrý biznis, ľudia sa vždy nájdu a zariskujú.

Preto si Orbán pilátovsky umyl ruky. Nie je už solidárny k západnej Európe. Nech si to riešia tí, ktorí otvorili náruč migrácii a majú lákavé sociálne systémy či obrovské komunity migrantov, ktoré prirodzene priťahujú ďalších ľudí zo svojej krajiny.

Západná Európa rieši v súvislosti s migrantmi zásadné civilizačné veci.Zdieľať

Ale témy sa u nás ujali aj ďalší politici a vysvetlenia boli bizarné až konšpiračné.

Peter Pčolinský naznačuje, že tu je „gentlemanská dohoda medzi naším vedením Policajného zboru a Maďarskom“, takže policajti nemôžu proti migrantom na hranici zasahovať. Alojz Hlina, Juraj Šeliga, možno aj ďalší naznačujú, že Orbán púšťa vo veľkom na Slovensko migrantov a takto pomáha Ficovi vyhrať voľby.

Je to podceňovanie Orbána. Ten hrá s migrantmi oveľa väčšiu partiu a hrá ju so silnejšími súpermi, ako je Slovensko.

Medzitým však Ódorova úradnícka vláda identifikovala úradnícky zádrh s migrantmi na našom území. Slovensko vydáva migrantom akýsi papier, ktorý oni vnímajú ako potvrdenie, že sú na území EÚ už legálne. Preto sú ochotní vyčkávať pred úradovňami cudzineckej polície.

Ak ten papier nebudeme vydávať, nebudú mať vraj migranti dôvod dlhšie zotrvávať na Slovensku a pôjdu rýchlo ďalej.

Možno pomôže dobudovať provizórne tábory, kde bude nielen občerstvenie, záchod, ale aj rýchla prehliadka migrantov, či nie sú medzi nimi teroristi. A vybavené.

Hoci sa Česi aj Nemci budú hnevať, že nedokážeme zastaviť novú balkánsku trasu, ktorá už obchádza horšie priepustné Rakúsko.

Ale kým sa bude zostavovať nová slovenská vláda, téma už bude zase na niekoľko chladných mesiacov pasé.

Samozrejme, z pohľadu Slovenska. Z pohľadu Európy a EÚ je to inak.

Ďalšie tisícky najmä mladých mužov, ktorí prichádzajú do Nemecka či Švédska, budú radikálne meniť západnú Európu. Vidíme vzostup AfD v Nemecku, vidíme horiace mestá vo Švédsku, kde sa šíri pálenie Koránu, vidíme obrat Dánska, ktorý chce pálenie svätých kníh zakázať.

Západná Európa rieši v súvislosti s migrantmi zásadné civilizačné veci, mení to život týchto krajín, a keď sa my tu sťažujeme, že niektorí migranti kradnú ľuďom zo sadov ovocie alebo že nechávajú za sebou bordel, tak sme ešte šťastnou krajinou.

Vážne otázky týkajúce sa západnej civilizácie, radikálnej zmeny Západu, to nie sú témy, ktoré sa dajú uchopiť v slovenskej predvolebnej hystérii.