Súboj o kresťanského voliča Nešťastná kampaň Richarda Vašečku

To, že medzi KDH a Kresťanskou úniou sa bude v tejto predvolebnej kampani iskriť, nie je žiadne veľké prekvapenie. Obidve strany sa usilujú osloviť kresťanských voličov a snahu Igora Matoviča a OĽaNO, s ktorým KÚ tvorí koalíciu, loviť v rybníku KDH tu už vidíme niekoľko volieb po sebe.

Teraz však Richard Vašečka z KÚ zvolil pomerne nešťastnú formu antikampane. Aj prostredníctvom platenej inzercie u nás v Postoji sa snaží varovať pred spoločným vládnutím KDH a ľavicových liberálov z Hlasu, Progresívneho Slovenska, ktoré by podľa neho bolo obrovským rizikom pre krajinu.

Konkrétne píše: „Naším cieľom musí byť, aby sme spoločne minimalizovali riziká, ktoré Slovensku hrozia od ľavicových liberálov. Ich predstaviteľmi na slovenskej politickej scéne sú predovšetkým strany Hlas a Progresívne Slovensko.“ Nasleduje obvinenie, že KDH tejto dvojici „bez škrupúľ drukuje“.

KDH pritom na margo možnej povolebnej spolupráce povedalo len toľko, že ak sa dostane do parlamentu, nevie si predstaviť spoločné vládnutie so Smerom a s extrémistami. Tvrdí tiež, že by nešlo do vlády so stranou, ktorá by v legislatívnom procese chcela presadiť registrované partnerstvá.

Vašečkova argumentácia je účelová hneď z niekoľkých dôvodov.

Po prvé preto, že sa tvári, akoby alternatívou voči vládnutiu Smeru, Hlasu a SNS mohla byť nejaká konzervatívna koalícia. Tak to však nie je. Všetko nasvedčuje tomu, že ak vznikne vláda bez Smeru, tak to bude možné len na báze širokej koalície, v ktorej budú zastúpení ako konzervatívci, tak aj ľavicoví liberáli.

V našom volebnom systéme sú široké koalície bežné a samotná účasť v nich nepredstavuje pre konzervatívcov problém. Dôležité je, či si v nich dokážu uhájiť svoje pozície. V minulosti KDH sedelo v dvoch vládach s liberálmi (DÚ, ANO) aj s ľavičiarmi (SDĽ, SOP). Obidve tieto koalície patrili z pohľadu riadenia krajiny k tomu lepšiemu, čo sme tu mali, a počas ich fungovania Slovensko ratifikovalo napríklad aj zmluvy s Vatikánom.

KDH v týchto zostavách dokázalo byť sebavedomým partnerom. Pod hrozbou odchodu z vlády napríklad zmietlo zo stola pokus Ruskovej ANO liberalizovať potratovú legislatívu a pre spor týkajúci sa výhrady vo svedomí dokonca išlo až tak ďaleko, že opustilo koalíciu.

Tento moment je možno najdôležitejším rozdielom medzi vtedajším KDH a dnešnou KÚ, ale o tom o chvíľu.

Koaličné vládnutie konzervatívcov a liberálov netreba démonizovať. Kľúčové je to, koľko toho dokážu konzervatívci v takejto zostave uhrať.Zdieľať

Keď Richard Vašečka dnes útočí na KDH a vo vládnutí s Hlasom a PS vidí obrovské riziko, bolo by celkom fajn, keby jasne povedal, ako sa jeho strana zachová, ak by sa OĽaNO (v záujme boja proti mafii a napriek Matovičovým dnešným deklaráciám) nakoniec predsa len rozhodlo do takejto zostavy bez Fica vstúpiť. Pretože po voľbách sa často zvyknú diať aj veci, ktoré si pred nimi nedokážeme predstaviť.

Hlasovali by poslanci zvolení za KÚ proti vzniku takejto vlády a odišli by do opozície? Na základe ostatných rokov, keď KÚ vo všetkom dôležitom poslušne nasledovala Igora Matoviča, máme dosť dôvodov o tom pochybovať.

Ale poďme od špekulácií späť k faktom.

Najskôr k Vašečkovej výčitke, že Hlas je bývalý Smer. Veď iste, je. Ale aj niekdajšia DÚ bola bývalé HZDS a SDĽ niekdajšia KSS. Svet nie je dokonalý. Tak ako nie je dokonalý ani Boris Kollár, s ktorým KÚ spoločne vládla ostatné roky.

KÚ dnes vyčíta KDH ochotu vládnuť s liberálmi. Alebo s ľavicovými liberálmi, aby sme presne použili Vašečkov slovník.

Je to celkom bizarné, pretože politici KÚ s progresívnymi liberálmi nielen vládli, ale aj sedeli v jednom poslaneckom klube.

Nielen SaS s Janou Bittó Cigánikovou, ale aj zástupcovia Budajovej Zmeny zdola či poslanci ako Andrej Stančík, Kristián Čekovský a ďalší boli dôvodom toho, že návrhy Anny Záborskej v parlamente stroskotali.

Na rozdiel od KDH z Dzurindových vlád však KÚ nedokázala buchnúť po stole a s OĽaNO nešla nikdy ani do náznaku konfliktu. A to ani vtedy, keď ich liberálni kolegovia z klubu robili všetko pre to, aby konzervatívne návrhy neprešli.

Zástupcovia KÚ pritom aj teraz kandidujú na spoločnej volebnej kandidátke s liberálnymi politikmi. Jozef Viskupič, Peter Pollák, Roman Mikulec či Natália Milanová nie sú určite žiadni konzervatívci a to sme sa dostali len po prvú dvadsiatku kandidátky OĽaNO.

Čiže ešte raz. Koaličné vládnutie konzervatívcov a liberálov netreba démonizovať. Kľúčové je to, koľko toho dokážu konzervatívci v takejto zostave uhrať. Existuje, samozrejme, riziko, že dnešné KDH by v takejto skúške nemuselo obstáť.

Keď ho však prehnane nafukuje politik, ktorý nedokázal ísť do zásadného sporu ani s liberálmi vo vlastnom poslaneckom klube, tak to pôsobí naozaj čudne.

Na záver už len posledná vec. Nie sú na to dáta, ale možno by kresťanskí voliči zo všetkého najviac ocenili to, keby si KDH s KÚ, napriek nedohode na spoločnom postupe, aspoň v predvolebnej kampani nešli navzájom po krku.