Pred finále Prečo sa šanca na vládu bez Smeru výrazne znižuje

Samozrejme, sme so Smerom blízki partneri, povedal Erik Tomáš reportérom Postoja minulý štvrtok po mítingu v Nitre hneď po tom, čo zdôvodnil, prečo si nevie predstaviť povolebnú spoluprácu s Progresívnym Slovenskom.

V to ráno obvinila NAKA riaditeľov SIS a NBÚ zo založenia zločineckej skupiny či zneužitia právomoci verejného činiteľa, týždeň predtým zadržali vyšetrovatelia Tibora Gašpara pre korupciu, zo zásahov polície sa tak stala hlavná téma volieb.

Vo štvrtok poobede sa v rovnakom duchu ako Erik Tomáš vyjadrujú pre Postoj aj ďalší vrcholní predstavitelia Hlasu, Richard Raši a Matúš Šutaj Eštok: obaja tvrdia, že po razii si už nevedia predstaviť spoluprácu s PS, Raši nazýva progresívcov „experimentom“, Šutaj Eštok zájde ešte ďalej, PS je pre neho „extrémistická strana“, a dodá, že je možno otázkou najbližšieho času, kedy vedenie Hlasu začne diskutovať, či po OĽaNO a ĽSNS nevylúčiť z povolebnej spolupráce aj Šimečkovu stranu.

Míting Hlasu v Nitre Ako Pellegrini zrušil dážď aj progresívcov. Ľudia mu radia ísť znova s Ficom

Juraj Brezáni Adam Takáč

Preferencie odídencov zo Smeru posledné mesiace klesajú, Pellegrini a spol. to chcú vo finále kampane zmeniť. Čo je ich recept?

Z nitrianskeho mítingu sa ponáhľal líder strany Peter Pellegrini do TV JOJ, kde v dueli s Michalom Šimečkom obvinil progresívcov, že stoja za policajnými akciami, a tvrdil, že sa Štefan Hamran ešte ako šéf Lynx Commanda zúčastnil na sneme PS. Šimečka to poprel, Pellegrini neskôr ako dôkaz predložil fotku Hamrana s Michalom Trubanom pri pulte s predvolebnými materiálmi PS.

Vyhraňovanie Hlasu proti progresívcom pokračovalo aj v nasledujúcich dňoch a je jasné, že ide o nový komunikačný manuál Pellegriniho strany, ktorá prevzala viaceré prvky z rétoriky Smeru (PS chce vraj legalizovať drogy, znižovať dôchodky a pod.).

Nová línia Hlasu má pomerne vážne konzekvencie na vývoj po 30. septembri.

V prvom rade, ide o veľkú otočku: ešte o takomto čase pred rokom, keď bol Hlas preferenčným lídrom a mal pred Smerom asi taký zreteľný náskok, aký má dnes Smer pred Hlasom, zneli Pellegriniho povolebné scenáre inak.

Najradšej hovoril o vláde zmierenia či zjednotenia, ktorú by zložili strany naprieč spektrom vtedajšej opozície a koalície, pre Rádio Expres sa napríklad vyslovil takto: „Odmietam, aby sa kreslil obraz, že sú len dva varianty: tento marazmus, čo tu je, a potom Smer, Hlas, SNS. Skúsme byť veľkorysejší, nevylučujme sa navzájom.“ Líder Hlasu ďalej nahlas dodal, že hoci nevylučuje Smer, sám za seba si nevie predstaviť sedieť vo vláde s Robertom Ficom, ktorý je politikom minulosti.

To najpodstatnejšie v Hlase nehovorili nahlas, ale zo zákulisných vyjadrení straníkov bolo zrejmé, že najmä sám Pellegrini si želá vládu bez Smeru, v strane považujú za svoju dvojičku hnutie Borisa Kollára a do partie by okrem Sme rodina brali ďalších ako SaS, PS či KDH, podľa toho, ako dopadnú voľby.

Lenže to sú vlaňajšie snehy, medzičasom sa veľa zmenilo.

V polovici februára sa Pellegrini dovtedy najtvrdšie vymedzil proti Ficovi v denníku Nový Čas, kde vyšiel rozhovor s lídrom Hlasu pod titulkom Prečo nechcem ísť s Ficom! Niežeby o Ficovi povedal Pellegrini vetu, ktorú by predtým v inom rozhovore nevyslovil, ale v takto koncentrovanej podobe to bol jeho najostrejší útok proti Ficovi. Nóvum bolo, že už nehovoril len o svojom osobnom probléme s Ficom, ale aj celkovo so Smerom, keď zdôraznil, že z jeho strany nejde len o rétorickú fintu – teda že Fico nie, Smer áno.

Pellegrini sa v tom čase cítil stále ako víťaz budúcich volieb, vnímal, že až k extrému zradikalizovaný Smer s protiukrajinskou rétorikou a prirovnaniami nemeckej armády k wehrmachtu je pre zahraničie problém. Napokon, krátko po tomto rozhovore sa stretol s nemeckým kancelárom Scholzom a bolo evidentné, že európski socialisti na čele s SPD aj týmto pasovali za svojho hlavného partnera na Slovensku práve Pellegriniho.

Ak by však dnes vedel Pellegrini vrátiť čas späť, tieto útoky na Fica zo začiatku roka by radšej vymazal z repertoára.

V Smere sa toho naplno zhostili, na sociálnych sieťach spustili proti Hlasu kampaň, že Pellegrini sa chystá spolu s SaS a PS presadiť radikálnu liberálnu agendu, zaviesť manželstvá osôb rovnakého pohlavia, legalizovať drogy či podporovať vojnu na Ukrajine.

Ficovi sa tak podarilo zatriasť relatívne najväčšou masou sympatizantov Hlasu, predtým viac či menej sklamaných exvoličov Smeru, ktorým sa síce často aj páči, čo a s akou vervou hlása od pandémie Robert Fico, ale chceli radšej niečo ako „Smer light“ s Pellegrinim ako budúcim premiérom.

Zvyšok príbehu je známy. Smeru sa podarilo časť týchto voličov získať späť, predbehnúť Hlas a stať sa hlavným favoritom volieb. Dnes si u Fica veria na výsledok vyše 20 percent a u Pellegriniho by brali všetkými desiatimi, keby skončili druhý pred PS.

Smer verzus Hlas Prečo Fico predbieha Pellegriniho a čo to znamená pre krajinu

Martin Hanus

Kým Robert Fico bojuje svoj životný zápas, Peter Pellegrini sa musí nanovo nadýchnuť, aby neprepadol.

Samozrejme, tých dôvodov postupného poklesu Hlasu a nárastu Smeru je viac. Hlasu poškodila rekordne dlhá kampaň k predčasným voľbám, ktorá sa de facto odštartovala pádom Hegerovej vlády. Prezidentka Čaputová sa začiatkom roka napokon rozhodla, že nezoberie poverenie Hegerovi a nezatlačí na Matoviča so Sulíkom, aby sa voľby konali čo najrýchlejšie do leta.

Ak by tak spravila, nevieme, čo všetko by to bolo so sebou prinieslo. Ale je očividné, že úmorných deväť mesiacov od pádu menšinovej vlády do predčasných volieb prialo oveľa viac bojovnej maske Fica, ktorý v mene revanšu odhadzuje posledné zábrany a rozdáva rozhovory aj extrémistom ako Daniel Bombic, než usmievavej tvári konsenzuálneho Pellegriniho.

Smer má jasnú hru, po zadržaní Tibora Gašpara sa pred vlastnými aj protestnými voličmi mohol opäť zaskvieť v role obetného baránka. Jasnú hru má aj rastúce PS: potrebuje stelesňovať, že je hlavnou protificovskou silou, vďaka čomu dnes oslovuje aj masy voličov, ktorí sa sami vôbec nevnímajú ako progresívni liberáli, ale boja sa návratu Fica a hľadajú alternatívu.

Hlasu hrozilo a napokon stále hrozí, že sa v súboji o víťaza volieb prepadne kdesi medzi stoličkami a bude nasledovať osud Procházkovej Siete, ktorej sa vo finále rozpŕchli potenciálni voliči, ktorí nevedeli, čo vlastne Sieť chce.

Ak sa na vec pozrieme čisto pragmaticky, Hlas v týchto dňoch nemal veľa iných možností než vyostriť tóny a za hlavného súpera si vybrať PS.

Problém je v tom, že v Hlase začínajú od nervozity strieľať takými ostrými nábojmi proti PS, že ak sa im aj podarí zachrániť klesajúce percentá, po voľbách im neostane iná opcia než byť v jednom tábore so Smerom. Fakt, že Pellegrini sa nevyjadruje tak tvrdo ako niektorí iní ľudia z jeho vedenia, nemusí byť len vecou taktiky, ale aj rozdielnych preferencií. Erik Tomáš, Denisa Saková alebo Šutaj Eštok mali aj predtým politicky a mentálne bližšie k Smeru, celkom nový tón kampane ich vnútri Hlasu posilňuje. 

Horúca fáza kampane, v ktorej sa rétorika Smeru a Hlasu už takmer vo všetkom zlieva do jedného prúdu – ako v nedeľu predviedli v RTVS Erik Tomáš a Robert Kaliňák –, jednoducho mení vyhliadky povolebného usporiadania.

V prvom rade je už vlastne nepredstaviteľné, že by Hlas prijal ponuku od progresívcov v prípade, keby PS získalo vo voľbách viac percent a skončilo prvé alebo druhé (pred alebo za Ficom).

Model s PS ako premiérskou stranou by bol ťažko stráviteľný aj pre Sme rodina a KDH (ak by sa dostali do parlamentu). Ak by aj sám Pellegrini takúto ideu hneď vo volebný večer neodmietol, vyššie spomínaní Šutaj Eštok, Erik Tomáš, Denisa Saková či obvinený Peter Žiga a s nimi veľká časť Hlasu by mu to rýchlo vyhovorili.

Iná situácia by nastala, keby Hlas skončil pred progresívcami a Pellegrini by tak dostal kľúč od premiérskeho úradu.

Ešte donedávna sa zdalo, že po takomto výsledku by líder Hlasu aj napriek istej nechuti vnútri strany či jej rôznym biznis záujmom dokázal presadiť vznik širokorozchodnej vlády bez Smeru.

Ak by však Hlas vo finále kampane uspel vďaka mobilizácii proti PS a súzvučeniu so Smerom, budovanie koalície s progresívcami (a ďalšími) proti Ficovi by bol z pohľadu veľkej časti voličov Hlasu kolosálny podvod. A to aj v prípade, že by Smer a Hlas nemali dostatok hlasov na vytvorenie väčšinovej vlády.

Samozrejme, toto všetko je pohľad pri súčasných trendoch, ktoré Robertovi Ficovi prajú: rastú mu percentá a rastie mu aj koaličný potenciál, keďže Dankova SNS má šancu na vstup do parlamentu a po akciách NAKA si Smer užije posledné týždne kampane na jednej barikáde s Hlasom aj Borisom Kollárom.

Šesť týždňov do volieb Keď sa očista mení na kovbojku

Martin Hanus

Štefan Hamran sa stal po dnešku už definitívne hlavnou postavou predvolebnej kampane.

Napriek čoraz lepším vyhliadkam Roberta Fica však aj päť týždňov pred voľbami platí, že samotné voľby môžu priniesť scenáre, ktoré si dnes nevieme predstaviť.

Pred voľbami roku 2002 nikto nečakal, že by sa ďalšia vláda dala zostaviť bez HZDS a Smeru súčasne, napokon o vzniku druhej Dzurindovej vlády rozhodol nečakane dobrý zisk SDKÚ, nečakaný neúspech Smeru a prepad rozdelených esenesáckych hlasov.

Problém týchto volieb je však v tom, že história sa opakuje ako fraška. Dnes síce PS vyzerá skladbou potenciálnych voličov ako nová SDKÚ, ale ňou nie je, osobnostne, ideologicky ani schopnosťou integrovať rozbitý protificovský tábor.

Ak by sa do parlamentu nedostala povedzme Dankova SNS a, naopak, prehupli by sa tam strany z druhého brehu, ktoré sú dnes v pásme ohrozenia a okrem iného ich ohrozuje aj mediálna mobilizácia v prospech PS, môžu vzniknúť aj prekvapivé konštelácie.

Tieto voľby však podľa všetkého dopadnú zle alebo horšie. Medzi oboma výsledkami je rozdiel, ale že by sa tým rozdielovým hráčom stal práve Peter Pellegrini, je čoraz menej pravdepodobné.