Šesť týždňov do volieb Keď sa očista mení na kovbojku

Jeho správanie na pozadí akcií NAKA bude mať vplyv nielen na volebný výsledok, ale prekresľuje aj možné povolebné usporiadanie – no nie v záujme vyšetrenia zločinov, skôr na radosť Roberta Fica.

Obvinenia riaditeľov SIS a NBÚ, teda lídrov bezpečnostných zložiek štátu, zo závažných trestných činov by boli v každom štáte dramatickou udalosťou. Ak policajná vojna vrcholí takto radikálne krátko pred voľbami, keď aj tá časť verejnosti, ktorá je v tomto konflikte na strane vyšetrovateľov NAKA, cíti obavy z účelovosti a vybavovania účtov, od šéfa polície sa očakáva precízne a presvedčivé vysvetlenie (samozrejme, pri zachovaní potrebnej diskrétnosti).

My sme však sledovali policajného prezidenta, ktorý sa opäť dal uniesť slovnou aj obrazovou ekvilibristikou. Tlačovku začal nevkusne obrázkom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pokračoval zhrnutím dva roky starých faktov o trestne stíhaných čurillovcoch, politizujúco komentoval iné politické strany v ich kampani a dokopy viac než o obvinených hovoril o generálnom prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Okrem iného o ňom naznačoval, že pri aplikácii paragrafu 363 môže byť vydieraný či skorumpovaný.

Keby Hamran rovnakým slovníkom hovoril na tlačovke ako kandidát PS, OĽaNO, Demokratov alebo KDH, dalo by sa tomu rozumieť ako súčasti predvolebného boja, ale v jeho pozícii je to neprijateľné a úplne kontraproduktívne.

Policajný prezident rád zdôrazňuje, že polícia koná len striktne podľa zákona a nikdy sa nenechá vtiahnuť do politických zápasov. Lenže podozrenia, či polícia v týchto týždňoch nekoná účelovo alebo premotivovane práve vzhľadom na voľby, Hamran dnešnou tlačovkou nerozptýlil, ale posilnil.

Ten dojem je silný, najmä ak si vyskladáme reťaz udalostí z posledných týždňov. Presne pred mesiacom postavil Hamran prezidentku Čaputovú a premiéra Ódora pred dilemu, či nechajú demonštratívne odísť jeho aj s ďalšími policajnými funkcionármi alebo či zbavia ministra vnútra Ivana Šimka poverenia.

Výsledkom bol absurdný obraz, keď Šimko musel napokon odísť ako ten, čo ohrozuje spravodlivosť a vyšetrovanie zločinov. Hoci skôr komótny minister ani náznakom nezasahoval ani nehodlal zasiahnuť do vyšetrovania, len si pýtal informácie, na ktoré má každý minister právo.

Prezidentka s premiérom sa však nechali prevalcovať Hamranom, ktorý aj takto získal pocit, že už je viac ako policajný prezident. Niečo ako tieňový minister vnútra a spravodlivosti v predvolebnej kampani.

Hamranove pohnútky môžu byť pritom stokrát čisté a dobre mienené, lenže existujú elementárne štandardy, navyše v tomto drsnom svete sa rátajú aj výsledky.

Neslávne dopadla už veľkolepá akcia z minulého týždňa: už z policajného uznesenia bolo i laikovi zjavné, že nie sú dôvody, aby volebný topkandidát Smeru Tibor Gašpar putoval do väzby. Na opísané skutky by bolo stačilo obvinenie, dnes je však vo vedomí nielen smeráckych voličov Gašpar perzekvovaným mužom, ktorého chcel Hamran poslať do väzenia, ale napokon sa ukázalo, že nič naňho nemá.

Červený koberček pre Fica

V tejto chvíli nevieme, akú dôkaznú silu majú obvinenia voči riaditeľovi SIS Michalovi Aláčovi a riaditeľovi NBÚ Romanovi Konečnému. Vyšetrovatelia údajne spravili 20 výsluchov, časom sa o váhe dôkazov dozvieme viac.

Platí, že aj bez dnešných obvinení nemal ani jeden z týchto pánov zastávať svoju funkciu: Konečný ju získal ešte za vlády Smeru, po roku 2020 ho tam udržala Sme rodina, záujmy Kollárovho hnutia strážil v SIS zas Aláč. A už vôbec netreba opakovať, prečo sa Maroš Žilinka nemal stať nikdy generálnym prokurátorom.

Nielen tieto nominácie boli problémom. OĽaNO s ministrom vnútra Mikulcom nezvládlo riadenie rezortu, ktorý mal byť pre protikorupčné hnutie kľúčovým – po voľbách nezmenilo zákon a nechalo policajnú inšpekciu v rukách starej kliky, až kým sa naplno nerozhorela policajná vojna, v ktorej sa postavili nové barikády.

Vyšetrovateľom NAKA sa síce podarilo vyšetriť desiatky zločinov aj s úspešnou koncovkou na súde, súčasne sa však policajné a bezpečnostné zložky začali požierať v zničujúcich konfliktoch, ktorým sa politický establišment len pasívne prizeral.

Prezidentka a neskúsený premiér tomu od leta nechcene nasadili korunu: neodvolali „podozrivého“ riaditeľa SIS Michala Aláča, nedali odvolať ani Štefana Hamrana, ktorý si agresívne vynucoval odchod ministra vnútra Šimka. Na čele SIS tak nechali nevhodného a na čele polície premotivovaného.

Dnešok môže mať aj vážne politické dôsledky.

Je jasné, že prípad Aláča, Konečného, Pčolinského, Košča a ďalších sa do volieb už nestihne pohnúť. Zato silnejú šance Smeru na prevzatie moci nad políciou.

Peter Pellegrini nechce ísť so Smerom do vlády, pokiaľ mu to dovolí volebný výsledok, hnutie Sme rodina si aj na sneme schválilo, že so Smerom do vlády nepôjde. Boris Kollár asi oficiálne stanovisko kvôli voličom nezmení, ale jeho i Pellegriniho motivácia nespájať sa s Ficom ešte nebola taká slabá ako po dnešnom dni.

Na záver treba dúfať, že dôkazy proti Aláčovi sú dostatočne silné na to, aby vyvážili škody, ktoré znamená obvinenie dvoch riaditeľov SIS zo závažných zločinov len v priebehu troch rokov. Práve v čase hybridných hrozieb a vojny v susednom štáte je dôležité mať tajnú službu, s ktorou kooperujú a vymieňajú si informácie zahraničné spravodajské služby. Môžeme len hádať, čo pre postavenie takto paralyzovanej SIS znamená ďalšia reputačná katastrofa.

Ale to už je najmä politická zodpovednosť posledných troch premiérov, prezidentky a Borisa Kollára.