Voľba poštou Voličov zo zahraničia pribúda, hlasovanie poštou však má aj nedostatky

Hoci voliť zo zahraničia sa mohlo už v parlamentných voľbách v roku 2006, masovou témou sa tento spôsob stal asi až pred tromi rokmi. Počet voličov hlasujúcich poštou sa vtedy strojnásobil. Stúpol aj v tomto roku.

O voľbu poštou požiadalo rekordných takmer 73-tisíc slovenských občanov žijúcich trvalo alebo prechodne v zahraničí. Prostredníctvom kampane Srdcom doma ich k tomu vyzvali prezidentka, premiér či rôzni herci, aktivisti i neziskovky.

Veľa sa hovorí o potrebe voliť zo zahraničia, menej – respektíve vôbec – o tom, že hlasovanie poštou má otázniky.

Ako prebieha voľba poštou

Pre pochopenie je potrebné vysvetliť, ako registrácia na hlasovanie poštou a samotná voľba prebieha. Žiadateľ o voľbu zo zahraničia sa do 9. augusta musel zaregistrovať, a to buď poštou, alebo cez internet. Druhú možnosť využila drvivá väčšina žiadateľov: iba štyristo ľudí požiadalo poštou, zvyšných 72,6-tisíc cez internet.

Hoci sa to zdá ako nepodstatná informácia, je v tom jeden pomerne zásadný rozdiel. Ak žiadateľ žiadal cez internet, poštou mu príde iba hlasovacia obálka a návratná obálka. No ak žiadal poštou, dostane aj hlasovacie lístky. Žiadajúci cez internet lístky fyzicky nedostane – lístok si musí stiahnuť zo stránky ministerstva vnútra a sám vytlačiť.

To je oproti predošlým voľbám novinka. Doteraz to bolo tak, že žiadosť sa zasielala obci podľa trvalého pobytu žiadateľa a tá mu poštou poslala hlasovacie lístky, hlasovaciu obálku a návratnú obálku.

Voľba v súčasnosti prebieha rovnako ako predtým – hlasovací lístok sa vloží do hlasovacej obálky, tá zasa do návratnej obálky. No tá sa už neposiela obci podľa trvalého pobytu, ale na adresu podateľne Ministerstva vnútra na Drieňovej ulici v Bratislave, kde sídli aj odbor volieb.

V minulosti na Drieňovú posielali obálky iba občania bez trvalého pobytu na Slovensku, čo bol iba zlomok z hlasujúcich.

Počas konania volieb boli návratné obálky priamo v hlasovacích miestnostiach otvorené a hlasovacie obálky vhodené do volebnej schránky, do ktorej vhadzovali obálky voliči hlasujúci priamo vo volebnej miestnosti. Obálky sa teda zmiešali a nebolo možné nijako zistiť, ako volili Slováci zo zahraničia – ak mali trvalý pobyt na Slovensku.

Jediné dáta o voličskom správaní Slovákov v zahraničí sme mali o tých, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. Na základe toho napríklad vieme, že z týchto slovenských občanov v ostatných parlamentných voľbách v roku 2020 volilo 33,3 percenta koalíciu PS-Spolu, 27,1 percenta Za ľudí, 14,1 percenta OĽaNO, 8,8 percenta SaS a zvyšné strany menej ako 5 percent voličov.

Tentoraz sa hlasy doručené do zahraničia nebudú zmiešavať s ostatnými hlasmi, ale všetky budú zrátané vo zvláštnych osemnástich okrskoch pre voľbu poštou. Na jeden okrsok tak pripadá viac ako štyritisíc voličov. Po voľbách tak budeme presne vedieť, ako volili títo občania nachádzajúci sa v zahraničí.

Nerovnosť podmienok pre voličov

Oproti štandardnému hlasovaniu, ktoré sa týka drvivej väčšiny voličov – teda tých, ktorí volia vo volebnej miestnosti –, je hlasovanie poštou odlišné v niekoľkých bodoch.

Po prvé, voliči poštou volia skôr ako ostatní. Keďže ich hlasy musia stihnúť prísť poštou do dňa pred konaním volieb, musia ich odoslať v predstihu. Podľa dostupných informácií už tritisíc voličov tak aj spravilo a doručilo svoje hlasy, hoci je ešte mesiac a pol do volieb.

Títo voliči teda volia prakticky ešte pred začiatkom ostrej kampane, keďže tá prebiehajúca je zatiaľ stále pomerne ospalá. Nekonali sa ešte televízne debaty, všeličo sa do volieb môže ešte udiať, mnohí politici môžu ešte zahviezdiť, mnohí si to môžu pokaziť. Taktiež môžu rôzni kandidáti či aj celé strany z volieb odstúpiť.

Práve preto sa volí naraz v jeden deň, aby všetci mali – chtiac-nechtiac – rovnaké podmienky. A svoj zmysel má aj moratórium dva dni pred voľbami a počas volieb, aby si volič mohol utriasť myšlienky, v pokoji sa rozhodnúť a aby ho na poslednú chvíľu už nikto neovplyvnil.

Voľba poštou však praje najmä tým, ktorí sú už dávno rozhodnutí, nech sa stane, čo sa stane, a už majú odvolené bez ohľadu na to, že možno počas volieb by pod vplyvom rôznych okolností volili celkom ináč. Nie všetky strany ešte majú zverejnený alebo skompletizovaný svoj program, mnohé isto ešte nevybalili svoje tromfy.

Hoci sa voľba v predstihu môže javiť aj ako akási výhoda, v skutočnosti vytvára nerovnaké podmienky pre voličov a v podstate znižuje zodpovednosť strany za prípadný pokazený finiš svojej kampane. A to je prvý problém voľby poštou.

Tajnosť voľby zaručiť nemožno

Druhý problém spočíva v tom, že kým volič hlasujúci vo volebnej miestnosti je povinný vykonať svoju voľbu – vložiť upravený alebo neupravený hlasovací lístok do hlasovacej obálky – za plentou, kde musí byť sám, pri voľbe poštou toto nie je možné nijako ošetriť.

Inými slovami, pri voľbe poštou nie je možné zaručiť tajnosť voľby, pretože na volebný úkon nemôže dohliadať žiadny člen volebnej komisie.

Ešte aj pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky (čo využívajú najmä nemobilní voliči) musia byť prítomní aspoň dvaja členovia volebnej komisie, ktorí majú dozrieť na to, aby nebola spochybnená tajnosť voľby.

Keďže volebný úkon pri voľbe poštou môže prebiehať trebárs doma v obývačke alebo na internátnej izbe, a to bez akejkoľvek kontroly, dodržanie tajnosti takejto voľby môže byť v niektorých situáciách ťažké, až nemožné. Skutočnosť, že volebný lístok si má po novom volič sám vytlačiť, na tajnosti voľby iba uberá.

Faktom totiž je, že v prípade potreby vytlačenia hlasovacieho lístka ostáva v zariadení digitálna stopa, ktorú nemusí každý používateľ vedieť zahladiť.

V prípade, že poštou volí celá rodina žijúca v zahraničí alebo skupina spolužiakov bývajúca na jednom byte, si stačí napríklad v histórii prehliadača nájsť záznam o tom, ktorý hlasovací lístok si predchádzajúci používateľ pozeral, respektíve priamo nájsť v počítači stiahnutý hlasovací lístok a hneď je niečia voľba vyzradená.

Tajnosť voľby je dôležitá nielen preto, aby voľba prebehla dôstojným spôsobom, ale aj aby bola naozaj slobodná. Tým, že za plentu môže ísť iba jeden volič, sa zabraňuje tomu, aby sa mohli ľudia vzájomne kontrolovať.

Ani manžel s manželkou si nemajú ako overiť, ako druhý hlasoval, a tak je to správne. Ak chcú, môžu si to vzájomne povedať, ale dôležité je práve to, že je to založené na dôvere, nie na kontrole. No pri voľbe v domácich podmienkach sa kontrole nemusí dať zabrániť. Znižovanie úrovne tajnosti volieb totiž znamená aj znižovanie úrovne ich slobody.

Napokon, voľba poštou má svoje riziká, ktoré spočívajú v pošte samotnej. Obálka sa môže cestou stratiť alebo ju hypoteticky môže otvoriť niekto, kto na to nemá oprávnenie.

Plenty vo volebnej miestnosti. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Výhody voľby poštou

Pochopiteľne, voľba poštou má aj svoje výhody, čo je napokon dôvod, prečo nie je žiadnym slovenským špecifikom. Viaceré krajiny ju umožňujú nielen pre svojich občanov žijúcich v zahraničí, ale pre všetkých, teda aj tých, ktorí sú doma.

Výhodou takejto voľby je predovšetkým to, že volič nemusí v deň voľby fyzicky ísť do hlasovacej miestnosti. Pre Slováka v zahraničí je to jasná výhoda v tom, že nemusí cestovať. Pokiaľ by sa voľba poštou rozšírila aj na občanov, ktorí sú v čase volieb na Slovensku, prakticky by tým zanikla potreba hlasovacích preukazov i prenosnej volebnej schránky.

Poštou by mohli voliť napríklad tí, čo majú trvalý pobyt trebárs na východnom Slovensku, ale reálne už žijú v Bratislave. Zrejme by túto možnosť využili i voliči, ktorí majú ťažkosti s pohybom alebo sú napríklad v nemocnici a vedia, že v čase volieb nebudú môcť ísť do volebnej miestnosti.

V neposlednom rade by voľbu poštou pre všetkých občanov využili aj tí voliči, ktorí sa normálne zdržujú na Slovensku, ale práve v deň volieb budú mimo Slovenska. Táto skupina ľudí dnes nemá možnosť voliť, lebo nemá adresu v zahraničí, kam by im mohol štát doručiť hlasovacie obálky.

Hoci má voľba poštou svoje nedostatky, jej rozšírením pre všetkých by sa minimálne vyrovnali podmienky pre občanov nachádzajúcich sa v zahraničí a pre tých, ktorí sú doma.

Takýto systém funguje napríklad v Spojených štátoch či v Kanade, v rámci Európy zasa v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku či v Spojenom kráľovstve.

Voľba na zastupiteľstvách

V prípade zavrhnutia voľby poštou môže byť riešením pre občanov žijúcich v zahraničí voľba na slovenských štátnych zastupiteľstvách v zahraničí, čiže predovšetkým na veľvyslanectvách a generálnych konzulátoch. Takýto systém volieb funguje napríklad v Česku, ktoré voľbu poštou zavedenú nemá.

Tento systém má opäť svoje výhody aj nevýhody. Hlavnou výhodou je, že volič, ktorý volí na slovenskom štátnom zastupiteľstve, volí za presne rovnakých podmienok, akoby volil v bežnej volebnej miestnosti na Slovensku. Prítomná je komisia, hlasovacie plenty a celý volebný úkon prebieha vo volebnej miestnosti.

Voľby do Poslaneckej snemovne Českej republiky prebiehajúce na českom veľvyslanectve v Bratislave. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Nevýhodou je horšia dostupnosť voľby, keďže Slovensko má vo svete pomerne málo zastupiteľstiev. Napríklad v Spojených štátoch má iba veľvyslanectvo vo Washingtone a generálny konzulát v New Yorku (a ešte stálu misiu pri OSN taktiež v New Yorku), čo v praxi znamená, že Slovák žijúci na západnom pobreží by musel cestovať štyritisíc kilometrov na opačnú stranu krajiny.

Keď sa však pozrieme na zoznam krajín, odkiaľ prišlo najviac žiadostí o voľbu zo zahraničia, suverénne dominuje Česko s takmer 27-tisíc žiadosťami. Na ďalších priečkach sú Spojené kráľovstvo, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA, Belgicko a ďalšie spravidla európske krajiny, v ktorých Slovensko veľvyslanectvá a generálne konzuláty má.

Od voličov v zahraničí by sa teda vyžadovalo vycestovanie obvykle do hlavného mesta danej krajiny, respektíve do mesta, kde sa nachádza generálny konzulát, ako sú Mníchov, Krakov, Békešská Čaba, Užhorod, Šanghaj či Petrohrad.

Princípy volebného práva

To, aký spôsob hlasovania zo zahraničia sa uprednostní, je predovšetkým otázka toho, akému princípu volebného práva sa prikladá väčšia váha.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky „volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním“. V prípade, že najväčšiu váhu prikladáme všeobecnosti, teda aby čo najviac ľudí mohlo voliť, je voľba poštou celkom prirodzeným riešením, hoci by sme sa mohli opýtať, či nie je teda rovno namieste umožniť elektronickú voľbu. Tak to napríklad funguje vo Francúzsku, kde voľba poštou nie je možná.

Samozrejme, že s elektronickým hlasovaním sa spája množstvo celkom iných problémov súvisiacich s bezpečnosťou.

Pokiaľ väčšiu váhu než všeobecnosti volebného práva prikladáme princípom rovnosti a tajnosti, hlasovanie poštou má svoje zjavné nedostatky, ktorých riešením môže byť práve voľba na zastupiteľských úradoch.