Ako vylepšiť našu krásnu slovenčinu

Ako vylepšiť našu krásnu slovenčinu

Alebo prečo by strážcovia spisovného jazyka nemali ohŕňať nosom nad novinármi.

Pozornosť, ktorú na seba strhol prvý slovenský etymologický slovník, ukázal, aký je u nás živý záujem o kultivovanie jazyka. Nemalý podiel mali na tom aj médiá, ktoré o slovníku Ľubora Králika, jazykovedca z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, informovali s neskrývaným nadšením.

Aj preto sa žiada využiť vzácne okamihy harmónie medzi jazykovedcami a novinármi na predostrenie žiadostí z praxe.

Ako malý Matteo vylepšil Danteho reč

Začnem pôvabným príbehom, ktorý sa pred tromi mesiacmi odohral v Taliansku. Učiteľka taliančiny, rovnako s pôvabným menom Margherita Aurora, zadala svojim malým tretiakom úlohu, aby s pomocou prídavných mien opísali kvet. Žiak Matteo pristúpil k úlohe zodpovedne a s tým najlepším tretiackym svedomím použil slovo „petaloso“, čím chcel označiť kvet, ktorý má veľa lupienkov.

Prísne vzaté, malý Matteo sa dopustil chyby, keďže taliančina žiadne také slovo nepozná. Správne mal napísať „pieno di petali“ (plný lupienkov). Matteo zaiste nechyroval, že v angličtine existuje veľmi podobné slovo „petalous“, ktoré má rovnaký význam ako jeho výtvor.

Možno to netušila ani jeho učiteľka Aurora, vieme len to, že Matteova chyba ju nadchla. Svojim žiačikom následne vysvetlila, že v Taliansku existuje inštitúcia, ktorá dohliada na spisovný jazyk a zároveň je jediná, ktorá môže rozhodnúť o schválení nového slova. Preto Matteovi zadala úlohu, aby napísal jazykovedcom z l’Accademia della Crusca list a oboznámil ich s prídavným menom, ktoré práve v škole vymyslel.

Až potom sa začali diať jazykovedné divy. Strážcovia spisovnej taliančiny odpovedali už o tri týždne a z ich reakcie vyplýva, že boli nadšení prinajmenej ako učiteľka Aurora: „Drahý Matteo,“ napísali jazykovedci, „slovo, ktoré si vynašiel, je veľmi pekne vytvorené a mohlo by byť v taliančine používané rovnako, ako sa používajú slová tvorené podobným spôsobom.“ Ako príklad uviedli slovo „coraggioso“ (odvážny), ktorý sa skladá z „coraggio“ (odvaha) a koncovky „oso“. Prečo by teda nemohlo existovať aj „petaloso“? 

 „Drahý Matteo,“ napísali jazykovedci, „slovo, ktoré si vynašiel, je veľmi pekne vytvorené a mohlo by byť v taliančine používané rovnako, ako sa používajú slová tvorené podobným spôsobom.“ Zdieľať

Talianski jazykovedci len Mattea dobromyseľne upozornili, že na to, aby slovo preniklo do slovníkov, „musí byť používané a pochopené“.

Také niečo je však v dobe sociálnych sietí najmenší problém. Stačilo zverejniť korešpondenciu medzi Matteom a akademikmi a zo slova „petaloso“ sa z večera do rána stalo najpoužívanejšie slovo talianskeho internetu. Príležitosť zacítili aj politici, kreatívnemu tretiakovi sa tak cez Twitter poďakoval sám premiér Matteo Renzi a ministerka školstva Stefania Giannini odkázala: „Bravó, Matteo. Jazyk je miestom kreativity a slobody.“

V každom prípade, úprimne najšťastnejšia bola učiteľka Aurora: „Toto malo pre mňa hodnotu ako tisíce hodín taliančiny. Ďakujem svojmu malému vynálezcovi Matteovi.“

A teraz k podstate

Ctený Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, príklad s Matteom som nepoužil samoúčelne. Už takmer celých 14 rokov, odkedy pracujem ako novinár, sa ocitám v pravidelných sporoch s jazykovými korektormi, ktorí vlastne väčšinou za nič nemôžu, pretože konajú v mene vás, strážcov spisovnej slovenčiny.

Robert Bartley, nebohý editor denníka The Wall Street Journal a držiteľ Pulitzerovej ceny, často čelil kritike jazykových puristov, ktorí mu vyčítali, že sa v jeho denníku pravidelne vyskytujú slová a obraty, aké sa nedajú nájsť v slovníkoch. Bartley tieto výčitky navždy odbavil vetou: „Pane, slovníky existujú na to, aby zaznamenávali obraty vytvorené ľuďmi, ako som ja.“

Vôbec nehodlám ísť tak ďaleko ako Bartley, to ani v náznakoch.

Len prosím zvážiť dynamický vývoj jazyka, ktorého sme práve my novinári často prvou obeťou, čo je napokon dôvod, pre ktorý nás zrejme vnímate ako jazykových barbarov. Lenže to je náš údel, sme totiž kdesi na pomedzí medzi živým, hovorovým jazykom a vyššou jazykovou kultúrou, kodifikovanou v slovníkoch. Nie sme len barbarmi, ale aj inovátormi.

Ale aby som bol konkrétny. Pred pár dňami som použil na pohľad nevinnú príslovku „navrch“ v spojení „v republikánskom tábore majú navrch kandidáti, ktorí sa ostro vymedzujú voči Obamovej zdravotníckej reforme“. Jazyková korektorka sa mi neskôr po zverejnení ospravedlnila, že nespisovný obrat „majú navrch“ musela zmeniť na spisovnú verziu „majú prevahu“.

Spojenie „mať navrch“ je vraj neprípustným bohemizmom, a to aj napriek tomu, že ho často používame aj pociťujeme ako normálny obrat, ktorý je v istých kontextoch nuansovitejší a výstižnejší než „mať prevahu“. Navyše príslovka „navrch“ v slovenčine existuje (znamená opak významu „naspodok“). Prečo to, ctení ochrancovia spisovnej slovenčiny, vlastne ešte nie je v slovníku?

Ešte rukolapnejšia patália je so slovesom „napomôcť/napomáhať“. Tomuto slovu sa novinár z princípu radšej vyhne, lebo keby ho použil v spisovnej slovnej väzbe, okrem jazykovedcov, korektoriek a najpoučenejších učiteľov slovenčiny by si bežný aj kultivovanejší čitateľ myslel, že sa dopustil buď preklepu, alebo že nevie skloňovať.

Sloveso napomáhať sa totiž správne viaže so štvrtým pádom. Je teda nesprávne povedať „napomôcť priateľovi v nešťastí“ alebo „napomáhať rozvoju firmy“, korektne má byť „napomôcť priateľa v nešťastí“ či „napomáhať rozvoj firmy“.

Keď som sa pýtal expertov, ako sa mohlo stať, že sme si zničili pekné sloveso tým, že ho viažeme s celkom iným pádom, než nám hovorí gramatická logika aj prirodzený cit, odpoveď znela, že to súvisí aj s latinským „adiuvare“ a jeho akuzatívnou väzbou.

Je teda nesprávne povedať „napomôcť priateľovi v nešťastí“ alebo „napomáhať rozvoju firmy“, korektne má byť „napomôcť priateľa v nešťastí“ či „napomáhať rozvoj firmy“. Zdieľať

Dá sa pochopiť, že sa táto väzba zachovala v taliančine (veď aj aiutare znie takmer ako jeho latinský predchodca), a preto Taliani pomáhajú „niekoho“, nie „niekomu“. Napokon, z tohto dôvodu sa Talianom ťažko učí, že Nemec „hilft“ niekomu a keď sa, naopak, po taliansky učí Nemec či Slovák, nejde mu len tak ľahko do hlavy, že treba „aiutare“ niekoho.

Ale prečo máme mať rovnakú ťažkosť ako s taliančinou aj s naším rodným jazykom?

Iný príklad, „vadiť“. Keď novinár napíše, že niekomu niečo „vadí“, korektor to v zmysle pravidiel prepíše na „prekáža“. Vo väčšine prípadov to ani tak neprekáža, ale najmä v odľahčenejšom kontexte to môže vyslovene – a teraz pozor! – vadiť.

Nedávno som oponoval, keď mi bolo opravené slovko „rádoby“. Aj som chcel k tomu rádoby ironicky niečo podotknúť, ale nešlo to, pravidlá sú pravidlá a, samozrejme, nie som Bartley, takže som ustúpil.

Už radšej ani netreba písať o slovách ako „otrlý“ a „ješitný“, čo bude v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra pôsobiť ako otvorené vyhlásenie vojny. Sú to však už bežné slovká nielen bratislavskej kaviarne, pričom sa nepoužívajú preto, že by sa chceli slovenskí čitatelia českých kníh opičiť po kultúrne staršom bratovi, ale preto, že súčasné slovenské ekvivalenty znejú v lepšom prípade krkolomne. 

V slovníku vám na túto tému poradia, aby ste namiesto „ješitný“ písali „samoľúby, márnomyseľný, márnivý“ alebo aby ste namiesto „řekli by otrlí Francouzi“ použili „povedali by cynickí Francúzi“ alebo namiesto „i pro otrlé vojáky“ písali „aj pre otužilých vojakov“. Nie som však dostatočne otrlý, aby som sa riadil takýmito odporučeniami.

Iste, slová ako „otrlý“ či „ješitný“ na rozdiel od „mať navrch“ znejú očividne (alebo skôr „ušočujne“) česky, bolo by to naozaj mechanické prevzatie. Ale aj na to treba mať zdravé jazykové sebavedomie. Napokon, ako preukázal prvý etymologický slovník, aj veľká časť bohemizmov, ktoré sme v priebehu času prevzali, mala praslovanský základ, takže sa nemusíme cítiť ako jazykoví zlodeji.

Ak mohol taliansky tretiak Matteo pohnúť s Danteho jazykom, ani Ľudovít Štúr by sa nemračil, keby sme sa niektorým zmenám otvorili rýchlejšie než dosiaľ.

PS: Pôvodne som v tomto texte použil slovo „súznenie“, korektorka mi ho však opravila na „harmónia“. Moja jazyková vzbura sa tak skončila prv, než sa začala.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo