V tomto ste normálnejší Na Západe nechajú žiť aj vraždiace medvede, na Východe skončia na tanieri

A mám ešte jednu skúsenosť: raz mi vysvetlil jeden rus­ký pa­ci­fista, prečo musel úplne bez váhania zastreliť jed­ného medveďa hne­dého a jedného ľadového.

V súčasnosti vznikol silný dojem, že medvede momentálne na Slovensku vyčíňajú. Od ro­ku 2000 bolo zaznamenaných oko­lo 80 útokov medveďov na človeka, v tom­to roku podľa viceprezidenta Slovenskej poľovníckej komory už bo­lo hlásených asi desať na­padnutí.

V Ružomberku chodia hnedé šelmy na cin­torín, v obci Pača v okrese Rožňava sa vydala medvedica s dvoma mlá­ďatami na obecné kúpalisko a z dediny Háj, neďaleko Tur­čians­kych Teplíc, prišla správa o pôsobivom sedliackom hrdinstve.

Keď tam medveď 20-ročnému farmárovi dohrýzol obe ruky, zachránila ho matka tým, že pobodala divokú zver vidlami.

Komentár

Podceňovaná politická téma Symbolom odporu proti medveďom sa stala matka s vidlami v rukách

Eva Čobejová

Predstava ženy brániacej s vidlami v rukách svojho syna, ktorého hryzie medveď, utkvie v pamäti, a dokonca aj mestských ľudí.

Zdanlivo zvýšený počet stretov medzi človekom a medveďom vyvoláva otázku, či to bude tým, že sa medveď na Slovensku v ére mi­lo­vníka macov Jána Budaja niekoľko ro­kov nelovil – a preto sa medveď prestal človeka báť.

Tvrdia to poľovníci. Mne to dáva istú logiku. Ale nechcem to prí­liš šíriť. Lebo do toho nevidím.

Deliaca čiara v medvedej problematike

Keď niekde príde reč na medvediu otázku, všimnem si nasledujúci fenomén: Niekto určite zvolá, čo je to, prepánajána, za tému! Ne­riešme takú hlúposť, poďme ďalej.

A zároveň ten istý človek vysloví vyhranený názor a je z toho več­ná debata.

Ani mne sa nechcelo o medveďoch písať, ale musím vám oznámiť, že med­vede nie sú len témou, je z nich už veľa rokov veľký a zásadný celoeurópsky hodnotový diskurz.

A v tom diskurze sa potvrdzuje, ako je Európa rozdelená na Západ a Východ.

Železná opona tu už 33 rokov nie je, ale deliaca čiara v medvedej problematike vedie presne pozdĺž nej.

Vedeli ste, že sa to v malom a milom, ale predsa len post­so­cia­lis­tic­kom Slo­vins­ku len tak hemží medveďmi?

Majú tam asi 1 100 je­din­cov, dvakrát viac ako pred 20 rokmi, z nich 230 bolo schválených na odstrel v tohtoročnej poľovníckej sezóne.

Slovinci normálne chodia loviť medvede. A normálne si ob­jed­návajú v slovinských reštauráciách jedlá z medveďa.

Veľa medveďov – 7 500 až 8 000 – je aj v Rumunsku. Vlani ich zastrelili 140, rumunská vláda si však želá zvýšenie kvóty na 426 ročne. Chce sa vyhnúť „premnoženiu“ chráneného druhu. Tro­fe­jo­vý lov zakázali v Rumunsku až v roku 2016.

Rumunsko určite nebude vzorom pre iné krajiny, lebo v rumunských le­soch je neporiadok. V posledných rokoch bolo zastrelených niekoľko lesníkov a ani spolunažívanie Rumunov a med­ve­ďov nie je bez­pro­blé­mové. Od roku 2016 do roku 2021 za­hy­nu­lo pri 154 útokoch 14 ľudí a ďalších 158 bolo zranených.

Medvede sú zakaždým hlavnou témou rumunských správ.

Medveď na tanieri

V lete pred siedmimi rokmi som bol prekvapený, keď som na jedálnom lístku sedmohradskej reštaurácie našiel medveďa. Zo zvedavosti som si ho dal.

Existuje varovanie, že medvede kŕmiace sa rybami (grizly) majú nepríjemnú rybiu chuť, kým medvede kŕmiace sa rastlinnou stravou sú jedlé. Môj rumunský maco bol zrejme vegetarián, chutil celkom dobre, nor­málna divina.

(Lepšie si však pamätám na chuť žabích stehienok v „ukrajinských Be­nát­kach“ – Vilkove, ktoré som ochutnal počas toho istého leta)

Na Západe, napríklad v mojom Rakúsku, by som tieto riadky asi radšej ani ne­napísal. Hodnotový stav je u nás úplne inde.

U vás ministerstvo aspoň pripúšťa, že „ak by odborníci nahlásenú šel­mu vyhodnotili ako problémovú, dôjde aj ku krajnému riešeniu, te­da k jej odstrelu“.

U nás je odstrel medveďov z akýchkoľvek dô­vo­dov pomaly tabu.

To sa ce­lé poľnohospodárstvo a celé obyvateľstvo hornatého vi­die­ka mu­sí na vlastné náklady pri­spôsobiť medveďom? A to iba pre­to, lebo Bru­sel, ochranári a veľkomešťania si vy­mys­le­li, že tieto vyhubené zvery sa musia vrátiť do údolí, v kto­rých títo vidiečania žijú?Zdieľať

Existuje tam určitá paralela s novým európskom zákonom, ktorý v stredu s tes­nou väčšinou prešiel v Európskom parlamente. Zákon o „obnove prírody“ stanovuje, že členské krajiny EÚ musia do roku 2030 obnoviť pä­tinu suchozemských a vodných plôch na svojom území.

Späť k prírode, to je pekný, šľachetný a romantický a v husto osídlenej Európe aj dosť ambiciózny cieľ.

Európska únia tým zintenzívňuje politiku, ktorú presadzuje už plus-mí­nus tridsať rokov. Trefný príklad je európsky program „Life Ursus“, bez ktorého by v severnom Taliansku vôbec neboli medvede.

„Life Ursus“ vychádzal zo smernice 92/43 z roku 1992 a usa­dil slovinské medvede v talianskom Trentine. Medvede, ktoré sú mo­ni­to­rované pomocou rádiových sledovacích techník, sa pekne roz­mno­ži­li. A rýchlo začali robiť zle.

Najprv to bol „JJ1“, ktorý migroval do Bavorska, vo veľkom tam zabíjal a získal si ako „Problembär Bruno“ celonemeckú slávu.

Túto jar dala o sebe vedieť jeho sestra „JJ4“, ktorá sa v Taliansku pre­slá­vila ako „Gaia“.

Na Gaii mala byť uskutočnená eutanázia už v roku 2020, keď napadla dvoch turistov. Súd však rozkaz zrušil. Gaia preto mohla 5. apríla tohto roka zabiť v domácom Trentine 26-roč­né­ho bežca. Človek by povedal, že najneskôr v tejto chvíli už ne­bolo čo riešiť – Gaia sa však stále má dobre.

Tridentský župan hovorí o ôsmich útokoch na ľudí počas ôs­mich ro­kov v jeho regióne, a preto chcel dať aj Gaiu zastreliť. No stal sa ter­čom mo­hut­né­ho protiútoku. Ochranári organizovali demonštrácie, ce­lebrity ako herečka Or­nel­la Mutiová sa tiež zapojili a súd trikrát po sebe rozhodol, že med­vedicu nesmú zabiť.

Páchateľka žije teraz v špeciálnom výbehu pre medvede „v ťažkej psy­cho­so­ciál­nej stresovej situácii“ a predseda nejakých „od­bo­rov zvie­rat“ – mníchovský právnik so zvuč­ným me­nom Arpád von Gaál – si chce Gaiu vziať do svojho medvedieho útulku. Je pre­svedčený, že Gaia bu­de môcť žiť.

Vyzerá to sľubne, problémová šelma asi naozaj bude žiť. Dokonca aj ro­dičia nebohého bežca sa vyslovili proti tomu, aby zver, ktorá roz­trhala ich syna na kusy, zomrela.

Asi už nemusím rozprávať, ako úrady u nás reagujú, keď medveď za­bi­je „iba“ pár oviec na pastvine. Nedávno sa to stalo v bavorsko-ra­kúskom po­hra­ničí.

V takom prípade sa ani debata o zastrelení medveďa nevedie. Poľ­no­hos­podár dostal odkaz, že má svoju pastvinu lepšie ohradiť, hoto­vo.

Nielen ako vnuk maloroľníkov to považujem za ne­spra­vod­li­vé. To sa ce­lé poľnohospodárstvo a celé obyvateľstvo hornatého vi­die­ka mu­sí na vlastné náklady pri­spôsobiť medveďom?

A to iba pre­to, lebo Bru­sel, ochranári a veľkomešťania si vy­mys­le­li, že tieto vyhubené zvery sa musia vrátiť do údolí, v kto­rých títo vidiečania žijú?

Návrat k starým pravidlám

Môj názor na medvediu otázku formoval jeden Rus.

Spoznal som ho v Samarkande, pili sme jeden večer s majiteľom na dvo­re hotelu. Ten statný tridsiatnik bol bud­his­ta a pa­cifista, zá­sadne odmietal Putinovu vojnu proti Uk­ra­ji­ne a úplne na začiatku invázie preto opustil svoju vlasť.

Bol to geológ, ktorý mal precestované celé Rusko. Mňa vlastne viac zau­jí­ma­lo, čo rozprával o možnej ob­čianskej vojne v Rus­ku a o Pri­go­žinovi, ktorého koncom mar­ca považoval za budúceho vladára Ruskej federácie.

S na­mi však sedeli aj chlapi z rôznych európskych krajín – a tí chceli počuť o príhodách ruského geológa s medveďmi. On bol na to zvy­knutý, fotky svojich dvoch medveďov mal po ruke, zrejme to roz­prá­val už stokrát.

Rozprával o tom, ako raz musel v tundre zastreliť ľadového med­veďa, ktorý sa vrhol na stan geológov a na kolegu, ktorý ruku do­dnes nemá v poriadku. A ako musel na inej expedícii v tajge za­stre­liť hnedého medveďa.

Neznášal násilie akéhokoľvek druhu, ale tu nemal žiadne po­chyb­no­s­ti. Povedal: „Medveďa, ktorý raz útočil na človeka, treba bez­od­klad­ne zabiť. On to totiž urobí opäť.“

Mne sa to zdalo rozumné. Ostatní Európania sa pozreli na fotku za­s­tre­leného bieleho medveďa, ktorý vyzeral, ako keby spal. A ne­po­ve­da­li na to nič.

„Medveďológ“ Jaroslav Slašťan Medvede zmenili správanie, ale nehádžme ich do jedného vreca

Michal Magušin

Rozhovor s expertom na medvede Jaroslavom Slašťanom o zmene správania týchto zvierat i o dôvodoch ich útokov na ľudí.

Zdá sa mi, že postoj západoeurópskych a bratislavských ochrancov med­veďov je troš­ku nekonzistentný. Keď chcú naozaj vrátiť časť Eu­ró­py do svojho prírodného predcivilizačného stavu, tak potom mu­sia zo­hľadňovať aj fakt, že práve v tých starých, dobrých „pri­rod­ze­ných“ časoch človek a medveď neboli kamaráti.

Človek lovil medveďa a medveď bol ostražitý.

Pokojne nech žijú aj v našich stredoeurópskych horách medvede, veď sú to rozkošné zvieratká. No aby nám spolužitie fungovalo, mohli by sme sa pokúsiť vrátiť k tým starým pravidlám.

A tie sú nasledovné: Človek loví a medveď je plachý.