Boj s korupciou Minister vnútra nepochopil, kde je jeho miesto

Dnes už niet pochýb, že počas vlád Smeru boli najvyšší predstavitelia štátu úzko prepojení s oligarchiou – a bezpečnostné zložky s organizovaným zločinom. Svedčia o tom priamo ľudia zvnútra systému našich ľudí.

Politici presadzovali obchodné záujmy utajených sponzorov cez štátne zákazky a zmanipulované tendre. Polícia slúžila ako súkromná esbéeska Norberta Bödöra – s neobmedzeným prístupom k citlivým informáciám.

Jedni aj druhí zároveň potrebovali ochranu, aby mohli nerušene zarábať. A nemuseli sa obávať trestnoprávnych postihov za svoje kriminálne činy. Preto mali podchytených konkrétnych vyšetrovateľov aj vedenie NAKA.

Zhubný systém fungoval podľa očitých svedkov minimálne šesť rokov (2014 – 2020). Niektorí jednotlivci dokonca profitovali z úplatkov údajne aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (Milan Lučanský).

Padni, komu padni

Definitívne sa to zlomilo až po voľbách 2020, keď začala polícia konečne robiť to, čo by malo byť úplnou samozrejmosťou. To znamená preverovať aj závažné podozrenia z kriminálnych skutkov vysokopostavených osôb.

Rozviazané ruky vyšetrovateľov viedli k obvineniu funkcionárov polície, špeciálnej prokuratúry, SIS, mnohých sudcov, niektorých ministrov aj vplyvných podnikateľov. S väzbami na opozíciu i vládnu koalíciu.

Heslo „padni, komu padni“ už nebolo len prázdnou frázou, ale realitou, o akej sa predtým nikomu ani len nesnívalo. A už vôbec nie „našim ľuďom“, ktorí si mysleli, že majú do konca života zabezpečenú beztrestnosť.

Aj preto vytvorili silný protitlak, aby zvrátili očistné procesy – a vrátili políciu pred vraždu Jána a Martiny, keď bola v područí politickej moci. Neprejde pomaly týždeň, keď by sa nesnažili spochybniť jej prácu.

Pod kontrolou politiky

V napätej situácii, keď zvádzajú vyšetrovatelia nerovný zápas s mimoriadne disponovaným súperom, sa ozval minister vnútra Ivan Šimko. Neuváženým statusom, ktorý postavil do pozoru celé vedenie polície.

Minister sa totiž vyjadril, že mu nikdy nebolo jasné, čo znamená pojem „rozviazané ruky polície“. A dodal, že „žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú“, lebo patria „pod kontrolu politiky“.

Neuváženosť Šimkových slov dobre ilustruje aj to, kto sa ho zastal.Zdieľať

Uvedené slová vyvolali – z pochopiteľných dôvodov – nevôľu Štefana Hamrana, ktorý dokonca pohrozil demisiou. Podľa medializovaných informácií zvažujú podobný krok aj ďalší funkcionári polície.

Ak je tu však niekto zrelý na odchod z funkcie, tak je to skôr minister vnútra. Šimko totiž zjavne nepochopil, o čo sa tu posledné roky hrá – a kde je jeho miesto. Ako poverený úradník sa nespráva veľmi zodpovedne.

Smer na barikádach

Jeho úlohou sú len dve veci: zabezpečiť bezproblémové konanie parlamentných volieb. A nedopustiť, aby ktokoľvek zasahoval do vyšetrovania citlivých káuz s korupčným alebo mafiánskym pozadím.

Dupľom nie politici vrátane ministra vnútra. Šimko by sa mal, naopak, polície zastať – obzvlásť v predvolebnom období –, že má úplne voľné ruky. Tlak, aby nekonala, bude s blížiacim sa 30. septembrom len narastať.

Neuváženosť jeho slov dobre ilustruje aj to, kto sa ho zastal. Šimka totiž plne podporil Smer, ktorý to okamžite využil proti Hamranovi. Opakovane žiada jeho hlavu, lebo polícia znepríjemňuje život Ficovým ľuďom.

Minister zároveň nahral politikom ako Boris Kollár, ktorý môže mať problém dôveryhodne vysvetliť pôvod svojich peňazí aj majetku.

Šimko podkopal políciu spôsobom, ktorý ju môže v boji so zločinom paralyzovať.