Zrušené omše pri kaplnkách na Kysuciach Ľudia sú nahnevaní, starostovia bezradní, štát sa drží zákona

Starosta kysuckej obce Olešná vyťahuje z vrecka kľúče a otvára kaplnku pod Muřinkovým vrchom v blízkosti osady Klin. Iba pár krokov ďalej je štátna hranica s Českou republikou.

Anton Dočár stojí pri kaplnke sám, nie sú tu ani veriaci, ktorí sem chodili v hojnom počte, nie je tu ani kňaz.

Veriaci sa pri Kaplnke Panny Márie ustavičnej pomoci tradične stretávali dvakrát ročne. No teraz neprišli, odradila ich vlaňajšia stoeurová pokuta za vjazd do chráneného pásma.

Pokutu dostala aj obec s miestnou farnosťou za to, že nemali povolenie na slávenie svätej omše. Roky predtým povolenie nikto nevyžadoval.

Vlani však inšpekcia životného prostredia dostala zrejme anonymný podnet, a tak musela konať. Obci dala pokutu 1 500 eur. Farnosť musela zaplatiť tisícku. „Pre nás to bolo likvidačné,“ hovorí miestny kňaz Miroslav Vároš, ktorý je už ôsmy rok farárom v Podvysokej. Sumu im napokon pomohla splatiť obec.

Starosta Olešnej Anton Dočár otvára v chránenom pásme bránku pri kaplnke v blízkosti osady Klin. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Starosta Dončár pred Kaplnkou Panny Márie ustavičnej pomoci. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Tento rok obec ďalšiu pokutu neriskovala. Už v januári si začala vybavovať povolenie na júnovú omšu. Pre byrokratickú vojnu sa však žiadosti nedalo vyhovieť, a to napriek tomu, že štátni ochranári v takomto podujatí problém nevidia.

„Samotná kaplnka a aktivity, ako sú sväté omše, neohrozujú chránený predmet ochrany, za dodržania normálnych kultúrnych pravidiel prítomnosti a pohybu ľudí v prírode,“ uviedol pre denník Postoj riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce Ján Korňan.

Aj keď ochranári nie sú proti, hrozí, že úrady nebudú môcť rozhodnúť ani v prípade druhej svätej omše, ktorú chceli mať v Olešnej pri kaplnke už tradične začiatkom septembra. Tento rok majú dokonca 90. výročie postavenia kamennej kaplnky. „Ľudia sú z toho pohoršení,“ opisuje farár.

Je to celé zvláštne. Farár Vároš vraví, že vybavovanie povolení „stojí veľa času a nervov a nakoniec to aj tak nevychádza“. A potvrdzuje to aj starosta Dočár: „Žiaľ, z časového hľadiska ešte stále nemáme povolenia vybavené, najnovšie žiadosť postúpili ministerstvu životného prostredia, keďže sa na poslednú chvíľu odvolalo jedno občianske združenie.“

Oblasť, v ktorej stojí kaplnka, je územím CHKO Kysuce, čiže patrí pod druhý stupeň ochrany prírody. Zároveň ide aj o územie európskeho významu NATURA 2000. Nachádza sa tam významný biotop Olešnianske rašeliniská, čo je podľa starostu Dočára veľkou vzácnosťou.

„My sme v obci radi, že také niečo máme a že sa máme čím pochváliť,“ konštatuje starosta. 

Olešnianskych rašelinísk sa týka ochrana biotopov európskeho významu – kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte. Zdroj: Postoj a MŽP SR

Farár Vároš vraví, že sväté omše bývajú aj v Tatrách a tam ich nikto nerieši. „Pritom to je piaty stupeň ochrany a tu na Kysuciach je to dvojka,“ pripomína.

Na organizovanie podujatia v takejto oblasti treba rozhodnutie odboru životného prostredia na okresnom úrade. Zároveň treba vybaviť výnimku na vjazd a státie motorových vozidiel pre veriacich, ktorí by šesťkilometrovú túru z obce ku kaplnke nezvládli.

Podľa starostu je problémom vymedzenie územia rašelinísk. „Prečo celú parcelu vedieme ako rašeliniská, keď tie sú reálne až nižšie?“ pýta sa.

Podľa CHKO Kysuce to problémom nie je. „Z praktického hľadiska je dôležité, aby sa chránené biotopy, ktoré sa nachádzajú na ostatnom území, dlhodobo zachovali,“ uviedol Ján Korňan.

Miestny šéf ochranárov zároveň uviedol, že obec si podala žiadosť o jednoduché odčlenenie priestoru, kde sa majú konať sväté omše. Ochranári teda boli „kolíkmi vyznačiť predmetnú líniu jednoduchého dreveného žrďového oplotenia, ktoré bude jednoznačne vyčleňovať priestor, kde sa návštevníci môžu pohybovať“.

Starosta Dočár ukazuje na rašeliniská a kolíky, ktoré tam osadili ochranári. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Starosta je dokonca ochotný, ak je problém v peniazoch, zaplatiť geometrický plán zo súkromných financií, aby sa rašeliniskám určila presná parcela. „Len aby nám povolili slúžiť tam sväté omše,“ pripomína Dočár.

Výhrady k tomuto postupu má občianske združenie Ochrana prírody a poriadku. Okrem iného kritizovalo osadenie kolíkov, ale aj ďalšie návrhy ŠOP SR.

„Vyhlásilo sa rašelinisko aj cez štrkovú plochu a teraz máme privierať oči nad týmto právnym stavom. V konaniach sa dostávame do opozície najmä voči ŠOP SR, pretože napríklad v danom prípade navrhli, že sa vyznačí na tejto parcele na účel podujatia (svätej omše) kolmi, odkiaľ pokiaľ je v skutočnosti biotop rašeliniska, no to nič nemení na tom, že žiadateľ mal v rozhodnutí nesplniteľnú podmienku, a už vôbec skutočnosť, že ani dané osadenie kolov nie je možné len tak bez súhlasu,“ tvrdí združenie Ochrana prírody a poriadku, ktoré sa do konaní o povolení omší v prírode tiež zapája.

Chce tak vytvoriť „protiváhu“ a vynútiť aktivitu príslušných orgánov, aby sa nad prípadmi pozastavili. Ich pripomienky sú však naozaj vecné a s obcou komunikujú (celé vyjadrenie združenia).

Zúfalí pre zdĺhavý proces

Získať povolenie na slávenie svätej omše v chránenom území síce nie je problém, no konanie sa pre nutné procesy a lehoty môže natiahnuť aj na niekoľko mesiacov. To teraz zažívajú kysuckí starostovia a to priznáva aj vedenie okresného úradu. Úrad musí dodržať všetky zákonom definované práva účastníkov, lehoty na vyjadrenie aj lehoty na preberanie písomností.

„Niektorí účastníci konania, najmä občianske združenia, využívajú lehoty v maximálnej miere a písomnosti preberajú a vyjadrujú sa v posledný možný deň, čím sa vydanie rozhodnutia vo veci samej predlžuje. Následne majú účastníci konania možnosť podať voči rozhodnutiu odvolanie, čo spravidla v posledný možný deň (na odvolanie je 15-dňová lehota) aj robia,“ vysvetľuje situáciu s dlhými lehotami odbor starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Žiline.

Pre rozhodnutie vypracovala podklady Štátna ochrana prírody SR, konkrétne Správa CHKO Kysuce. Takto usmerňuje rôzne aktivity, aj omše, tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu životného prostredia.

Konanie však predlžujú občianske združenia, ktoré treba v tomto prípade rozdeliť do dvoch kategórií. Dve združenia – bratislavská Ochrana prírody a poriadku a OZ Žilina – zelené mesto – mali vecné pripomienky.

No je tu ešte jedno združenie, ktorého konanie pripomína skôr zlomyseľnosť ako snahu chrániť životné prostredie. Ide o občianske združenie s názvom Nufia. Práve ono umelo naťahuje čas, lebo sa vyjadruje vždy v posledný možný deň.

Prvé dve občianske združenia sú síce kritické, ale spolupracujú v prospech veci. Podpredseda OZ Žilina – zelené mesto Lukáš Bokůvka pre Postoj vysvetlil ich vecné výhrady s omšami v chránenej prírode:

„Nevedeli sme sa stotožniť s povrchným stanoviskom a podmienkami od ŠOP SR. V stanovisku štátnych ochranárov chýbali pre nás také podstatné veci ako maximálny počet vozidiel, ktoré budú vchádzať do územia, ako aj miesto, kde môžu parkovať tak, aby nepoškodzovali prírodu, prípadne náš nesúhlas s reprodukovanou hudbou. Taktiež definovanie presnej príjazdovej trasy tak, aby bolo minimalizované riziko poškodenia motorového vozidla a následný únik prevádzkových kvapalín do životného prostredia.“

Starosta Olešnej vraví, že s prvými dvoma združeniami sa dohodnúť dalo a ich podmienky boli splniteľné. Vyriešiť sa to mohlo právnou formou, pri ktorej by žiadateľ súhlasil s pripomienkami a úrad by tak mohol rozhodnúť kladne.

„Do konania sa však na posledný deň pripojilo OZ Nufia z Košíc a na základe toho musí okresný súd vec posunúť vyššiemu orgánu,“ opisuje starosta Dočár.

Košické združenie Nufia iba oznámilo, že so žiadosťou nesúhlasí, ale nepodložilo to žiadnou vecnou pripomienkou. Združenie, ktoré sídli v košickej záhradkárskej oblasti, sa podobným štýlom zapája aj do ďalších konaní. A s médiami sa baviť nechce.

Denník Postoj skúšal rôzne cesty, ako sa s Nufiou skontaktovať a zistiť jej pohnútky. Nepodarilo sa to. Vlani však Denník N získal vyjadrenie združenia, ale iba pomocou ľudí, ktorí sa s predstaviteľkou združenia Máriou Barátiovou priamo poznajú.

Nufia v stanovisku všeobecne pripomenula, že sa snaží „svojimi vyjadreniami, resp. odvolaniami proti rozhodnutiam orgánov ochrany prírody a krajiny znižovať negatívny vplyv udelených súhlasov a výnimiek (...) najmä v lokalitách s vyšším stupňom ochrany, prípadne činnostiach, ktoré podľa nás môžu ovplyvniť kvalitu životného prostredia“.

Dá sa teda predpokladať, že Nufia vníma sväté omše pri kaplnkách ako činnosť, ktorá by ovplyvnila kvalitu životného prostredia.

Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák sa k prípadu vyjadril všeobecne: „Možnosť verejnosti vyjadriť sa k prebiehajúcim konaniam v rámci ochrany prírody patrí k demokratickým nástrojom umožňujúcim účasť odbornej i laickej verejnosti na týchto konaniach. Je to štandardný postup v demokratických krajinách, predmet medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky – Aarhurský dohovor.“

Zákon o ochrane prírody chce však dodržať aj Žilinská diecéza, ktorá vo svojom stanovisku víta pripomienky neziskových organizácií, pretože môžu veľmi pomôcť. Ale pripomína, že môžu aj „paralyzovať organizovanie kultúrno-náboženských podujatí v prírode“.

Omše rušia aj inde na Kysuciach

Pre zdĺhavý byrokratický proces rušia omše v prírode aj ďalšie kysucké obce. Podobnú situáciu majú vo vedľajšej obci Klokočov, kde sväté omše organizujú pri kaplnke na Bielom kríži.

„Išlo o krásny duchovný zážitok, kde sa stretávali pútnici nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky. Malo to medzinárodný význam,“ hovorí starosta Klokočova Radoslav Zajac a dodáva, že vybavovanie povolení je síce jednoduché, no ide o zložitý a zdĺhavý proces s neistým výsledkom.

„O tejto problematike vedia všetci kompetentní, no nikto s tým nič nerobí. Ľuďom, ktorí chcú v pokojnej atmosfére a krásnej prírode načerpať duchovno a silu z Božieho slova, sa to zakazuje,“ trpko poznamená starosta Zajac.

Starosta obce Klokočov Radoslav Zajac pred kaplnkou na Bielom Kríži. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Interiér kaplnky na Bielom kríži. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Ani obec Klokočov pre zdĺhavý proces nestihla vybaviť povolenie, preto sa veriaci z vlastnej iniciatívy stretli o pár metrov vedľa kaplnky, no bolo to už na území Českej republiky.

„Česi tam mali slávnostnú svätú omšu na Cyrila a Metoda, nebolo to priamo pri kaplnke na slovenskom území, ale ďalej a v kopcovitom teréne, čiže bolo to nezodpovedajúce,“ hovorí starosta Klokočova.

Aj v prípade kaplnky na Bielom kríži ide o chránené územie druhého stupňa a za kaplnkou sa nachádzajú aj Klokočovské rašeliniská, čo je územie európskeho významu.

Pre dropa až na súd Ako sa farár z Rusoviec do sporu s ochranármi dostal

Erik Potocký

Júliusa Mariána Prachára, farára v Rusovciach, čaká pre spory v chránenom území súd a s niekoľkými ďalšími farníkmi aj správne konanie na bratislavskom okresnom úrade.

Svätú omšu v kysuckých lesoch zrušili aj v obci Korňa či vo Vysokej nad Kysucou.

Ministerstvo životného prostredia v prieťahoch problém nevidí. „Lehoty na vydanie rozhodnutia sú stanovené v zákone o ochrane prírody a krajiny a majú poriadkový charakter,“ odpísal envirorezort.

Ľudia cítia hnev, ale aj bezmocnosť. Štát akoby nemal záujem chrániť ich práva a postupuje striktne byrokraticky, ako to vyhovuje neznámemu občianskemu združeniu z Košíc.

Veľkou otázkou je, o čo v skutočnosti tomuto združeniu, ktoré nijako nekomunikuje so starostami, s farnosťami, ale ani s médiami, ide. Či mu naozaj ide o ochranu prírody.