Vyjadrenie združenia OPAP k prípadu rušenia omší na Kysuciach

Zapájame sa do viacerých konaní, či už v lokalite Kysúc, alebo iných regiónoch Slovenska, najmä s cieľom vytvoriť protiváhu a vynútiť aktivitu/iniciatívu v konaniach, aby boli riadne rozhodnuté a orgány sa nimi zaoberali a pozastavili sa nad nimi, nakoľko sa zdá, že povoľovacie orgány sa stali, možno z kapacitných dôvodov, len „štatistami“ a opakovane sa stretávame s prípadmi, keď osoby na rôzne činnosti v chránených územiach mali vydané rozhodnutia, ktoré však nezodpovedali potrebám danej činnosti alebo boli naformulované veľmi nešťastne, častokrát orgány prebrali názory Štátnej ochrany prírody SR, kde spracovatelia odborného stanoviska neposkytujú odborné podklady, ale vlastný názor, mimochodom málokedy podložený skutočnými údajmi a navrhujú opatrenia na zníženie dopadu na prírodu, ktoré sú nesúvisiace.

Tento stav je dlhodobo neudržateľný a doplácajú na to paradoxne žiadatelia, pretože v prípade prešetrovania podnetov kontrolnými orgánmi sa zistí, že síce mali na činnosť rozhodnutie, no nesplnili jeho podmienky alebo porušili zákon iným spôsobom, alebo nebolo dostatočné na pokrytie rozsahu činnosti, ktorá je v danom území zakázaná a možná len na výnimku alebo so súhlasom orgánu ochrany prírody.

Čítajte tiež

Zrušené omše pri kaplnkách na Kysuciach Ľudia sú nahnevaní, starostovia bezradní, štát sa drží zákona

Juraj Brezáni

Omše v prírode pri kaplnkách niekomu prekážajú. Štátni ochranári prírody v nich pritom problém nevidia, ale sú aj „iní ochranári“.

Naše pôsobenie v správnych konaniach teda, bohužiaľ, častokrát kompenzuje nedostatky systému. Nechceme sa stavať do polohy svätého ochrancu všetkých žiadateľov, ale obhajujeme záujmy ochrany prírody a snažíme sa do rozhodovania orgánov začleniť modernejšie a najmä právne konformné pripomienky.

Vyjadríme sa vám teda na vaše otázky, ale nesúhlasíme s tým, aby boli súčasťou článku, v ktorom by boli povyberané časti tak, že sa stratí podstata správy a naša myšlienka. Ak je to možné, pred použitím vyjadrení nás oboznámte s obsahom. Ďakujeme.

1. Aké pripomienky ste v konaní mali? Čo vám prekážalo?

V danom konaní išlo o to, že obec Olešná sa dopustila v minulých rokoch protiprávneho konania tak, že odignorovala upozornenia orgánov, že je potrebný súhlas a výnimky na organizovanie podujatí a bola za toto sankcionovaná. Po tomto sa domnievame, že nový starosta sa rozhodol mať veci v súlade so zákonom a podal si žiadosť.

Proces funguje tak, že žiadosť sa podáva aspoň 60 dní vopred pred zamýšľanou činnosťou, následne sa do konania zapoja ďalší účastníci – organizácie, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody, orgán požiada ŠOP SR alebo správu národného parku o odborné podklady a ich stanovisko, ako podporný materiál pre rozhodnutie a účastníci vyjadria svoje pozície, pričom ich orgán vyhodnotí samostatne aj v súvislostiach a rozhodne spolu s patričným odôvodnením.

V tomto konaní sme rozporovali stanovisko ŠOP SR, Správy CHKO Kysuce (a aj sme uspeli a takéto stanoviská nie sú ojedinelé), ktorá podľa našich zistení sa stretla so žiadateľom a poskytla mu informácie, ktoré ho mohli zavádzať a následne navrhli podmienky, ktoré boli nerealizovateľné.

Ako príklad uvedieme podmienku státia motorových vozidiel na konkrétnej parcele s dôvetkom, aby to bolo mimo územia NATURA2000, no paradoxne celú túto parcelu navrhla ŠOP SR ako súčasť NATURA2000 a tak bola vyhlásená. Keď sme sa dopytovali, tak nám bolo vysvetlené, že tak urobili, aby neboli dodatočné náklady na geodetické práce a bolo to riešenie najjednoduchšie. Inak povedané, vyhlásilo sa rašelinisko aj cez štrkovú plochu a teraz sa máme privierať oči nad týmto právnym stavom. V konaniach na Kysuciach sa z uvedených dôvodov dostávame do opozície najmä voči ŠOP SR, pretože napríklad v danom prípade navrhli, že sa vyznačí na tejto parcele na účel podujatia (svätej omše) kolmi odkiaľ pokiaľ je v skutočnosti biotop rašeliniska, no to nič nemení na tom, že žiadateľ mal v rozhodnutí nesplniteľnú podmienku a už vôbec skutočnosť, že ani dané osadenie kolov nie je možné len tak bez súhlasu.

Ďalej sme napríklad namietali, že výnimka platí na státie vozidla na konkrétnom pozemku, no nie je ošetrené, ako sa tam tie vozidlá majú dostať a prekonať ostatné pozemky, kde je jazdenie a státie tiež zakázané. Žiadateľ nežiadal o umiestnenie prenosných zariadení, preto sme upozornili, že ak takéto žiada, aby to bolo súčasťou povolenia. ŠOP SR napríklad uviedla, že nemajú na podujatí „púšťať hlasnú hudbu“, no toto je zavádzajúce, lebo na akékoľvek púšťanie hudby mimo uzavretú stavbu by bol potrebný súhlas, ktorý orgán nevydal a o ktorý žiadateľ ani nežiadal.

Ak by teda bolo použité zariadenie na reprodukovanú hudbu, dopustil by sa žiadateľ porušenia zákona a bol postihovaný a odvolával by sa na stanovisko ŠOP SR a podmienky rozhodnutia, ktoré orgán spravidla pri nezapojení iných účastníkov skopíruje (aj s chybami) zo stanoviska ŠOP SR, ktorej zamestnanci nemajú právne vzdelanie a v prípade problémov sa dostáva žiadateľ do kruhu výhovoriek – orgán by tvrdil, že len použil stanovisko ŠOP SR a tá zas, že ona nenesie zodpovednosť, lebo oná nemá kompetenciu o ničom rozhodovať a rozhodol orgán, ktorý to mal po nich korigovať.

Otázka je, prečo teda rozdáva rady ku konaniam a navodzuje dojem, že jej súhlas a stanovisko je pre rozhodovanie orgánov kľúčové. Častokrát je stanovisko ŠOP SR akoby len názorom konkrétneho prideleného pracovníka a k tomu nakopíruje všeobecné body, stáva sa, že v rovnakej lokalite v obdobných veciach sú stanoviská protichodné, účasť iných organizácií pôsobí preventívne aj na tento fenomén, nakoľko rôzni žiadatelia navzájom nevedia, ako bolo v podobnej veci rozhodnuté, no organizácie, ktoré boli účastné oboch, to vedia a môžu to namietať.

V žiadnom prípade nemáme problém konkrétne so svätými omšami alebo vyznávaním akejkoľvek viery, ale riadime sa právnym poriadkom SR a jedná sa o podujatie, ktoré vyžaduje súhlas.

Rozumieme, že téma je citlivá, ale aj v tomto prípade sa nejedná celkom len o svätú omšu, keďže sami účastníci to nazývajú „hody“ a spočiatku sme to vnímali ako kalkul zo strany žiadateľa, aby boli orgány zhovievavejšie, no so starostom obce sme si to vysvetlili, lebo pre nás je bezpredmetné o aký typ podujatia ide, ale je podstatné otvorene pomenovať činnosti, ktoré sa majú povoliť z pohľadu ich vplyvu na územia a zákonnú úpravu.

2. Nakoniec ste sa s obcou dohodli formy autoremedúry. V čom Vám vyhoveli a ako prebiehala komunikácia s obcou?

Toto tvrdenie je nesprávne, nakoľko autoremedúra je vlastne právomoc orgánu verejnej moci zmeniť svoje rozhodnutie predtým, ako sa stane právoplatným, spravidla pri odvolaní účastníka, ak sa odvolá a orgán sa s jeho odvolaním v celom rozsahu stotožní a vyhovie mu.

My pri odvolaní vždy uvádzame, čo namietame a čoho sa domáhame, aby sa veci dalo rozhodnúť a ak ostatní účastníci nenamietajú a ani orgán nemá problém rozhodnutie zmeniť navrhovaným spôsobom, pristúpi k autoremedúre.

V tomto prípade orgán vydal rozhodnutie, ktoré nereflektovalo na námietky účastníkov a kopírovalo stanovisko ŠOP SR, ktoré bolo spochybnené, pričom toto rozhodnutie mohlo aj samotnému žiadateľovi privodiť len problémy.

Starosta obce sa skontaktoval s predsedom združenia, vysvetlili si svoje pozície a v princípe neboli medzi nimi žiadne rozpory a aj starosta bol za úpravu rozhodnutia nami navrhovaným spôsobom, lebo to bolo v prospech obce, podľa vyjadrenia sa starosta spojil aj s ďalším účastníkom, ktorý mal podobné námietky ako my a ak by neboli iní účastníci, predpokladáme, že by dnes obec disponovala kvalitným a hlavne právoplatným rozhodnutím na niekoľko rokov vopred.

Je škoda, že komunikácia neprebehla už skôr v rámci konania, ale za to nemôže obec ako žiadateľ. Vnímame to tak, že starosta pochopil, že sa nejedná o obštrukcie a ani o žiadne fanatické zoskupenie s cieľom škodiť, ale o partnera, ktorý mu v končenom dôsledku je prínosom, lebo bez účasti by pravdepodobne dostal rozhodnutie, ktoré by ho skôr či neskôr dobehlo.

Mrzí nás preto, ak sa medzi verejnosťou šíria polopravdy o význame o mimovládnych organizáciách a ich pôsobení v konaniach, pretože túto činnosť robia bezodplatne a ako sme uviedli, častokrát na úkor svojho času a prostriedkov kompenzujú nedostatky systému.

3. Nevnímate proces pri vybavovaní daných povolení ako zdĺhavý?

Každé konanie je individuálne. Zákon predpokladá žiadosť v predstihu 60 dní, takže je jasné, že to konanie nemá byť len formálnym úkonom úradníka. Zámer je posúdenie zamýšľaných činností, ktoré zákon na nejakom území vyslovene zakazuje alebo podmieňuje súhlasom z konkrétnych dôvodov, nejedná sa o nejakú formálnu oznamovaciu povinnosť a už vôbec o samozrejmosť alebo nárokovateľnosť získania výnimky.

Ak by všetky časti systému fungovali správne, tak to konanie by trvalo menej ako 60 dní – to by ale vyžadovalo aktívnu súčinnosť rozhodovacieho orgánu, objektívne a kvalitne podložené podklady o vplyvoch na prírodu od ŠOP SR, nastavenie podmienok orgánom zohľadňujúc tieto vplyvy a súlad so súvisiacimi právnymi predpismi a podobne.

Najdlhšie trvá doručovanie písomností, vyjadrovanie k vyjadreniam a hľadanie vhodného riešenia zohľadňujúc záujmy účastníkov, ale napríklad Okresný úrad Žilina mohol nariadiť ústne pojednávanie a tieto rozpory odmoderovať, pričom by sme pravdepodobne došli už v tom čase k tomu, že by bolo vydané rozhodnutie, voči ktorému by sme sa nemuseli žiadna strana odvolávať.

Môžeme sa len domnievať, prečo orgán postupoval tak, že namiesto toho odignoroval námietky účastníkov a vydal také rozhodnutie, pri ktorom bolo zrejmé, že musí ísť na odvolacie konanie, kde rozhoduje ministerstvo. Účastníci nemajú kontrolu nad priebehom konania, ten riadi orgán.

4. OZ Nufia sa do konaní zapojilo aj v tomto prípade, vecne však neargumentovalo. Napísalo iba, že „nesúhlasí". Nepoškodzuje táto organizácia ďalšie združenia, ktorým ide reálne o ochranu prírody?

Berieme na vedomie odvolanie tohto združenia, i keď mu nerozumieme a nevieme sa k nemu vlastne ani vecne vyjadriť v konaní. Toto odvolanie nemôže iniciovať ani autoremedúru, lebo orgán nevie, čomu vlastne by mal vyhovieť. Podľa Správneho poriadku sa aj na odvolacie konanie primerane vzťahujú ustanovenia jeho druhej a tretej časti, teda aj samotné odvolanie možno vnímať tak, že ide o podanie, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

Preto napríklad naše odvolania obsahujú vecné návrhy a doposiaľ sme dokázali buď uplatniť námietky už počas konania, teda boli zapracované priamo do rozhodnutia a nemuseli sme sa odvolať, alebo po odvolaní orgán pristúpil k autoremedúre.

Neradi by sme sa vyjadrovali na adresu konkrétnych združení a organizácií, lebo možno len nechápeme ich pohnútky alebo konanie, aj my sami sme boli terčom rôzneho osočovania za účasť v konaniach, lebo neboli pochopené naše námietky, i keď vychádzali priamo zo zákona.

Niektorí ľudia nemajú vzťah k rešpektovaniu predpisov a fungujú na princípe „sedliackeho rozumu“ a zvykov, ktoré kladú nad zákony, navyše prebieha predvolebná kampaň a toto sa stáva témou neštandardných strán. Preto rešpektujeme právo aj OZ Nufia na účasť v konaniach, keď splnili zákonné náležitosti a ostatné je skôr otázkou svedomia.