Ján Magušin Progresívci nie sú až taká hrozba ako Fico, no ešte nemali možnosť predviesť sa

Niekoľko rokov spolupracoval s Veronikou Remišovou, najprv ako poslanecký asistent, neskôr ako šéf kancelárie na ministerstve investícií. V marci sa rozhodol vstúpiť do strany Za ľudí a kandidovať v septembrových parlamentných voľbách.

Ján Magušin aktívne komentuje politicko-spoločenské dianie na sociálnych sieťach, kde ostro kritizuje predstaviteľov Smeru či Hlasu a poukazuje aj na excesy progresívnej ideológie a jej naklonených médií.

„Spôsob, ako sa po posledných voľbách niektoré médiá postavili na barikády a začali fungovať ako podnikové denníky niektorých strán alebo prúdov, má svoj podiel na tom, ako to v spoločnosti momentálne vyzerá,“ vraví konzervatívny právnik.

V rozhovore hovorí o tom, či nie je koalícia OĽaNO, Za ľudí a KÚ rizikom, v čom vidí s progresívcami názorovú zhodu, čo chýba súčasným konzervatívnym politikom a prečo budú musieť budovať nový typ politiky. 

Ján Magušin (35 rokov) pochádza z Liptovskej Osady, je bratom moderátora a redaktora denníka Postoj Michala Magušina. Vyštudoval právo v Banskej Bystrici a v Bratislave. Niekoľko rokov pracoval v súkromnej sfére a na ministerstve vnútra, neskôr pôsobil ako poslanecký asistent Veroniky Remišovej. Následne sa stal šéfom jej kancelárie na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. V marci vstúpil do strany Za ľudí a je členom predsedníctva strany.

Venuje sa témam spravodlivosti a boja proti korupcii. Do parlamentných volieb kandiduje zo 7. miesta na kandidátke koalície OĽaNO a priatelia, Za ľudí a Kresťanská únia.

Veronika Remišová vás v stredu predstavila ako „mladého konzervatívneho právnika, ktorý je opakom rozmaznanej kaviarenskej mládeže“. Sedí táto charakteristika?

Keď si to rozoberieme na drobné, mladý som, považujem sa za konzervatívca a vyštudoval som právo. Takže to sedí. (Úsmev.) 

Pochádzam z trinástich detí, v živote sme sa prebíjali niekedy aj v ťažších podmienkach, ale prebili sme sa všetci. Tú veľkú rodinu, hoci v skromných podmienkach, by som nemenil za nič na svete. Pomáhame si stále a vďaka patrí rodičom, súrodencom a všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám v živote pomohli. Tam je asi ten rozdiel, na ktorý narážala Veronika, hoci aj do kaviarne si občas zájdem.

Boli ste asistentom Veroniky Remišovej ešte v čase, keď bola poslankyňou OĽaNO. Potom ste spolu s ňou odišli do strany Za ľudí, lebo ste nesúhlasili so štýlom politiky Igora Matoviča. Teraz sa opäť vraciate do koalície s OĽaNO. Čo sa zmenilo?

Tí, čo sa pohybujú v politike, vedia, že cesta je niekedy kľukatá. Myslím si, že doba a pomery sa medzitým zmenili. Pamätám si, ako sme fungovali s Veronikou Remišovou ešte v opozícii, a som za to obdobie vďačný, lebo sme sa veľa naučili.

Pred odchodom z OĽaNO kritizovala chýbajúce štruktúry hnutia aj viaceré vyjadrenia Igora Matoviča, s ktorými nesúhlasila. Bola v nevďačnej úlohe, pretože ju novinári konfrontovali zakaždým, keď povedal niečo kontroverzné. K jej rozhodnutiu odísť asi viac nepoviem, bol som poslaneckým asistentom, ktorý robil odbornú činnosť.

Nejaký názor ste na to zrejme mali.

Aj ja som to vtedy vyhodnotil ako jedinú schodnú cestu, ktorá existovala mimo OĽaNO. A hovorím to bez negatívnej konotácie voči tomuto hnutiu, s ktorým sme mali a máme dobré vzťahy. Ich základ sa udržal a to, že sa k nim teraz pridávame do koalície, sa deje na základe hodnotovej spojnice, ktorá pretrváva.

Ako ste spomínali, Veronika Remišová pred pár rokmi kritizovala chýbajúce regionálne štruktúry v OĽaNO. To sa nezmenilo. Nezmenil sa ani konfliktný štýl politiky Igora Matoviča, naopak, za posledné roky v súvislosti s tým preukázal problém s vládnutím.

Áno, ale zdôrazňujem, že ideme do koalície a to je iné, než keby sme sa vrátili do OĽaNO ako homogénna časť. Túto koalíciu tvoria tri samostatné strany. A keď hovorím o hodnotovej zhode, je mi ľúto, že iba OĽaNO bolo schopné vyjadriť jasný postoj, čo sa týka potenciálnej spolupráce so Smerom 1 a Smerom 2.

Ani jedna z ostatných strán, s ktorými máme hodnotové prieniky, to nebola schopná urobiť. A to je silnejší argument ako chýbajúce štruktúry, ktoré v minulosti Veronika kritizovala.

Strana Za ľudí však začiatkom roka iniciovala rokovania s KDH aj Eduardom Hegerom, ktorý bol na odchode z OĽaNO. Zrejme teda nebolo Matovičovo hnutie vaša prvá voľba.

Ja som pri tých rokovaniach nebol, čiže sa viem vyjadriť len do istej miery. Myslím, že bolo od Veroniky múdre, že začala rokovania v predstihu a so stranami, ktoré sú hodnotovo príbuzné. Diskusiu s KDH som vítal, netajím sa tým, že sa profilujem ako konzervatívec a že tieto témy spolu s témou právneho štátu a boja proti korupcii rozoberám pomerne intenzívne. To, ako sa však k možnej spolupráci postavilo KDH, bolo pre mňa trochu sklamaním.

Veronika vynaložila veľa času a energie, aby s nimi rokovala. Dávnejšie sa vyjadrila, že ideálna koalícia by bola OĽaNO, KDH a Za ľudí. Čiže nesúhlasím, že sme OĽaNO na začiatku nechceli.

Ako to bolo pri rokovaniach s Hegerom?

Teraz už asi môžem povedať otvorene, že Eduard Heger mal dvere v strane Za ľudí otvorené ešte predtým, ako prebehol ten škaredý obchod s Miroslavom Kollárom. To, že sa tak rozhodol, je jeho slobodná voľba, no z môjho pohľadu išlo o nešťastný krok a dvere sa postupne zatvárali. Nešťastné vyjadrenie Miroslava Kollára na adresu Veroniky Remišovej taktiež naznačovali, že záujem o spoluprácu u nich nie je.

Na konci dňa bolo jedine OĽaNO schopné ponúknuť takú alternatívu, vďaka ktorej máme možnosť zachovať identitu značky Za ľudí, nachádzame hodnotové prieniky a zhodujeme sa vo vylúčení spolupráce s tými najtoxickejšími stranami. To nám KDH ani Demokrati neponúkli.

Koalícia sa však javí ako značné riziko. Nehrozí scenár, že sa do parlamentu napokon nedostane ani vaša koalícia, ani KDH a bude to pre konzervatívcov dosť veľká rana?

Myslím, že tú otázku nosí každý z nás v hlave. Na druhej strane si myslím, že sa nachádzame v situácii, keď sa už oplatí trochu zariskovať. Naša koalícia ponúkla to, o čom všetci ostatní hovorili, no neboli schopní to urobiť – spojiť viaceré suverénne strany.

Kandidátka OĽaNO Igor Matovič vo vláde pohorel, ale v kampani opäť ukazuje marketingový talent

Lukáš Krivošík

Viaceré výrazné typy z kandidátky majú zjavne loviť medzi voličmi KDH a SaS.

Bola koalícia Matovičovým nápadom alebo to bola požiadavka od Za ľudí a Kresťanskej únie?

Pokiaľ viem, od začiatku sme mali túto požiadavku aj my v strane Za ľudí, aj KÚ. Igor Matovič s tým nemal problém. Prieskumy ukazujú pre OĽaNO pozitívny trend a navyše videli sme prieskumy aj pred poslednými voľbami a to, aká bola napokon povolebná realita. Je potrebné si trochu veriť, byť sebavedomí.

Vy osobne ste mali ponuku na kandidatúru aj od iných strán?

Hovoril som aj s politikmi z iných strán.

Z ktorých?

Keďže išlo o neformálne rozhovory, nerád by som ich špecifikoval.

Bolo medzi nimi aj KDH?

Hovoril som aj s politikmi z KDH.

Foto: Postoj/M. Zacková

Už je to viac ako rok, čo ste sa na sociálnych sieťach zaktivizovali spôsobom, z ktorého bolo zrejmé, že uvažujete o politickej dráhe. Kedy ste sa definitívne rozhodli, že do toho idete?

Prešiel som si politickou prípravkou, v tomto prostredí sa pohybujem už siedmy rok. Vyvinulo sa to prirodzene. Takmer štyri roky som ako asistent opozičnej poslankyne Remišovej robil analýzy a pracoval spolu s ňou na odhaľovaní korupčných prípadov. Videl som, aký devastačný dosah má vláda Smeru na krajinu.

Následne som si zažil prostredie exekutívy, čo bola mimoriadne ťažká, ale obohacujúca skúsenosť. Napokon som sa dostal na určitú križovatku a to, že som sa viac zaktivizoval na sociálnych sieťach, bola metóda, ktorou som filtroval veci, ktoré som zblízka vnímal v politickom dianí.

Videl som, že dosť ľudí sa stotožňuje s mojimi názormi, rozprával som sa aj s ľuďmi v strane, a keďže som dennodenne pracoval pri Veronike Remišovej, rozhodol som sa, že do toho vstúpim.

Pôsobili ste ako šéf kancelárie, keď bola ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Počas tých rokov čelila pomerne ostrej kritike, že svoj rezort nezvláda, najmä čo sa týka ambície v efektívnom čerpaní eurofondov. To sa jej celkom nepodarilo.

Mrzí ma, že v mediálnom a politickom prostredí sa stretávam s jedným názorom na Veroniku, ktorý ju vykresľuje ako neschopnú alebo dokonca hlúpu. Keď sa však ľudí opýtam, čo vlastne také zlé urobila, nevedia mi povedať nič.

Keď sa profilujete ako protikorupčný politik, ktorý má jasné zásady, a prídete na úrad, ktorý bol najproblematickejší z hľadiska čerpania verejných zdrojov, a začnete plniť sľuby, ktoré ste dali ľuďom, začnú sa diať veci.

Čo tým myslíte?

Povedzme to na príklade štátnej informatizácie. Prišli sme na úrad, ktorý bol v obrovskom neporiadku, v zásade fungoval iba ako fakturačné prekladisko súkromných firiem napojených na štát. Veronika Remišová to začala aktívne riešiť, postupne sa zastavovali predražené projekty či neefektívne obstarávania. Keď toto začnete robiť, príde protitlak.

Sám som iba otváral oči, ako sa zrazu voči nej začali stavať aj niektoré médiá. A keď si pozriete určité minulé prepojenia niektorých firiem z IT sektora na tieto médiá, tak počudovanie pominie.

„V mediálnom a politickom prostredí sa stretávam s jedným názorom na Veroniku, ktorý ju vykresľuje ako neschopnú alebo dokonca hlúpu. Keď sa však ľudí opýtam, čo vlastne také zlé urobila, nevedia mi povedať nič.“

Zažili sme si, ako sa pri niektorých kauzách dotýkajúcich sa dnešných predstaviteľov Hlasu dostavil na tlačovky Veroniky Remišovej jeden reportér dávajúci dookola zvláštne otázky, z ktorých potom vznikli podľa môjho názoru vysoko nekorektné reportáže. Dnes je tento reportér kandidátom za Hlas do volieb (Samuel Migaľ z TV JOJ, pozn. red.). A to nebol jediný prípad.

Ak začnete stúpať na otlaky súkromným záujmom v štátnej sfére, buďte si istí, že príde silný protitlak. Tých útokov zo strany médií aj opozície bolo množstvo a myslím, že boli neférové.

Potom sa však dá povedať, že Remišová celkom nezvládla mediálnu komunikáciu.

Mediálna komunikácia bola problémom nielen tohto rezortu, ale celej bývalej vlády počas krízových období. Dnes sa to ľahko kritizuje, chyby si však treba priznať. Faktom je, že na našom rezorte sme nemali jediný deň pokojnej exekutívy.

Za zlú komunikáciu ste si mohli najmä sami, nielen vinou Matoviča, ale aj Sulíka a celého spôsobu vládnutia plného konfliktov.

Úplne súhlasím. Na druhej strane ak sa vrátime k mediálnemu obrazu Veroniky Remišovej, tak keď si to porovnáme s inými ministrami, je fascinujúce, ako niektorí prešli celým tým obdobím bez jedinej kritiky v médiách. A nemyslím Sulíka, ktorého síce médiá kritizovali, no dalo by sa ho rozobrať podstatne dôkladnejšie.

Myslím najmä ministrov, pri ktorých ani neviem, čo prospešné vlastne urobili, a médiá to neriešili. Počuli ste trebárs nejakú zásadnú kritiku ministra dopravy Andreja Doležala? Keď chodíme dennodenne po cestách, človek by očakával, že bude jeho rezort pod oveľa väčšou pozornosťou.

Foto: Postoj/M. Zacková

Vráťme sa späť k vám. Na kandidatúru do volieb vás nahováral aj Igor Matovič alebo Veronika Remišová?

O politickom angažovaní som hovoril najmä s Veronikou.

Takže priamo s Matovičom ste sa o kandidatúre nerozprávali?

Nie.

Ako bude vyzerať kampaň koalície?

Predpokladám, že veľká časť kampane bude spoločná.

To znamená, že ak bude mať Igor Matovič ďalšie mítingy, tak tam budú aj politici zo Za ľudí alebo z Kresťanskej únie?

To v tejto chvíli neviem povedať, kandidátka a koaličná zmluva boli dotiahnuté len veľmi nedávno. Predpokladám, že detaily kampane sa tento týždeň dotiahnu. Ako koaličná strana si budeme robiť aj samostatnú kampaň a veľmi sa na ten zážitok teším.

Hovorilo sa o tom, že jedným z motivujúcich faktorov pre Igora Matoviča pri rozhodnutí sa pre koalíciu bola aj možnosť väčšieho rozpočtu na kampaň, keďže každá strana môže minúť zákonný limit troch miliónov eur. Bolo to tak?

To naozaj neviem. Myslím, že hlavným motívom všetkých troch lídrov koaličných strán bolo ponúknuť občanom alternatívu, ktorá neotvorí dvere korupcii a mafii.

Neobávate sa minimálneho koaličného potenciálu Igora Matoviča, s ktorým nechce takmer nikto vládnuť a navyše si dáva ťažko akceptovateľnú podmienku o odmene 500 eur za voľby?

Tí, čo sú v politike nejaký ten rok, vedia, že deň po voľbách sa začína odznova. Videli sme aj negatívny scenár, keď niektoré charaktery či pravicové alternatívy skočili do vlády so Smerom. Teraz je predovšetkým dôležité presvedčiť ľudí, že sa oplatí ísť voliť, alternatívy tu sú a po voľbách si strany sadnú k čistému stolu.

Ľudia však, prirodzene, chcú vedieť, aké sú šance strany, s ktorou sympatizujú, na to, že po voľbách bude schopná s niekým spolupracovať.

Áno. Podmienky, ktoré si niektorí stanovujú, beriem ako súčasť predvolebnej kampane. To, akým spôsobom sa politici s týmito sľubmi vyrovnajú, je na nich. Ja sa budem musieť vyrovnať s tým, čo ponúkam a sľubujem voličom ja. Hovoriť o koaličnom potenciáli pred voľbami sa mi zdá trochu zbytočné.

Líderka KÚ Anna Záborská v nedávnej diskusii denníka Postoj povedala, že si nevie predstaviť povolebnú koalíciu ani so Smerom, ani s Progresívnym Slovenskom. Váš názor na Smer nám je jasný, ale ako vnímate potenciálnu spoluprácu s PS?

Ja osobne si to neviem predstaviť. Koalícia so stranou, ktorá by trvala na presadzovaní agresívnych opatrení a regulácii v kultúrno-etickej oblasti, pre mňa nie je prijateľná.

Aj v kultúrno-etických otázkach je dôležité, aby sa konzervatívne zmýšľajúci politik vedel vymedziť. Ja ako konzervatívec budem vždy podporovať ochranu života a určite sa nechcem dostať do pozície, keď budem musieť s ohľadom na názor progresívnych médií v hodnotách uhýbať.

Takže ak by boli registrované partnerstvá vo vládnom programe, tak je to pre vás neakceptovateľné?

Neviem si to predstaviť.

Večer s Postojom Záborská odmieta Smer, Hlas aj PS, Mikloško sa pýta, s kým chce potom vládnuť

Adam Takáč

V pondelkovej diskusii denníka Postoj debatovali šéfka Kresťanskej únie Anna Záborská a kandidát KDH František Mikloško.

Na Facebooku často varujete nielen pred návratom Smeru a Hlasu k moci, ale aj pred hrozbami radikálneho progresivizmu. Vnímate PS ako hrozbu porovnateľnú s Robertom Ficom?

Takto by som to určite nepovedal. Často vo svojich príspevkoch zámerne píšem o priateľoch progresívcoch. Niektoré médiá si veľmi chybne vysvetľujú prirodzený ideový súboj. Keď kritizujem niečo, čo robia progresívci, snažím sa robiť to vecne. Samozrejme, je v poriadku, ak sa do toho vloží troška irónie či satiry, no nikdy to nerobím osobne. Mám však pocit, že niektoré médiá berú osobne všetko, čo sa nehodí do ich konceptu.

Zároveň si uvedomujem, že s mnohými progresívne zmýšľajúcimi ľuďmi sa vždy zhodneme v otázkach právneho štátu alebo v riziku, ktoré stelesňuje Fico. Menej sa zhodneme v tom, že rovnakou hrozbou je aj Hlas. A vôbec sa nezhodneme v tom, ako si niektorí progresívci pri určitých témach uzurpujú právo na pravdu. Ak poviem niečo proti tomu, čo sa dnes v moderných kruhoch hlása ako evanjelium, tak ma idú zlynčovať. 

Rozhodne však progresívcov nepovažujem za rovnakú hrozbu ako Smer. V niektorých témach s nimi vidím názorovú zhodu, v prípade Smeru ju nevidím takmer vôbec.

Na druhej strane progresívci ešte nemali možnosť ukázať, ako vážne to myslia so svojimi nebezpečnými tendenciami. Pri Smere už devastačnú skúsenosť máme.

Z toho však vyplýva, že kým so Smerom je spolupráca vylúčená, pri PS by to za jasne daných okolností bolo možné.

Toto rozhodnutie nie je na mne a ani po voľbách nebude. Osobne si však viem ťažko predstaviť, že sedím vo vláde s takým Progresívnym Slovenskom, ktoré má priority, aké dnes v kultúrno-etických témach formuluje.

To, ako sa bude po voľbách vyjednávať a čo bude obsahom koaličnej zmluvy, však teraz nevieme.

Igor Matovič mal začiatkom roka sériu kontroverzných statusov, v ktorých kritizoval radikálnu LGBTI agendu. Ako ste ich vnímali?

Už vtedy som na Facebooku napísal, že ja by som túto tému komunikoval inak, ale v princípe je neprípustné akékoľvek násilné pretláčanie tejto ideológie, zvlášť, keď sa to týka maloletých detí. A to si myslím, že Matovič kritizoval. S podstatou jeho vyjadrení teda súhlasím.

Foto: Postoj/M. Zacková

Poslanecký klub OĽaNO nikdy nebol úplne konzervatívny, čo bol tiež jeden z dôvodov prečo sa konzervatívcom nedarilo presadiť niektoré návrhy. Museli totiž o ne zápasiť už vo vlastnej strane. Nie je spoločný klub s liberálmi pre konzervatívcov slepá ulička?

Konzervatívna politika na Slovensku je v hlbokej kríze a momentálne sa dostávame do akéhosi medziobdobia, keď sa bude musieť formovať nanovo. O tom som hlboko presvedčený. Súhlasím, že rôzne hodnotové mixy nefungujú, a zároveň si myslím, že nie je čas, kedy sa dajú kultúrno-etické otázky odložiť bokom s dohodou na statuse quo.

Presne to sa však v uplynulom volebnom období stalo. Konzervatívcom ani liberálom sa v tejto oblasti nepodarilo presadiť nič a KÚ dnes prezentuje zachovanie statusu quo ako svoj úspech.

Súhlasím, a preto tvrdím, že ideme do obdobia, keď by sa mali vyformovať tie tábory trochu inak. A je to veľká výzva. Konzervatívni politici sú dnes rozhádzaní v jednotlivých stranách a nepodarilo sa zastaviť odliv konzervatívnych voličov k Smeru alebo Republike. Žiaľ, nemáme stranu, ktorá by bola schopná ponúknuť týmto ľuďom schodnú alternatívu.

A keď to už nie je strana, tak potrebujeme jednotlivcov, ktorí dokážu medzi sebou komunikovať, koordinovať sa a hájiť konzervatívne hodnoty. To som očakával aj v tomto volebnom období. No možno s výnimkou niektorých návrhov z dielne KÚ sa málokedy na niečom zhodli. Zároveň sa mi zdá, že sa konzervatívna politika posunula do veľmi úzkeho výseku.

Čo tým myslíte?

Máme tu konzervatívnych alebo kresťanských politikov, ktorí sa aktívne venujú kultúrno-etickým témam. V poriadku, aj takých treba. Ale ak to poviem náboženským jazykom, kde sú tie ostatné Božie prikázania pre konzervatívnych politikov? Lebo v otázkach spravodlivosti či boja proti korupcii sú mnohí rozdelení. A nemyslím, že je to téma, v ktorej nemajú konzervatívci čo povedať.

Myslím si, že v najbližšom volebnom období dôjde k formovaniu, preskupovaniu a tvorbe novej konzervatívnej politiky, ktorá bude komplexnejšia.

Vidíte medzi súčasnými politikmi niekoho, kto by mohol byť lídrom tejto novej konzervatívnej politiky?

Slovo líder sa v posledných mesiacoch spomínalo tak často, že si už zrejme každý pod tým predstaví niečo iné. Nehľadám lídra, ale skôr ľudí, ktorí sa dokážu na hodnotovej báze zhodnúť a odložiť menej podstatné rozdielnosti. To by na začiatok stačilo.

Tie pokusy tu boli aj v uplynulých mesiacoch, napríklad pri rokovaní o spoločnom postupe KDH a KÚ, no pomerne ľahko to stroskotalo. Zmení sa niečo o tri-štyri roky?

„Rôzne hodnotové mixy nefungujú a zároveň si myslím, že nie je čas, kedy sa dajú kultúrno-etické otázky odložiť bokom s dohodou na statuse quo.“

Hovorí sa, že ťažké časy vyformujú aj ťažké váhy. Nerád to hovorím, ale obávam sa, že do takého obdobia ideme. Okrem hrozby prevzatia moci Smerom a extrémistami vidím aj tlaky proti slobode prejavu či náboženskej slobode, ktoré sa budú stupňovať. A pri tomto tlaku sa budú musieť mobilizovať osobnosti aj ľudia, ktorí majú odvahu a chuť zabojovať, aby si Slovensko zachovalo svoju hodnotovú identitu. 

Nie je práve úzke portfólium tém súčasných konzervatívnych politikov hlavný problém, pre ktorý nevedia osloviť širšie spektrum?

Je dobré mať jasno v hodnotách, no ponúkať jednu-dve témy nestačí. Ak chceme pôsobiť v politike, nemôžeme zabudnúť na to, čo ľudí trápi, a zavrieť sa vo svojej bubline. Stačí sa pozrieť na výsledok Matoviča v posledných voľbách. Problém korupcie a mafianizácie štátu tu bol a ľudia ho vnímali.

Musíme prestať prinášať konzervatívnu agendu len ako balíček na jedno použitie. Potrebujeme predstaviť ponuku v rôznych oblastiach, v ktorých dokážeme aj odborne diskutovať na jednej úrovni so zvyškom politickej scény.

Spomínali ste oblasť spravodlivosti. Čo by ešte mali byť ďalšie témy?

Napríklad mimoriadne dôležitá rodinná politika. Ako syn rodičov s trinástimi deťmi som na vlastnej koži zažíval, aké to je, keď vás štát jednoducho nechá tak. Moji rodičia ešte spomínajú na Dzurindovu vládu, počas ktorej došlo k rôznym sociálnym sekom a rodina ostala vo veľmi ťažkých podmienkach. Nemyslím si, že je to cesta, ktorou má štát vo vzťahu k viacdetným rodinám ísť. Preto pokladám za dobré, že aj minulá vláda niečo pre tieto rodiny urobila.

Nesmie však ísť iba o rozhadzovanie peňazí, ale o systematické nastavovanie systému v školstve, zdravotníctve a sociálnych veciach. Túto ponuku zo strany konzervatívcov treba formovať, nevyrastie rýchlo. Myslím, že konzervatívcov, ktorí to dokážu, je dosť, len ich politika buď znechutila, alebo nedostali príležitosť.

Foto: Postoj/M. Zacková

Nedávno ste na svojom Facebooku o konzervatívnych politikoch napísali: „Nemôžeme sa báť hlásiť k hodnotám našich predkov a národa len preto, lebo o nás nedajboh napíše škaredo Denník N. To je čo za úbohé sebavedomie, milí konzervatívni politici?“ Máte pocit, že konzervatívci sa chcú zapáčiť liberálnym médiám alebo sa boja ich kritiky?

Keď som ešte pracoval pri Veronike Remišovej ako poslanecký asistent na odhaľovaní korupčných káuz, úprimne som veril, že liberálne médiá sú v zásade náš spojenec. Nestávalo sa, že by neférovo komunikovali o nej alebo podobných politikoch. Spoločný nepriateľ bol jasný. A stále si myslím, že v tejto oblasti spolupráca konzervatívcov a liberálov môže fungovať.

Spôsob, ako sa po posledných voľbách niektoré médiá postavili na barikády a začali fungovať ako podnikové denníky niektorých strán alebo prúdov, má svoj podiel na tom, ako to v spoločnosti momentálne vyzerá.

Vnímam viacerých politikov, ktorí sa definovali ako konzervatívni, prípadne stredoví, no keď som potom videl ich nejednoznačné hlasovania v parlamente, tak to vyznelo veľmi rozpačito. Treba si to povedať na rovinu. Ak som konzervatívny politik a som za ochranu života, počítam s tým, že ma za to budú progresívci kritizovať. Nemali by sme však zo seba robiť meňavky. To často vzniká pri koncepte širokorozkročených či tzv. stredových politikov alebo strán. Tomu príliš neverím.

To však bol aj koncept strany Za ľudí. Čiže hovoríte, že v tomto smere nevyšiel?

Áno, môžem si dovoliť povedať, že to nevyšlo, pretože som zblízka sledoval, ako sa vývoj v strane uberal. Tu však musím pripomenúť, že Veronika Remišová už krátko po „očistení“ strany hovorila, že Za ľudí je stredopravá konzervatívna strana.

Ale ani ona samotná sa v kultúrno-etických témach nikdy príliš neprofilovala.

Áno, ale to je v poriadku. Ako som vravel, nie je dobré, keď sú konzervatívni politici úzko zameraní, a je správne, ak ponúkajú expertízu v rôznych oblastiach. Zároveň som nikde nezachytil, že by v kultúrno-etických otázkach lavírovala. A ani ja sám som v strane Za ľudí nezachytil náznak, že by mal niekto problém s mojimi konzervatívnymi názormi. A to dnes nie je úplne bežné.

Bude mať zmysel živiť existenciu strany Za ľudí aj po voľbách alebo prirodzene splynie s OĽaNO?

Práve preto, že ide o koalíciu a sú jasne stanovené pravidlá, tak strana Za ľudí si svoju značku zachová a bude ju rozvíjať. Nikto z kandidátov našej strany do toho nejde s tým, že je na palube projektu, ktorý zaniká. Máme mnoho príkladov strán, ktoré začínali v malom alebo si prešli rôznymi krízami. Za ľudí je stále pomerne mladá, no za ten čas si prešla viacerými výzvami, ktoré niektoré strany zažívajú v horizonte mnohých rokov.

Čomu sa chcete venovať vy osobne, ak sa dostanete do parlamentu?

Tej práce je veľmi veľa. Poslednej vláde sa nepodarilo presadiť niektoré kľúčové návrhy v oblasti právneho štátu ako úprava paragrafu 363, ale aj celková reforma prokuratúry. Ďalej zákon o preukazovaní pôvodu majetku, čo je vo vyspelých demokraciách kladivom na mafiu. U nás, žiaľ, stále nefunguje.

Ďalšia časť agendy, ktorej som sa venoval už v minulosti, je stav bezpečnostných zložiek. Nemôžeme sa tváriť, že je v poriadku, ako funguje tajná služba, alebo že je všetko v poriadku vo fungovaní polície. Zvýšený pocit ohrozenia vnímajú ľudia aj v posledných rokoch.

Foto: Mária Zacková