Kandidátka OĽaNO Igor Matovič vo vláde pohorel, ale v kampani opäť ukazuje marketingový talent

Bol to šikovný ťah predstaviť svoju kandidátku počas štátneho sviatku. Medzi správami o kladení vencov a problémoch s kliešťami tak mala koalícia pod vedením OĽaNO zaručené miesto ako hlavná politická udalosť dňa. Hoci človeku mohlo byť ľúto kandidátov, ktorí hodinu a pol museli stáť na slnku na Námestí SNP.

Igor Matovič vie, že mnohým voličom lezie vyslovene na nervy. Tak do popredia posunul milú a nekontroverznú žilinskú županku Eriku Jurinovú. Zábavné bolo, ako jej neformálne žezlo jednotky na kandidátke odovzdala pani Šofranko, ktorá rolu jednotky na kandidátke OĽaNO hrala v roku 2020.

Potenciálnym voličom ponúkol Igor Matovič aj akúsi hru na vnútrostranícku demokraciu: Vo voľbách môžu hlasovať za nového predsedu OĽaNO – zostane ním Matovič alebo sa ním stane Jurinová, v závislosti od toho, kto dostane vyšší počet preferenčných krúžkov.

Inak hnutie OĽaNO a priatelia zastupujú na kandidátke napríklad exministri Marek Krajčí, Roman Mikulec a Natália Milanová či terajší poslanci ako Milan Vetrák, Karol Kučera a Jozef Pročko.

Prekvapením je bývalý politik SaS Ľubomír Galko na 146. mieste, ktorý zrejme má pritiahnuť nejaké zatúlané ovečky od sulíkovcov. Naopak, kresťanskí voliči sa zase budú musieť rozhodovať medzi KDH a možnosťou krúžkovať kandidátov Kresťanskej únie na spoločnej kandidátke OĽaNO a priatelia, KÚ a Za ľudí, ako Anna Záborská, Richard Vašečka, Ján Szöllös a ďalší.

Kandidátka matovičovcov je výrazne konzervatívnejšia ako v roku 2020. Posledné tri roky naplno obnažili aj jeden zásadný problém fungovania poslaneckého klubu OĽaNO z pohľadu konzervatívneho voliča: Igor Matovič zvykol kandidátku skladať tak, že tam dal jednu výraznú kresťanskú osobnosť, ktorú potom krúžkovali všetci stretkári, no popri nej tam dal tiež nejakú výrazne liberálnu osobnosť, ktorá v parlamente fakticky anihilovala prácu konzervatívneho kolegu. A do tretice na kandidátke skončili osobnosti typu kedysi Heleny Mezenskej alebo naposledy Romany Tabak, ktoré sa… nuž povedzme, že vzpierajú štandardnej politologickej klasifikácii.

Igor Matovič následne musel čeliť kritike, že na kandidátku OĽaNO robí nábor, a nie výber. Politickú existenciu hnutia sprevádzali tiež odchody viacerých výrazných tvárí z poslaneckého klubu počas jednotlivých volebných období.

Napriek tomu, že dnes kandidátka OĽaNO a spol. pôsobí konzervatívnejšie, Igor Matovič stále predstavuje svoje hnutie ako predovšetkým „antikorupčné“. Pri predstavovaní kandidátky sa dištancoval od demokratických strán, ktoré pripúšťajú povolebnú koalíciu s Hlasom, a pred novinárov predstúpil v tričku s nápisom: „My vás mafii nepredáme.“

Predvolebný slogan je to efektný a úderný, no treba dodať, že Igor Matovič tu robí z núdze cnosť. Kvôli roztržke so SaS nejaká stredopravá koalícia nie je matematicky možná, preto sa sulíkovci, Sme rodina či KDH musia obzerať po prípadnej koalícii s Hlasom.

Navyše, ešte v marci sa líder OĽaNO zastrájal, že jeho hnutie nepôjde do vlády s nikým, kto nepodporí vyplatenie odmeny 500 eur pre hlasujúcich v jesenných voľbách. A túto požiadavku ani nikto ďalší nepodporuje. Inými slovami, Igor Matovič svoje hnutie vmanévroval do situácie, keď takmer nemá koaličný potenciál.

Napriek tomu je vysoká šanca, že predvolebné spojenectvo OĽaNO a priatelia, KÚ a Za ľudí potrebných sedem percent v parlamentných voľbách dostane. Igor Matovič je totiž výborný marketér. Podobne ako jeho úhlavný protivník Robert Fico mu to skvelo ide v opozícii a vo volebnej kampani. V oboch prípadoch je to už slabšie, keď sa ocitnú pri moci.

V nejakej zabehnutej demokracii by bol Igor Matovič geniálnym šéfom marketingového tímu v pozadí nejakej ctihodnej veľkej etablovanej konzervatívnej strany, ktorého by si jej nudní a zodpovední kravatoví politici platili, aby im svojimi výstrednými kampaňovými nápadmi zabezpečoval volebné víťazstvá. V tejto pozícii by bol výborný, no široká verejnosť by ho vôbec nepoznala, lebo nikto by mu nikdy neponúkol poslanecký alebo vládny post.

Lenže sme na Slovensku a u nás musí Igor Matovič byť naraz aj tým marketérom, aj občas ministrom či poslancom – a keď treba, hoci aj opozičným tribúnom voči vlastným ministrom (spomeňme si na Vladimíra Lengvarského, ktorý je v dobe písania tohto článku na stránke OĽaNO stále vedený ako ich nominant).

To však nie je chyba Igora Matoviča, ale skôr toho, že vo svojom segmente má len slabú konkurenciu.