Ficov tromf na konci kandidátky Artur Bekmatov predtým Smer kritizoval. Jeho Socialisti sú radikálnejší než PS

Posledné miesto kandidátok je pre politické strany veľmi atraktívne. Pravidelne ho využíva napríklad líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý razí presvedčenie, že predsedovia strán by sa mali do parlamentu prekrúžkovať z ktoréhokoľvek miesta na kandidátke.

Určitý marketingový ťah spravil aj Hlas, keď na prvé miesto kandidátky dal svojho lídra Petra Pellegriniho a na koniec zas jeho menovca Lukáša Pellegriniho, bratranca expremiéra a šéfa Hlasu.

Podobne tak spravilo aj KDH, ktoré má na čele šéfa hnutia Milana Majerského a v závere kandidátky sa bude o dôveru voličov uchádzať František Majerský, šéf komory zdravotníckych záchranárov.

Smer vzal šéfa socialistov

Kandidačnú listinu Smeru v predčasných septembrových voľbách uzatvorí predseda mimoparlamentného hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov, čo minulý štvrtok oznámil šéf Smeru Robert Fico. Podľa neho sa tým vytvorila možnosť pre každého ľavicového voliča, aby sa na týchto voľbách mohol zúčastniť.

„Hľadali sme cestu, ako dať dohromady potenciál Smeru a Socialistov,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Robert Fico, podľa ktorého nemá zmysel vytvárať predvolebné koalície.

Fico ocenil, že predstavitelia Socialistov sú v niektorých témach ešte „zemitejší, ako je Smer“. Tvrdí, že si urobili prienik programov a zhodli sa na tom, že 90 až 95 percent programových cieľov je rovnakých.

„Pozerajúc sa na potenciál pána Bekmatova a ľudí okolo neho musíme pripustiť vysokú pravdepodobnosť, že dosiahne taký počet preferenčných hlasov, že môže postúpiť zo 150. miesta na miesto, ktoré mu bude garantovať členstvo v poslaneckom klube strany Smer,“ uviedol Fico.

Smer už v minulosti pomáhal Bekmatovovi v jeho prezentácii. Viackrát mu umožnil vystúpiť na rôznych podujatiach a prezentovať jeho myšlienky.

Artur Bekmatov na tribúne počas „mierového podujatia“ strany Smer, na ktorom Robert Fico spoločne s Ľubošom Blahom vypúšťali „holubice mieru“. Foto: Facebook/Artur Bekmatov

Na tlačovke spolu s Robertom Ficom a podpredsedami Smeru stáli okrem Bekmatova ako lídra Socialistov aj Tatiana Seňanová, Melinda Mikleová, Iveta Kompišová.

Bekmatov vraví, že bude za Smer kandidovať napriek tomu, že strana Roberta Fica nikdy predtým nevytvorila priestor na kandidátke pre inú stranu.

Hnutie Socialisti.sk vzniklo ako alternatíva pre ľavicového voliča. „Dnes však ide o viac ako o záujem jednej či druhej strany. Ide o to, či sa na Slovensku podarí dostať sa z bahna, v ktorom uviazlo v marci 2020, alebo nie,“ napísal Bekmatov na sociálnej sieti.

Bekmatov ide do volebnej kampane ako líder Socialistov na kandidátke Smeru „so širokou mierou autonómie“. „Ideme hlásať a presadzovať tie témy, ktoré sme presadzovali doteraz,“ uviedol Bekmatov.

Odmietajú kapitalizmus

Socialisti veľmi otvorene hlásajú, že „zmena politickej formy nestačí“. Na svojej webovej stránke píšu, že pokiaľ sa nezmení „počet poslancov alebo spôsob voľby, triedny boj nezmizne, iba zmení formu“.

„Pokiaľ chce ľavica uspieť, musí ísť ku koreňu problémov, proti ktorým stojí. Týmto koreňom nerovnosti, biedy, korupcie, vojen a drancovania planéty je v súčasnosti kapitalizmus,“ hlásajú s tým, že kapitalistický systém je v podstate nereformovateľný.

Socialisti tvrdia, že kapitalizmus musí nahradiť „ekonomický systém“ riadený nie ziskom, ale ľudskými potrebami. Podľa hnutia kapitalizmus čerpá z „diskriminácie, ktorá plodí lacnú pracovnú silu; ten roztvára nožnice triedneho boja; ten nás stavia jeden proti druhému, lebo rozdelenému ľudu sa lepšie panuje“.

Dodávajú, že prechod na socializmus sa nedá urýchliť. „Lepší ekonomický systém sa nedá umelo nadizajnovať, to je utopizmus. Konečná forma spravodlivejšej spoločnosti bude daná materiálnymi podmienkami, s ktorými sa na našej ceste k socializmu budeme musieť potýkať.“

Chcú prevrátiť priority štátu

„Musíme sa baviť o systémovej zmene. Musíme úplne zmeniť ekonomiku, prevrátiť priority štátu z hlavy na nohy,“ hovoril líder Socialistov, ktorých program sa vo viacerých aspektoch podobá na program komunistov.

Artur Bekmatov na tlačovke vedľa Roberta Fica rozprával o troch programových prioritách. Kľúčovou vraj bude postavenie zamestnancov a odborárov na pracoviskách. Socialisti túžia zvýšiť minimálnu mzdu na 800 eur mesačne.

Hnutie sa chce tiež venovať skracovaniu pracovnej doby na štvordňový, resp. 30-hodinový pracovný týždeň. „Toto sú autentické ľavicové témy, ktoré by mali zaznievať aj na Slovensku, lebo v Európe sa o nich už veľmi intenzívne diskutuje a sú aj zavádzané do praxe,“ dodal Bekmatov.

Myslieť chce aj na zabudnuté odľahlé regióny, do ktorý chce navrátiť prácu. Dôležitou témou Socialistov však podľa Bekmatova bude mier a antimilitarizmus. Chce docieliť mier na Ukrajine, no nepovedal, akým spôsobom. Podľa Bekmatova bude tiež dôležité znížiť výdavky na zbrojenie.

Radikálnejší ako progresívci

V klimatickej politike sú Socialisti ako bojovníci proti kapitalizmu ešte radikálnejší ako Progresívne Slovensko, ktoré sa snaží osvojiť si zelené témy.

„Ak sa nezačneme tomu systematicky venovať, v prvom rade na úrovni národných štátov, tak si dovolím tvrdiť, že našu planétu čaká možno niekoľko desiatok rokov,“ tvrdí Bekmatov.

Socialisti.sk zdieľajú na sociálnych sieťach fotografie z čistenia prostredia či vysádzania stromov. Foto: Facebook/Artur Bekmatov

Socialisti tiež chcú radikálne dekriminalizovanie drog. Očakávajú, že by zafungoval „úspešný portugalský model“, ktorý sa snaží znížiť drogové závislosti pomocou „dekriminalizácie drog za súčasného posilnenia povinnej liečby závislostí a zvýšeného financovania rehabilitačných centier“.

Hnutie Bekmatova chce tiež vypracovať novú „občiansku ústavu“, ktorá by prehĺbila demokraciu na všetkých úrovniach a prijatá by mala byť v referende.

„Zavedieme vysoký štandard ochrany ľudských práv a slobôd vrátane rovnakých práv pre všetky skupiny obyvateľstva bez výnimky,“ píšu na svojom webe. Plánujú tiež zlúčiť funkciu prezidenta s verejným ochrancom ľudských práv.

„Schválime možnosť životných partnerstiev pre páry akéhokoľvek pohlavia,“ oznamuje politický program Socialistov. Robert Fico tieto témy odmieta, hoci minulý týždeň vo videu uznal, že „v právnej rovine je pár vecí, ktoré treba v spolužití osôb rovnakého pohlavia upraviť“. Dodal tiež, že vnucovanie diskusie o transrodových osobách je neprijateľné.

Proti klerikalizmu a NATO

Hnutie Artura Bekmatova sa v politickom programe tiež venuje vzťahu medzi cirkvami a štátom. Socialisti chcú dôslednú odluku cirkvi od štátu, ktorá by zahŕňala nielen finančnú odluku, ale „predovšetkým odstránenie klerikalizmu z verejného života“. Podstatou by podľa hnutia bolo aj zrušenie cirkevných privilégií.

„Naším prvoradým cieľom je odstránenie klerikalizmu – zneužívania náboženstva na politické ciele – z verejného života,“ píšu Socialisti vo volebnom programe.Zdieľať

Tak ďaleko vo svojom volebnom programe nezachádza ani Progresívne Slovensko, ktoré síce chce „nábožensky neutrálny štát“ vo všetkých oblastiach, no naďalej ráta s vytvorením akéhosi „špeciálneho daňového režimu“, prostredníctvom ktorého by cirkvi financovali ich členovia či sympatizanti, ale nezávisle od štátu.

Bekmatovo hnutie tiež označilo legislatívne iniciatívy Anny Záborskej v pomoci tehotným ženám za „odtrhnuté od reality bežných ľudí“.

Socialisti sú tiež za iniciovanie vystúpenia zo Severoatlantickej aliancie, v čom nájdu zhodu s hnutím Republika, ktoré v programe pripúšťa referendum o vystúpení z NATO po tom, ako sa obnoví obranyschopnosť Slovenska.

Robert Fico však odmietol byť vo vláde, ktorej program by obsahoval vystúpenie Slovenska z Aliancie.

Bekmatov predtým Smer kritizoval

Keď vo voľbách v roku 2012 získal Smer 44 percent a vytvoril jednofarebnú vládu, Bekmatovovi chýbala od Fica ochota robiť autentickú ľavicovú politiku. Hovoril, že práve vtedy vznikol dopyt po radikálnej ľavici.

„Ak tu z nestraníckej ľavice niečo funguje, tak to nie je vďaka Smeru, ale napriek Smeru,“ vravel Bekmatov ešte v roku 2021. V stranách Smer a Hlas vraj pozná iba pár presvedčených ľavičiarov. „Nerobila sa ľavicová politika, robila sa sociálna politika,“ uviedol.

„Môžeme sa dohadovať o tom, či sa báli, alebo boli niekomu zaviazaní, ale o tom je rozdelenie ľavice, že sociálna demokracia sa vždy bude snažiť fungovať v medziach systému, bude sa ten systém len kozmeticky upravovať, ale nebude sa snažiť o jeho prekonanie,“ dodal Bekmatov.

Vadilo mu aj prepojenie oligarchie na špičky Smeru. „Nebola ochota ich sponzorov, aby sa tu robili nejaké zásadné zmeny,“ uviedol Bekmatov s tým, že očakávania sponzorov sú pri strane ako Smer veľmi veľké.

Predtým, ako sa Bekmatov dohodol so Smerom, hlásal, že Socialisti sa nechcú v politike dostať do područia politických sponzorov. „Nehľadáme niekoho, kto nám dá balík peňazí na stôl a budeme mu zaviazaní, ale snažíme sa svoje náklady na chod strany minimalizovať a túto sumu vyskladať z rôznych príspevkov,“ vysvetľoval Bekmatov v roku 2021, pričom sa zaviazal, že nechce, aby jeho hnutie bolo finančne závislé od oligarchie.

Výčitka voči zbrojeniu, ktoré začal Smer

Bekmatov tiež v minulosti kritizoval spustenie masívneho zbrojenia na Slovensku, ktoré sa podľa jeho slov začalo počas éry Smeru, keď bol ministrom obrany Martin Glváč. „Začal s nákupom amerických blackhawkov. Toto bol impulz, ktorý naštartoval masívne zbrojenie zo slovenskej strany,“ ozrejmil.

Nepáčilo sa mu ani opatrenie na zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ktoré podľa Bekmatova v Európe presadzujú liberálne a tvrdo pravicové vlády, proti ktorým sa búrili odbory a radikálna ľavica. „U nás to bolo naopak, prišli voľby v 2012, vyhral Smer a polroka po voľbách prišiel s návrhom, že sa bude zvyšovať vek odchodu do dôchodku,“ kritizoval Bekmatov lídra Smeru.

„Zo strany Smeru nikdy nebola ochota podporiť intelektuálny rozvoj ľavice,“ vravel pred časom Bekmatov.Zdieľať

„Ak máš 30 – 40 percent v preferenciách a dostávaš obrovské prachy od štátu, hlásiš sa k ľavici, tak jednoducho máš určitý záväzok aj voči ľuďom, ktorí sa takisto k týmto hodnotám hlásia, ale chcú sa angažovať nestranícky, v občianskych združeniach, neziskovkách, nadáciách či think tankoch. A tu zo strany Smeru nikdy nebola ochota podporiť intelektuálny rozvoj ľavice. Prečo? Lebo by to znamenalo kritiku zľava a toho sa Smer vždy bál,“ tvrdil Bekmatov.

Všetky tieto témy chcú Socialisti pretláčať inak ako cez médiá. „Musíme sa zbaviť segmentu médií. Musíme si vybudovať vlastný komunikačný kanál a ľudí na to upozorňovať,“ vyhlásil Bekmatov. „Ak sa dokážeme vymaniť z mediálnej blokády, dokážeme otvárať aj témy, ktoré ľudí dokážu zjednotiť,“ dodal.

Kto je Artur Bekmatov?

Absolvent žurnalistiky v Nitre a spolužiak zavraždeného novinára Jána Kuciaka sa podľa vlastných slov začal zaujímať o politiku veľmi skoro. „Okolo dvanástich-trinástich, čo nie je veľmi zvyčajné,“ prezradil Bekmatov.

Zaujali ho voľby v roku 2002, keď sa do parlamentu dostali po dlhom období komunisti. A k politike ho tiež navnadil čas strávený v Rusku. „Ideš po Moskve, máš tam normálne sochy Lenina a päťcípe hviezdy, ľudia to nebudú strhávať, prosto berú to ako súčasť svojej histórie,“ hovoril Bekmatov, pričom život v Rusku označil za impulz. Zaujali ho tam aj komunistické mítingy.

„Toto začalo vo mne kvasiť, že prečo ľudia na Slovensku majú taký negatívny postoj ku komunistom. Začal som najskôr stroho – články na internete; kratšie, dlhšie, potom knižky; kratšie, potom dlhšie; potom som sa dostal k Marxovi, k Leninovým spisom a podobne,“ priznal Bekmatov s tým, že odvtedy vníma myšlienku socializmu ako „nádhernú“.

Dodal, že to, ako sa ľudia snažia socializmus pretaviť do praxe, bolo v minulosti „nešťastné, zbrklé a v mnohých prípadoch až tragické“, preto majú Slováci podľa neho negatívnu skúsenosť so socializmom.

Začal sa angažovať, oslovil komunistov, a keď mal 18 rokov, podal si k nim prihlášku. O tri roky neskôr už kandidoval vo voľbách.

Artur Bekmatov sa zúčastnil referenda o zmene ústavy. Foto: Facebook/Artur Bekmatov

Ako člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) chvíľu písal aj pre denník SME, čo však bol konflikt záujmov a denník s ním rozviazal spoluprácu. Neskôr sa podieľal na tvorbe obsahu konšpiračného webu Zem a Vek a prispieval tiež pre webový portál ruskej agentúry Sputnik.

Vo voľbách v roku 2012 kandidoval Bekmatov za KSS ako 21-ročný z tretieho miesta kandidátky. Strana nezískala ani jedno percento. Bekmatova krúžkovalo iba 1696 ľudí.

O štyri roky neskôr mal Bekmatov štvrté miesto na kandidátke komunistov. Opäť však strana prilákala iba 16-tisíc voličov, čo znamenalo výsledok 0,62 percenta hlasov. Bekmatov získal 1562 preferenčných krúžkov.

Od komunistov k socialistom

Neskôr nadobudol pocit, že KSS iba „prešľapuje na mieste“. Pár mládežníkov sa okolo Bekmatova zoskupilo v organizácii Front ľavicovej mládeže, kde sa im postupne začal „lámať postoj ku komunistickej strane“, a to aj napriek tomu, že táto mládežnícka organizácia má v logu okrem symbolov na rozlíšenie pohlavia aj komunistický znak kosáka a kladiva.

Odklon od komunistickej strany sa podľa Bekmatova začal diať počas prezidentských volieb v roku 2019, keď zároveň začali registrovať Eduarda Chmelára. „Vystupoval veľmi sympaticky, čo sa antikapitalistických a ľavicových postojov týka,“ vravel.

„Bolo evidentné, že je to kandidát s radikálne ľavicovými postojmi, vedel si ich vyargumentovať, vedel ich podložiť faktami a na druhej strane sme cítili, že v KSS je skôr ochota podporiť Štefana Harabina, s čím sme sa nevedeli stotožniť,“ vravel Bekmatov s tým, že bývalého ministra spravodlivosti vnímali ako kandidáta s konzervatívnymi pozíciami.

„Príklon ku konzervativizmu sme cítili aj v KSS. Už to nebolo o hájení práv pracujúcich, ale skôr o nejakej obrane tradičných kresťanských hodnôt, o vlastenectve a takáto agenda začala nahrádzať takú tú ozaj ľavicovú agendu – sociálne práva, ekologické veci, ochrana životného prostredia, ochrana utláčaných a podobne,“ opísal nespokojnosť s komunistami.

Eduard Chmelár po neúspešnej kandidatúre na prezidenta založil hnutie Socialisti.sk, čo využilo aj pár členov vo Fronte ľavicovej mládeže. Bekmatov chcel, aby táto „radikálna ľavica bola jednotná a silná v parlamentných voľbách“. Sprostredkoval aj rokovania medzi KSS a Chmelárom, no z diskusií nakoniec nič nebolo.

Socialisti.sk získali vo voľbách v roku 2020 iba 0,55 percenta, čo nebolo ani 16-tisíc hlasov. Bekmatova krúžkovalo 1147 ľudí.

Chmelár po neúspechu odstúpil z pozície predsedu hnutia. „Ako líder hnutia sa nemôžem a nechcem za tento volebný neúspech zbavovať politickej zodpovednosti. Chápem to ako jasný signál od voliča, že nemá záujem o moje služby, a rešpektujem to. Preto som sa rozhodol odstúpiť z funkcie predsedu a dať tak Socialistom.sk šancu nájsť novú energiu, nových lídrov, nové sily na rast vplyvu hnutia,“ vyhlásil Chmelár po voľbách.

Socialisti.sk si v júni 2020 na sneme zvolili nové vedenie hnutia. Foto: socialisti.sk

To, že hnutie Socialisti.sk má blízko k Smeru, predznamenala aj spolupráca Chmelára s Ficovým podpredsedom Jurajom Blanárom. Chmelár, ktorý predtým Smer tvrdo kritizoval, začal v apríli robiť poradcu Blanárovi.

Po Chmelárovi získal líderskú pozíciu u Socialistov práve Artur Bekmatov. Na sneme hnutia v júni 2020 získal podporu 55 delegátov z 57 platných hlasov. Strana vtedy deklarovala dobudovanie štruktúr v regiónoch a skvalitnenie programu. Bekmatov tiež finančne podporoval svoje hnutie. V roku v roku 2022 prispel sumou 9420 eur.

Socialisti.sk sa ešte začiatkom roka 2023 zúčastnili na stretnutí, ktoré malo vyústiť do vytvorenia opozičného bloku spoločne s SNS a malou stranou Slovenský patriot. Nakoniec však Bekmatov z tohto spájania vycúval a dohodol sa v júni so Smerom.

Pellegrini by Bekmatova nechcel

Bekmatov si za pomerne krátky čas mimo hlavného politického prúdu dokázal nazbierať aj zaujímavé množstvo sledovateľov na sociálnych sieťach. Na Facebooku ho sleduje viac než 14-tisíc ľudí, na Telegrame má viac ako tisíc odberateľov, čím na tejto platforme takmer prevyšuje aj šéfa SNS Andreja Danka.

V roku 2022 kandidoval Bekmatov v komunálnych voľbách. Uchádzal sa o post predsedu Nitrianskeho kraja, no jeho misia sa skončila fiaskom. Skončil predposledný so ziskom niečo cez tritisíc hlasov. Zvolený predseda kraja Branislav Becík mal takmer 60-tisíc hlasov.

Líder Socialistov a 150-tka kandidátky Smeru sa nepozdáva volebnej líderke Demokratov Andrey Letanovskej, ale ani šéfovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu. Letanovská v televízii JOJ tvrdila, že práve šéf Socialistov počas pandémie šíril dezinformácie, kvôli ktorým zomrelo „omnoho viac ľudí, ako muselo“.

Bekmatov reagoval, že to bol práve on, ktorý v čase akútneho nedostatku vakcín sprostredkoval ministerstvu zdravotníctva kontakt na kubánske veľvyslanectvo za účelom „dodávky kubánskej vakcíny na Slovensko“. Dodal, že exminister Lengvarský o vakcínu vtedy nemal záujem.

Peter Pellegrini uviedol, že Bekmatov by na kandidátke Hlasu určite nemohol byť. „Na našej kandidátnej listine musia byť ľudia, ktorí reprezentujú hodnoty Hlasu a tie sú často veľmi odlišné od toho, aké prezentoval pán Bekmatov,“ povedal Pellegrini pre denník Pravda. Bekmatov to zobral ako kompliment. „Pre niektoré subjekty a politikov som evidentne až príliš vľavo,“ okomentoval na Telegrame.

Titulná fotografia – Robert Fico, Artur Bekmatov a Ľuboš Blaha. Zdroj: Facebook/Ladislav Kamenický