Oligarchovia a voľby Zdá sa, že Penta si už vybrala

Finančná skupina Penta sa vždy snažila vplývať aj na politiku a ošetrovať si takto svoje ekonomické záujmy. To je fakt. Faktom, ak budeme brať vážne napríklad spis Gorila, tiež je, že jej prostriedky neboli vždy kóšer.

Politických projektov Penty si z minulosti pamätáme viac. Podľa už spomínanej Gorily sa takto javil exminister hospodárstva v druhej Dzurindovej vláde Jirko Malchárek, potom sa finančná skupina hýbala okolo projektu politickej strany Nádej, ktorá ešte ani poriadne nevznikla, ale jej predstavitelia už hovorili o tom, že ich cieľom je obsadiť post ministra zdravotníctva.

Práve tento rezort je s ohľadom na jej podnikanie pre Pentu kľúčový a jej tieň sa vznášal nad viacerými ministrami zdravotníctva. Jeden z nich, Ivan Uhliarik z KDH, si na základe toho vyslúžil aj prezývku.

Aj dnes je záujem Penty cítiť z niektorých krokov SaS. Napríklad z parlamentného návrhu poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, ktorý umožňuje zvýšenie zisku zdravotných poisťovní. Penta je vlastníkom poisťovne Dôvera.

Keby však Penta vsádzala iba na SaS, bolo by to od nej krátkozraké rozhodnutie. Sulíkova strana sa motá okolo piatich percent a vôbec nie je isté, že bude v budúcom parlamente.

Netreba sedieť vo vedení Penty, aby nám bolo jasné, že ak jej kľúčoví ľudia rozmýšľajú nad voľbami a ošetrením vzťahov s politikmi, musia uvažovať oveľa širšie ako len o jednom, dvoch poslancoch od Sulíkových liberálov.

To, že tomu tak je, nasvedčuje aj projekt bezplatných novín Plus jeden deň špeciál, ktoré Penta od marca každé dva týždne doručuje do jedného milióna slovenských domácností. Každý, kto sa niekedy obtrel o marketing alebo si pamätá, ako sa stal známym Igor Matovič, vie, aký obrovský politický potenciál, zvlášť v predvolebnom čase, má takýto nástroj.

Už viacerí si všimli, že nejde o žiadnu veľkú žurnalistiku. Ak sa zameriame na politický obsah tohto špeciálu, tak mu dominuje kritika OĽaNO a ich vlád a veľký priestor v ňom dostáva Peter Pellegrini a politici Hlasu. To, že ide o propagáciu Hlasu, z novín kričí na prvý pohľad.

Stávka na Pellegriniho by Pente dávala logiku.Zdieľať

Nie je to zase až také veľké prekvapenie. Stávka na Pellegriniho by Pente dávala logiku. Dnes to totiž vyzerá tak, že po voľbách sa v žiadnej konštelácii nebude dať zostaviť vláda bez Hlasu.

Ak by vplyvní podnikatelia rozmýšľali tak, že budúcu istú vládnu stranu si dnes zaviažu napríklad pomocou bezplatných novín s obrovským zásahom voličov, bolo by to síce priehľadné, ale išlo by o hru na istotu.

Pre stranu, ktorá nemá peniaze od štátu, ale chce vyhrať voľby, by to tiež určite bola vítaná pomoc.

Pre Petra Pellegriniho by to však nebol podnik bez rizík. Očividné spojenectvo s Pentou by pre Hlas znamenalo reputačný problém, navyše Pellegrini si musí zo svojho pôsobenia v Smere dobre pamätať, čo to znamená, keď si mecenáši nejakého politického projektu vyberajú dividendy.

Je tu však ešte jedno významne väčšie riziko.

V našej verejnej debate sa dnes veľa plače nad nízkou dôverou v inštitúcie štátu. Jedným z dôvodov tohto stavu sú aj kolujúce a na faktoch stojace príbehy o kupovaní poslancov veľkým biznisom, o tom, ako finančnými skupinami dosadení úradníci na ministerstvách písali zákony, ktoré neboli v prospech štátu, ale oligarchov, alebo podozrenia typu, že štát nedokáže za tridsať rokov postaviť jednu nemocnicu okrem iného aj preto, lebo to nie je v záujme konkrétnej finančnej skupiny.

Ľudia by inštitúciám určite dôverovali viac, ak by videli, že tí, ktorí štát riadia (politici a vysokí úradníci), dokážu veľkých biznisových hráčov upratať do patričných medzí.

Pri pohľade na také zásnuby medzi politikou a oligarchami, ako na nás dýchajú z bezplatných novín Penty, zostáva však niečo také len naivným snením.