Nedostatok hnojiva Pre vojnu v Iráne pribudne na svete rekordne veľa ľudí trpiacich hladom

Vojna v Iráne a blokáda Hormuzského prielivu vyhnali nahor ceny nafty a benzínu. Mnohé krajiny reagovali rýchlo a pristúpili k regulácii cien či dočasnému zníženiu spotrebných daní, aby tak stlmili negatívny vplyv na obyvateľstvo.

V Perzskom zálive zostala zaseknutá aj ďalšia životne dôležitá komodita, o ktorej sa až tak veľmi nehovorí. Región je významným exportérom hnojív, podľa odborníkov odtiaľ pochádza až tretina svetovej spotreby.

Nejde o maličkosť, hnojivá sú kľúčovou súčasťou moderného poľnohospodárstva, práve vďaka nim sa v 20. storočí podarilo násobne zvýšiť produkciu.

Ak sa hnojivo dostane k farmárom neskôr alebo je pre nich príliš drahé, majú v podstate dve možnosti. Buď použijú menej hnojiva, alebo presedlajú na iné plodiny, ktoré ho vyžadujú menej.

Ako v článku pre The Conversation vysvetľuje profesorka medzinárodného obchodu z Medzinárodnej univerzity na Floride Aya S. Chacar, obe možnosti vedú k zníženej produkcii základných potravín.

Hnojivá chýbajú v najhorší čas

V podstate existujú tri základné plodiny, ktoré svet zásobujú viac ako polovicou kalórií – kukurica, pšenica a ryža. Na ich pestovanie sú potrebné tri hlavné živiny: dusík, fosfát a draslík.

Chacar upozorňuje, že uzatvorenie Hormuzského prielivu znížilo dodávky a zvýšilo ceny všetkých troch.

Nejde len o to, že sa hnojivá nedostanú z prielivu k odberateľom. Situácia viedla k tomu, že aj producenti z iných regiónov pristúpili k zníženiu exportov, aby zabezpečili dostatok hnojív pre svoju krajinu. Príkladom je Rusko, ktoré pozastavilo vývoz dusičnanu amónneho, alebo Čína, ktorá zablokovala exporty fosfátov. Krajina je pritom najväčším producentom, z medzinárodných trhov tak zmizlo 25 percent globálnych dodávok.

Problémy neobišli ani slovenských producentov. Duslo Šaľa ešte v marci oznámilo obmedzenie časti výroby čpavku. Dôvodom je výrazný nárast cien zemného plynu, ktorý sa pri výrobe používa.

Výsledkom je, že na trhu je hnojív menej a ich cena vzrástla. A to všetko sa stalo v čase, keď na severnej pologuli farmári začínali s výsadbou.

Ak sa zníži aplikácia dusíka o 10 až 15 percent alebo sa oddiali jeho aplikácia o dva až štyri týždne, môže to viesť k zníženiu produkcie o 10 až 25 percent.

„Dusík je pre rastlinu niečo ako palivo pre motor. Pomáha, aby vôbec rástla, aby sa vytvoril chlorofyl, aby sa tvorili bielkoviny a celá biomasa,“ vysvetlil vo verejnoprávnej televízii predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. Posledné analýzy hovoria o tom, že približne polovica produkcie svetových potravín je závislá od minerálnych hnojív.

Slovenskí farmári majú tento rok vyriešený

Farmári po celom svete sa tak musia prispôsobiť novej situácii. Príkladom môže byť susedné Česko. ČTK oslovila viacerých predajcov hnojív, ktorí potvrdili, že časť zákazníkov mení správanie a odkladá objednávky, odoberá menšie objemy alebo viac tlačí na cenu.

„Namiesto klasických dusíkatých hnojív časť odberateľov volí alternatívne riešenie s nižšími nákladmi na jednotku aplikácie,“ uviedol Zdeněk Dvořák zo spoločnosti AgroZeta.

Český Agrofert, ktorý je jedným z najvýznamnejších predajcov hnojív v Česku, však uistil, že európski výrobcovia hnojív majú dostatočné kapacity, aby pokryli výpadok.

Problémom tak v našom regióne bude skôr zvýšená cena, ale to sa zrejme prejaví na konečných cenách potravín až v budúcom roku.

Ako totiž povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš, slovenskí farmári majú na tento rok zakúpených už asi 80 percent potrebných hnojív.

Ak bude konflikt v Iráne pokračovať, farmári ho podľa Gajdoša silno pocítia „pri zakladaní budúcoročnej úrody, to znamená na prelome leta a jesene, keď už pôjdu oziminy do pôdy, prípadne potom v jarnom období budúceho roka, keď sa budú zakladať jariny“.

Poľnohospodári čelia aj zvýšeným cenám pohonných hmôt, ktoré sa nevyhnutne odrazia na cenách potravín už tento rok.

Očakáva to aj Národná banka Slovenska v najnovšej prognóze ekonomického vývoja z konca marca: „Predpokladáme proporčne podobný efekt, ako to bolo v prípade vypuknutia vojny na Ukrajine.“

Oproti predchádzajúcej prognóze prehodnotili analytici infláciu smerom nahor. Celkovo by mala v tomto roku dosiahnuť štyri percentá. „Výraznejšie by tak mali vzrásť nielen ceny potravín, ale aj širokého spektra tovarov a služieb,“ konštatujú analytici NBS.

Všetko však bude závisieť od toho, ako sa bude konflikt vyvíjať.

Hladom trpí rekordný počet ľudí

V iných častiach sveta však krízu spojenú s nedostatkom hnojív pocítia výraznejšie.

„Relatívne krátke uzavretie Hormuzského prielivu by mohlo narušiť celé vegetačné obdobie dôsledkami pre potravinovú bezpečnosť, ktoré by pretrvávali aj dlho po opätovnom otvorení prielivu,“ upozornili odborníci z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku.

Inštitút predpokladá, že v priemere by ceny pšenice mohli vzrásť o 4,2 percenta a ceny ovocia a zeleniny o 5,2 percenta. 

V niektorých krajinách by však ceny mohli vzrásť omnoho výraznejšie. Zambia by mohla zaznamenať nárast cien potravín až o 30 percent, Srí Lanka o viac ako 15 percent, Taiwan o 12,5 percenta a Pakistan o viac ako 11 percent.

Zástupcovia Svetového potravinového programu, ktorý pôsobí pod OSN, upozornili, že zvýšené ceny palív a hnojív v kombinácii s narušenou lodnou dopravou môžu mať vážne dôsledky pre globálnu potravinovú bezpečnosť.

V súčasnosti trpí podľa Svetového potravinového programu akútnym hladom 319 miliónov ľudí. Aktuálna situácia však podľa zástupcu riaditeľa programu Carla Skaua povedie k tomu, že toto číslo sa zvýši o ďalších 45 miliónov.

„To by posunulo globálnu úroveň hladu na historický rekord a to je hrozná vyhliadka,“ povedal. „Už pred touto vojnou sme sa nachádzali v dokonalej búrke, v ktorej hlad nikdy nebol taký vážny ako teraz, čo sa týka počtu ľudí a hĺbky tohto hladu,“ uviedol Skau.