Pohľad z Moskvy Ruské pravoslávie na čiernom zozname

Nikdy som to neskrýval: som liberál, ktorý si váži konzervatívne hodnoty. Medzi ne radím kresťanstvo. Kresťanstvo je pre mňa zdrojom našej identity, zdrojom nášho kultúrneho a morálneho kódu. Sociálna solidarita, rovnoprávnosť, altruizmus, udržateľný rozvoj, komunitný život – to všetko a mnohé ďalšie moderné a módne spoločenské prístupy k životu možno ľahko nájsť v kresťanstve.

Zámerne píšem kresťanstvo, pretože je mi bližší ekumenický dialóg než náboženské sváry a konflikty. Tých je minulosť našej európskej spoločnosti plná a našťastie je to – vo svojej krvavej a agresívnej podobe – uzavretá kapitola. Alebo nie?

Na našich hraniciach už bezmála 450 dní prebieha krvavý konflikt rozpútaný Ruskom proti Ukrajine. A tento konflikt aktívne podporuje Ruská pravoslávna cirkev (RPC). Nedávno sa proti tomu kategoricky vymedzila Česká republika a umiestnila patriarchu RPC Kirilla na vnútroštátny sankčný zoznam. Je tam na prvom mieste a zatiaľ sám.

Zapísanie patriarchu Kirilla, vlastným menom Vladimíra Michajloviča Gunďajeva, došlo na žiadosť českého ministra zahraničných vecí Jána Lipavského.

„Gunďajev na sankčný zoznam patrí, a to práve preto, že vieru nemožno zneužívať na ospravedlnenie zverstiev, ktorých sa ruskí vojaci na Ukrajine dopúšťajú. Vzhľadom na časté verejné výstupy tejto osoby sú všetky informácie dostupné vo verejných zdrojoch. Môžem vás uistiť, že dôkazný balík má vyše sto strán,“ povedal šéf českej diplomacie.

Čo to v praxi znamená

Podmienkou pre zaradenie do vnútroštátneho sankčného zoznamu je, že sa subjekt dopustil alebo dopúšťa skutkov, ktoré sú postihnuteľné podľa niektorého zo sankčných režimov EÚ, a zároveň je takýto krok v zahraničnopolitickom alebo bezpečnostnom záujme Českej republiky. Na to má od januára tohto roka zvláštny mechanizmus – českú verziu Magnitského zákona, amerického legislatívneho aktu umožňujúceho trestať ruských činiteľov zodpovedných za porušovanie ľudských práv.

Zaradenie na český vnútroštátny sankčný zoznam znamená, že proti danej osobe začalo platiť obmedzujúce opatrenie, v tomto prípade zákaz vstupu a znemožnenie toho, aby táto osoba získavala finančné prostriedky z Česka. Vykonávanie opatrení smerujúcich k zmrazeniu majetku má na starosti Finančno-analytický úrad ministerstva financií. Ten preveruje, či osoba zaradená na sankčný zoznam disponuje majetkom v Česku. Pokiaľ to tak je, taký majetok zmrazí.

„Sankcie proti tejto osobe už schválila napríklad Británia, Kanada, Litva alebo Ukrajina. Naďalej však platí, že budeme všetky návrhy na sankcie najprv navrhovať na úrovni Únie, pretože je rozdiel, keď sankciu prijme dvadsaťsedem krajín, alebo rozhodnutie, ktoré bude platiť len v Česku,“ dodal Lipavský.

Bezpochyby je jasné, že Rusku aj samotnému patriarchovi sú sankcie nepríjemné. Ešte vlani v júli sa v reakcii na zaradenie hlavy PRC na kanadský sankčný zoznam nechala kontroverzne známa tlačová hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová počuť, že „sankcie proti patriarchovi môžu zavádzať iba satanisti“.

Ale v prvom rade ide o oficiálny postoj štátu, politické stanovisko, nie reštrikciu, ktorá by mala konkrétny vplyv na osobu patriarchu Kirilla. Český štát trestá ruskú politickú osobnosť, ktorá svojím náboženským statusom zaštiťuje vojnu. Nič viac, nič menej.

Avšak dajme priestor ruskému pohľadu. Ako v Rusku vnímajú české sankcie uvalené na hlavu Ruskej pravoslávnej cirkvi? Na to som sa spýtal Romana Lukina, vedúceho Centra pre výskum náboženských a spoločenských problémov Ústavu Európy Ruskej akadémie vied.

Podľa jeho slov Českom uvalené sankcie patriarchu nijako osobne neobmedzujú, rovnako ako ho neobmedzujú reštrikcie iných štátov.

„Sankcie proti patriarchu Kirillovi sú súčasťou politických obmedzení voči ruským predstaviteľom, ktoré nemajú ekonomický význam. Patriarcha nemá podľa oficiálnych informácií žiadny majetok v zahraničí. Česko sa v tomto prípade na jednej strane drží spoločnej úniovej politiky konfrontácie s Ruskom a na strane druhej, Česko ako pobaltské krajiny a Poľsko kopíruje ukrajinskú politiku diskriminácie všetkých ruských viac či menej známych ľudí. Dokonca aj keď nemajú žiadny vzťah k štátu,“ vysvetľuje Lukin.

Obhajca invázie

Expert pripúšťa, že patriarcha Kirill ako hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi patrí medzi ruskú elitu. Vylučuje však, že by hlava RPC explicitne vojnu na Ukrajine podporovala, za čo si aj vyslúžila zápis na český sankčný zoznam. „Zvláštnu vojenskú operáciu patriarcha Kirill nikdy nepodporoval, také slová nenájdete. Všetko je oveľa zložitejšie.“

Podľa jeho slov patriarcha Kirill ako líder najväčšej náboženskej organizácie, ktorá má veriacich v Rusku aj na územiach, ktoré Rusko obsadilo, aj na Ukrajine a v krajinách EÚ, musí brať do úvahy rôznorodé názory na ukrajinský konflikt.

To však nekorešponduje s výrokmi, ktoré z úst patriarchu Kirilla aj predstaviteľov RPC posledný rok zaznievajú. Tu je nutné uviesť slová špecialistu z Ruskej akadémie vied na pravú mieru.

Nemusíme po príklady chodiť príliš ďaleko. Tak napríklad 9. apríla počas osláv Kvetnej nedele patriarcha Kirill verejne argumentoval v prospech vojny. Podľa jeho slov nepriatelia Ruska chceli krajinu podviesť a ovládnuť. Rusko sa vraj, naopak, nesnaží iné krajiny obsadiť – nie, nie, to nie je protireč, patriarcha Kirill považuje Ukrajinu za ruské teritórium.

„Rusko našlo v sebe silu vzdorovať zlu a to znamená, že naši svätí predchodcovia sa ďalej modlia za krajinu Ruska. Inak nemožno vysvetliť to, ako sa súčasná generácia politikov narodených v sovietskej a dokonca postsovietskej dobe jala brániť pôvodnú Rus (všetky historické ruské krajiny, pozn. autora) – samozrejme, s božou milosťou,“ vyhlásila hlava RPC.

Je vhodné tiež zmieniť vyhlásenie bigotného pravoslávneho kňaza a televízneho moderátora Andreja Tkačova. „Rusko bojuje so svetovým satanom... Pred nami nestojí ľudský nepriateľ, ale rohatý, s kozími nohami a ohnivým chvostom,“ nechal sa napríklad počuť.

Tkačov o Európe tvrdí, že „to je matka fašizmu a upír ľudskosti“. Naopak, Rusko podľa jeho mienky nepodlieha západnému satanskému vábeniu a v tejto dobe stojí pevne v prvej línii boja za kresťanský svet.

To iba na okraj. Aby bolo jasné, ako na vojnu hľadia popredné osobnosti ruskej pravoslávnej cirkvi.

„Oveľa vážnejšie následky zapísania patriarchu na český sankčný zoznam môžu mať sekundárne sankcie. Napríklad pre farnosti RPC v Česku, pretože sú spojené s organizáciou vedenou Kirillom. Okrem toho, sankcie proti hlave RPC sú aj politickým tlakom na autokefálnu Pravoslávnu cirkev v českých krajinách a na Slovensku, ktorá podporuje dialóg s RPC a nechce sa vymedzovať voči patriarchovi Kirillovi,“ upozorňuje Lukin.

Ruský expert upozorňuje, že pravoslávna cirkev v našich krajinách zaujíma pritom vyváženú pozíciu. „Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku v osobe svojho moskovského predstaviteľa archimandritu Serafíma Šemjatovského zaujíma veľmi vyvážený postoj a zachováva úzky dialóg s RPC. Cirkvi chápu, že také náboženské a spoločenské kontakty počas konfliktu majú významnú úlohu voči veriacim a duchovným v zóne konfliktu, na nových územiach, ktoré Kyjev považuje za kolaborantov. Týmto ľuďom RPC a patriarcha Kirill pomáhajú, posielajú im pomoc, dobrovoľníkov alebo napríklad lekárov,“ dodáva Roman Lukin.

Zrejmé je jedno. Nech vojna na Ukrajine dopadne akokoľvek – Kyjev oslobodí Ruskom obsadené územie alebo azda Rusko zvíťazí –, váha Ruskej pravoslávnej cirkvi za hranicami Ruska sa bude znižovať. V prvom rade tým, že RPC nestála mimo konfliktu, ale aktívne ho podporovala a obhajovala ho. Vzhľadom na terajšie ruské reálie to je na jednej strane logické, ale neobhájiteľné. Sotva na to niekto bude brať ohľad. To ukazuje aj zaradenie patriarchu Kirilla na sankčný zoznam.

Začal som tým, že som zástancom ekumenického dialógu. Len ťažko si dokážem predstaviť, že v prípade Ruskej pravoslávnej cirkvi bude v dohľadnej budúcnosti možný.