Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
15. apríl 2016

Boj o prsteň Jany z Arku

Prsteň svätice a francúzskej národnej hrdinky sa vrátil do jej rodnej krajiny. Angličania ho chcú späť.
 Boj o prsteň Jany z Arku

Celá záležitosť sa začala 24. februára 2016, keď Jacques Trémolet de Villiers, ktorý napísal knihu o procese s Janou z Arku, upozornil priateľa, že prsteň Panny Orleánskej, ktorý je v rukách Angličanov od roku 1431, sa dostane na aukciu, ktorú usporiada spoločnosť Timeline Auctions v Londýne.

Historik Franck Ferrand sa vyjadril: „V týchto veciach nikdy nemáme absolútnu istotu, nik nemôže tvrdiť, že prsteň stopercentne patril Jane, ale som presvedčený, že ho oprávnene môžeme považovať za autentický.“

V priebehu procesu biskup Cauchon, ktorý Janu obviňoval z čarodejníctva, tvrdil, že prostredníctvom prsteňa s magickou mocou uzdravovala chorých. Bez škrupúľ prsteň skonfiškoval a neskôr ho postúpil anglickému kardinálovi Henrymu Beaufortovi. Odvtedy bol predmet v Anglicku, kde existujú aj dokumenty o jeho následnom pohybe a vlastníkoch.

Sama Jana v zázname z procesu konaného medzi 21. februárom a 30. májom 1431 opisuje prsteň takto: „Neviem presne. Ak je zlatý, nie je to vzácne zlato. Neviem, či bol zlatý alebo mosadzný. Myslím, že na ňom boli tri kríže a neviem o nijakom inom znaku okrem JHESUS MARIA.“

Opis zodpovedá skutočnosti: na jednej strane prsteňa sú písmená IHS, na druhej MAR. Oxfordské laboratórium zistilo, že prsteň je z postriebrenej mosadze a datovalo ho do 15. storočia.

Francúzsko verzus Anglicko

Informácie o prsteni pôsobili presvedčivo a fakt, že sa „dostal pod kladivo“ dražby, otváral príležitosť získať ho pre Francúzsko. Nadácia, ktorú spravuje Nicolas de Villiers, sa rozhodla zúčastniť na dražbe – podľa zákona však nemohla prekročiť investíciu v hodnote 80 000 eur.

Ďalší donátori v priebehu necelých dvoch dní zhromaždili ďalšie prostriedky, a tak sa na aukciu 26. februára dostavil advokát, ktorý prsteň s vyvolávacou cenou 19 051 eur napokon získal za sumu 376 833 eur.

Usporiadateľ výsledok aukcie ohlásil len slovami: „Vráti sa do Francúzska.“ Až denník Figaro zverejnil nadobúdateľa vo vydaní z noci 4. na 5. marca. Hlavný organizátor vtedy ohlásil, že slávnosť príchodu prsteňa do zámockej kaplnky v Puy du Fou bude 20. marca. Deklaroval aj úmysel vystaviť následne symbolický objekt na mieste, kde si ho ktokoľvek bude môcť pozrieť.

Dante Gabriel Rossetti: Jana z Arcu (1882)

Prepokladali by sme, že tu sa príbeh končí, ale nie. O dva týždne sa ozvala britská vláda so svojimi nárokmi. Prsteň chce získať naspäť s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie, podľa ktorej údajne nijaký objekt starší ako 50 rokov a s hodnotou presahujúcou 39 219 libier šterlingov, nesmie bez povolenia opustiť krajinu.

Dve múzeá žiadajú, aby prsteň vzali pod svoju kuratelu francúzske colné orgány, kým sa záležitosť nedorieši súdnou cestou. Zdôvodňujú to slovami: „Šperk je integrálnou súčasťou anglického kultúrneho dedičstva.“

Nadobúdateľ im však odpovedal: „Prsteň je vo Francúzsku a tu aj zostane. Angličania, ktorí majú záujem, si ho môžu pozrieť v Puy du Fou, ostatným odkazujem: It’s too late.“

Viacerí Francúzi komentujú reakciu Angličanov: „Záujem našich najlepších nepriateľov nám dáva istotu, že prsteň je pravý.“

Okrem toho, že prsteň predstavuje epopeju, ktorá je v mnohých srdciach ešte živá, je aj relikviou, a to jedinou relikviou po svätici. Preto francúzska strana hovorí, že ak problémy neprestanú, obrátia sa na kráľovnú, keďže jej slávna predchodkyňa prisľúbila prsteň vrátiť.

Keď chýba veľkorysosť

Na tomto mieste si môžeme uvedomiť okrem iného úpadok komunikačnej kultúry medzinárodnej politiky za posledné storočie. Napokon, celá záležitosť otvára veľký priestor pre mnohorozmerné uvažovanie o tom, kde sa dnes mentálne nachádza naša civilizácia. Osobitne dva jej vyspelé národy.

Pre nestranného pozorovateľa je prirodzené, že sa v danej záležitosti spontánne prikloní na stranu Francúzov. Veď príbeh Jany z Arku sa zavŕšil monsterprocesom a justičnou vraždou nevinnej mladej ženy, na čom by sa mohli zhodnúť nielen konzervatívci s liberálmi, ale aj kresťania s ateistami. Napokon, postava Jany z Arku má svoje miesto aj v čisto sekulárnom naratíve dnešného Francúzska, v jeho súčasnej kultúre.

Inzercia

Veď príbeh Jany z Arku sa zavŕšil monsterprocesom a justičnou vraždou nevinnej mladej ženy, na čom by sa mohli zhodnúť nielen konzervatívci s liberálmi, ale aj kresťania s ateistami. Zdieľať

Azda najvýraznejším príkladom tejto skutočnosti je Orléans, kde sa každoročne koná festival Jany z Arku. Toto týždeň trvajúce podujatie má dostatočne pestrú dramaturgickú skladbu, vďaka čomu v čase konania určuje životný rytmus celého mesta a je aj výrazným stimulom cestovného ruchu.

Okrem sprievodu, rekonštrukcií a filmových projekcií s témou Panny Orleánskej sa počas festivalu udeľujú ceny ženám, ktoré sa úspešne uplatnili v tradične mužských profesiách. Osobnosť Jany z Arku si pripomínajú aj slávnostné bohoslužby a rad predstavení.

Pozoruhodné je, že v roku 2012 mala v Orléanse premiéru divadelná hra Jeanne d‘Arc, ktorú napísal teatrológ Haruo Nišino. Predstavenie inšpirované francúzskou hrdinkou a japonskou inscenačnou tradíciou bolo následne uvedené v Tokiu. Autor drámy nenadväzuje na konflikt európskych národov, no oslavuje Janino hrdinské sebaobetovanie. Robí tak cez postavu rytierskych kvalít, ktoré sú z japonského pohľadu podobné samurajským.

Aby sme zostali v nastolenom antropologickom rámci, relikvia alebo zobrazenie významnej historickej postavy má hojivý účinok pre spoločenstvo, do ktorého patrila – osobitne v prípade, keď ju nebolo možné pochovať. Uvedené sa týka martýrov i padlých. Z tohto uhla pohľadu je správna starosť o hroby a pomníky vojakov 1. a 2. svetovej vojny. Ak teda francúzska verejnosť či jej časť má podobnú potrebu, mohli by jej ustúpiť tí, pre ktorých je fenomén relikvií a zápas o ne anachronizmom.

 

Pokojný návrat prsteňa do krajiny pôvodu jeho nositeľky by mohol byť aj symbolickým výrazom odpustenia a vôle žiť v mieri. Zdieľať

Bolo by krásne, keby sa bol predmet do Francúzska vrátil ako dar v rámci britskej diplomatickej návštevy alebo pri príležitosti významnej udalosti či výročia. Spomeňme si, akú pozitívnu úlohu zohrali vzácne ikony a relikvie, ktorými obdaroval pápež konštantínopolského a moskovského patriarchu.

Podobné akty však ťažko vynucovať, a preto sa vráťme do reality: prsteň, ktorý sa dostal do dražby ako nepotrebný objekt, sa zrazu ukazuje ako nenahraditeľný. Pritom aukcia de facto znamená redukciu objektu na jeho finančnú, materiálnu hodnotu: prsteň s vyvolávacou cenou, ktorá nepredpokladala nutnosť vývozného certifikátu, mohol kúpiť ktokoľvek a jeho ďalšie osudy by mohli byť celkom neisté.

Preto je záväzok francúzskej strany o sprístupnení prsteňa domácej i zahraničnej verejnosti kultúrnym postojom, vo svetle ktorého treba pristúpiť k celej záležitosti. Uvidíme, aký postoj zaujme európske právo. No fixovať status quo bez zohľadnenia zložitých ciest histórie by dalo priestor veľmi problematickému precedensu.

Svätica aj bojovníčka proti Angličanom v storočnej vojne. 

Prítomné postoje k dejinným skutočnostiam ukazujú na to či sa s minulým dejom identifikujeme, alebo či sa od neho dištancujeme. Janin príbeh má štruktúru, kde nie je ťažké rozlíšiť medzi dobrom a zlom. K čomu sa v tomto príbehu môže prikloniť dnešný Angličan?

Je len ťažko uveriteľné, že Anglicko, ktoré dalo svetu najlepšie univerzity a toľko vynikajúcich historikov, nestranne skúmajúcich aj dejiny ostatných národov, sa v danej situácii oficiálne prikláňa k veľmi úzkoprsému národnému naratívu. Ten nie je ničím novým, divíme sa len tomu, že izolacionizmus, povestná výlučnosť ostrovov má ešte stále toľký priestor.

Chce sa veriť, že v hĺbke anglosaskej duše drieme pravdu hľadajúci univerzitný duch a že to iba v politických inštitúciách absentujú skutočné elity – tie by totiž nutne museli vnímať kultúrne dedičstvo širšou optikou.

Zároveň akoby sa v celom tom rozruchu zrkadlil svet detských počítačových hier, kde je relikvia dobrá, lebo prináša zlato. Paradoxne, témy a veci vytláčané z kultúry ako anachronizmy sa objavujú vo virtuálnom prostredí, ktoré nám prinášajú najmodernejšie technológie.

Tak ako svetom dospelých, aj veľkými národmi niekedy hýbu archaické motivácie a príležitostne sa aj u nich prejavuje určitá malosť. Prekonať ju je vecou ducha. Ak sa to podarí, boj o prsteň nemusí mať porazenú stranu.

Foto: Profimedia.sk, flickr.com, wikimedia.org

Odporúčame