Proti jazykovému inžinierstvu Prečo je skratka LGBT nezmyselná a nemali by sme ju používať

Jazyk je mocný nástroj a kto má moc nad jazykom, má moc aj nad ideami. To si uvedomuje každý šikovný politik, ideológ či aktivista. A mal by si to uvedomovať aj každý používateľ jazyka.

Žijeme v dobe, keď sú ideologické zásahy do jazyka naozaj brutálne. Aj v slovenskom prostredí sa už bežne stretávame s pokusmi o zavádzanie takzvaného rodovo citlivého či inkluzívneho jazyka, ktorý so sebou prináša množstvo absurdností. Realitou sú už aj návrhy na používanie bizarných novotvarov či dokonca nových gramatických javov súvisiacich s rodovo neutrálnym vyjadrovaním.

Kým vo väčšine prípadov tieto iniciatívy prichádzajú od politikov, aktivistov či médií, nevyhýbajú sa ani jazykovedcom či hlavnému vedeckému pracovisku venujúcemu sa výskumu slovenčiny (JÚĽŠ), ktorý po vražde dvoch hostí v gejbare zavelil, že sa mení definícia slova láska.

Pre používateľov slovenčiny to bol varovný signál, že táto štátna inštitúcia zrejme nebude odolávať pokusom o ideologickú deformáciu nášho jazyka, lež sa k nim skôr v správnu chvíľu nadšene pridá a azda aj hrdo ponesie dúhovo-hnedú zástavu progresívneho jazykového inžinierstva. Pochopiteľne, odvolávajúc sa na inkluzívnosť, rozmanitosť či pozitívnu zmenu.

V každom prípade, väčšina z nového progresívneho výraziva je (aspoň zatiaľ) stále príliš absurdná, smiešna alebo nepoužiteľná, aby sa stala etablovanou súčasťou slovenského jazyka. No napríklad skratku LGBT (v rôznych podobách) už nezriedka počujeme používať aj konzervatívnych politikov.

Skratka má raz štyri písmená, inokedy päť, niekedy aj šesť. Často sa k nej dokonca pripája matematické znamienko súčtu. Aktivistické denníky Sme a Denník N v októbri 2022 prišli s návodmi, ktoré vyslovene odporúčajú používať tvar „LGBTI+“.

Čo však v skutočnosti skratka označuje a prečo sa propaguje jej používanie?

Stručné dejiny skratky

Aby sme pochopili pozadie skratky, musíme sa pozrieť na to, v akých rôznych podobách sa používa a čo vlastne označuje. Podoba skratky nie je totiž ustálená a je nielenže nedefinovaná, ale už dokonca nedefinovateľná.

To nie vždy platilo. Najmä v starších materiáloch, ktoré sa týkajú homosexuálov či homosexuality, sa dá stretnúť so skratkou „LGB“, ktorá označovala lesby, gejov a bisexuálov alebo inak povedané homosexuálov – ľudí, ktorých priťahujú osoby rovnakého pohlavia – a bisexuálov – ľudí, ktorých priťahujú muži aj ženy.

Už na tejto minimalistickej skratke vidno, že skupiny, ktoré označuje, nie sú rovnaké a ani ich netrápia rovnaké problémy. Kým homosexuáli nedokážu mať romantický vzťah s osobou opačného pohlavia, bisexuáli majú takpovediac na výber. Ak chce mať bisexuál vzťah s človekom rovnakého pohlavia, môže ho mať. Ak si však chce napríklad založiť rodinu, môže vyhľadávať vzťah s príslušníkom opačného pohlavia.

Napriek tomu súhrnné označenie týchto dvoch skupín ľudí sa dá chápať, lebo majú aspoň nejaký spoločný znak – inú sexuálnu orientáciu.

T ako transsexuáli

So skratkou LGB sa však bežný človek zrejme ani nestretol, prinajmenšom v slovenskom prostredí je známa najmä ako skratka LGBT. Odkedy nadobudla tento tvar, má sklon priberať nové a nové písmenká a tým aj zväčšovať svoj definičný rozsah.

Písmeno T, ktoré k skratke LGB bolo priradené, označuje transsexuálov, čiže pomerne širokú škálu ľudí, ktorých spoločným znakom je, že sa necítia byť príslušníkmi svojho biologického pohlavia. Obvykle sa cítia byť príslušníkmi toho opačného, ale nie je to pravidlom. Niektorí tiež majú túžbu podstúpiť operáciu zmeny pohlavných znakov, niektorí nie.

Skratka LGBT však v tejto podobe dáva omnoho menší zmysel ako skratka LGB. Kým tá kratšia označovala ľudí so spoločným znakom inej sexuálnej orientácie, takto k nim boli zrazu priradení ľudia, ktorých znakom je úplne niečo iné – sebaidentifikácia s vlastným telom.

Zahŕňanie týchto skupín ľudí do jednej škatuľky nedáva zmysel ani z hľadiska ich politických cieľov. Kým homosexuálom ide predovšetkým o zmenu rodinnej legislatívy, aby tá odrážala ich požiadavky, transsexuálov trápia najmä otázky súvisiace s medicínskou alebo úradnou zmenou pohlavia.

V akom zmysle vlastne jestvuje akási jedna LGBT menšina či jedna LGBT komunita, keď ju pritom majú tvoriť ľudia, ktorí nemusia mať vôbec žiadny spoločný znak a ani nemajú spoločné politické ciele?

I ako intersexuáli

Predlžovanie skratky pokračovalo a najčastejší päťpísmenový tvar, s akým sa môžeme stretnúť, má podobu LGBTI. Písmeno I označuje intersexuálov.

Intersexualita je vývinová porucha, ktorá nie je úplne jednoznačne definovaná, no najčastejšie sa vníma ako porucha, keď sa jedinec narodí s nejednoznačnými pohlavnými znakmi. Vyskytuje sa približne v 0,02 až 0,05 percenta prípadov.

Do skratky, ktorá označovala ľudí s inou sexuálnou orientáciou a ľudí, ktorí sa necítia byť príslušníkmi svojho pohlavia, sa tak pridali aj ľudia, ktorí majú vrodenú poruchu pohlavných znakov. Ako tieto tri skupiny súvisia, pritom ani nie je témou verejnej debaty, skratka LGBTI sa proste vníma ako niečo samozrejmé.

Plus ako ktokoľvek ďalší

Ďalším znakom, ktorý sa do skratky pridružil, je písmeno Q alebo matematické znamienko +. Ich význam je v podstate rovnaký. Q je skratka anglického slova queer, ktoré znamená čudný, zvláštny. V novej progresívnej terminológii ide však o takzvaný dáždnikový pojem, ktorý má označovať ľudí akýchkoľvek sexuálnych či rodových identít – teda okrem heterosexuálov, ktorí sa cítia byť príslušníkmi svojho pohlavia.

V slovenskom prostredí sa občas stretávame s fonetickým prepisom tohto slova do podoby „kvír“, no bežnejšie je predsa len uvádzanie skratky v podobe LGBTI+. Slovenské aktivistické denníky používanie znamienka súčtu vysvetľujú jasne: „Keď píšeme a hovoríme o menšine a priestor neumožňuje používať zdĺhavé skratky alebo vymenúvať všetky podskupiny, je korektné ísť cez znamienko +,“ uvádza denník Sme. Čo napísať, ak priestor umožní použiť zdĺhavú skratku alebo vymenovať všetky podskupiny, denník neuvádza.

V Denníku N zasa argumentujú tým, že aby skratka bola ešte skratkou, nemali by sa pridávať nové písmená a že znak plus má symbolizovať „ďalšie komunity“. Ani tento zdroj sa neunúva uviesť, aké ďalšie komunity má znak plus označovať.

Fantazmagorické rodové identity

Dôvodom, prečo to neuvádzajú, je v skutočnosti to, že nikto vlastne nevie, aké podskupiny alebo komunity má znak +, respektíve pojem queer označovať.

Môže sa tým myslieť takmer hocičo. Napríklad takzvané nebinárne identity ako „agender“ (ľudia bez rodovej identity), „bigender“ (ľudia s dvomi rodovými identitami), „pangender“ (ľudia s viacerými rodovými identitami) či „xenogender“ (ľudia s rodovými identitami, ktoré sa viažu k nejakému zvieraťu, rastline, zmyslu či predmetu).

Ale keďže fantázii sa medze nekladú, zadefinované už boli aj identity ako napríklad „worldgender“, ktorá znamená, že daný človek má také komplexné rody a „podrody“, že to pôsobí, akoby tieto spolu vytvárali celý svet či planétu, na ktorej každý rod ovplyvňuje jej biómy. Iný príklad je „cluttergender“ označujúci identitu, keď sa jedinec cíti byť preplnený rôznymi neopísateľnými rodmi. A tak ďalej. Čo identita, to vlastná vlajka a často aj zámená, ktorými treba daného človeka označovať.

To, čo môže byť rodovou identitou, nie je nijako obmedzené. Môže ňou byť doslova čokoľvek. Preto sa používa znak +, ktorý v podstate nahrádza nekonečný rad ďalších písmen.

Súdnemu človeku je zrejmé, že tento trend je ďaleko za hranicou zdravého rozumu.

Skratka LGBTI+, hoci je prezentovaná ako inkluzívna a rešpektujúca, tak nielenže označuje nesúvisiace skupiny ľudí, no je aj zástupným pojmom pre úplne absurdné a fantazmagorické rodové identity. A tie v skutočnosti legitimizuje ako niečo celkom normálne, čo by sme mali s otvorenou náručou prijímať a oslavovať ako súčasť rozmanitosti.

Nedôsledné argumenty

Za preferovaním skratky sa však skrýva aj niečo ďalšie: snaha vymazať slová ako homosexuál či transsexuál, pretože sú vraj hanlivé.

„Ak hovoríme o homosexuáloch, problematika sa nesprávne redukuje len na sexuálnu rovinu,“ píše sa v jazykovom manuáli denníka Sme. Aj v Denníku N sa uvádza argument o sexualizácii tejto skupiny, lebo slovo homosexuál je vraj odvodené od slova sex. To pritom nie je presné – nejde o odvodenie zo slova sex v zmysle súlože, ale o odvodenie z latinského sexus, čo znamená pohlavie.

Vždy, keď niekto počuje tento argument, prečo by sa nemalo používať slovo homosexuál, by si mal položiť otázku, prečo teda nikomu nevadí slovo heterosexuál. Ako to, že toto slovo je v poriadku, hoci je priamym náprotivkom slova homosexuál?

V prípade transsexuálov sa uprednostňuje pojem „transrodový“ a používa sa ten istý argument ako pri homosexuáloch – vraj to zdôrazňuje sexuálny aspekt. Pritom však etymologicky aj logicky je tento pojem úplne výstižný. Títo ľudia pociťujú nesúlad, nespokojnosť so svojím pohlavím ako objektívnym znakom – a nie so svojím „rodom“, ak sa „rodom“ myslí subjektívny pocit prináležitosti k pohlaviu.

Žiadny človek nesmie byť chorý

Ako ďalší argument, ktorý však zrejme je tým hlavným, sa uvádza, že slová homosexuál i transsexuál pôsobia patologizujúco, keďže označujú, respektíve označovali poruchy. V článku Denníka N istý psychológ argumentuje, že to je veľmi dehonestujúce, keďže ide o ľudské bytosti.

Zrejme to treba chápať tak, že ľudské bytosti predsa nemôžu mať žiadnu poruchu či chorobu. Všetci sú zdraví, nech sú aj akokoľvek chorí, a Boh uchovaj, aby niekto niekedy o niekom chorom povedal, že má chorobu. To by zrejme bolo veľmi dehonestujúce. A, pochopiteľne, ani hormonálna liečba, ktorú niektorí transsexuáli absolvujú, teda nie je liečbou, lebo predsa nie je čo liečiť.

Ako vidieť, skratka LGBT či jej dlhšie varianty, respektíve výraz queer sú nezmyselné nielen z hľadiska významu, keď do jednej skupiny zahŕňajú celkom odlišné skupiny ľudí, no ich problém spočíva aj v tom, čo je vlastne ich účelom v jazyku. A tým je zmeniť spôsob, ako my používatelia jazyka zmýšľame.

Skutočný účel

Ich účelom je, aby sme sa úplne prestali zamýšľať nad tým, o akých skupinách vlastne hovoríme a čo sú ich charakteristické znaky – nech sú akokoľvek bizarné – a aby sme skrátka nad nimi en bloc mávli rukou, že nech sú, akí sú, všetci sú vlastne úplne zdraví, všetci sú súčasťou rozmanitosti ľudských nátur ako lúčne kvietie – no a najmä, nejestvuje žiadna norma, a teda ani odchýlka, nieto úchylka.

Akákoľvek úvaha o tom, že možno to nie je celkom tak a že určité sexuálne či intrapersonálne prežívanie je funkčnejšie či zdravšie ako iné, je naskrze rúhačská myšlienka, ktorá ak je vyslovená, nemôže ostať nepotrestaná.

Skratka LGBT je jednoducho súčasťou ideológie alebo rovno by sme mohli povedať: súčasťou fanatickej sekty, ktorá sa už v niektorých krajinách javí byť hlavným prúdom. Ak však budeme preberať jej pojmy, sekta nás skôr či neskôr pohltí.

Ak sa chceme ubrániť, začnime tým, že veci budeme označovať pravými pojmami.

Keď teda chceme hovoriť o homosexuáloch, hovorme tak. Keď chceme hovoriť o transsexuáloch, tak to aj tak povedzme. A pokiaľ chceme hovoriť o nejakej inej skupine či komunite, uveďme, o kom vlastne hovoríme a čo túto skupinu charakterizuje.

A keď nám niekto bude hovoriť o LGBTI+ či queer komunite alebo menšine, tak sa úplne jednoducho opýtajme, o kom sa vlastne rozprávame. Kto všetko do tej skupiny patrí a kto nie. Akiste bude zaujímavé sledovať odpoveď.