Náš najvýznamnejší festival klasickej hudby Bratislavské hudobné slávnosti jubiluje. V rámci okrúhleho 60. ročníka ponúka skvelé zahraničné i domáce orchestre a zbory, svetových dirigentov i sólistov a atraktívny program.
Počas sedemnástich večerov a štyroch poobedných koncertov prinesie na pódium bratislavskej Reduty napríklad Viedenských filharmonikov, Francúzsky národný orchester, Londýnsky symfonický orchester, NDR Elbphilharmonie Hamburg a Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK.
Zo slovenských telies to budú okrem domácich (Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Slovenský komorný orchester a Camerata Philharmonica Slovaca) Štátna filharmónia Košice, Moyzesovo kvarteto, Quasars Ensemble, Le nuove musiche a koncert vybraných sólistov, ktorí uvedú dvojportrét z tvorby jubilujúcich skladateliek Ľubice Čekovskej a Sylvie Bodorovej.
Oproti predchádzajúcim ročníkom sa môžeme tešiť na výrazne viac spievanej hudby. Zaznejú monumentálne oratóriá Mária Magdaléna Jula Masseneta a Kniha so siedmimi pečaťami bratislavského rodáka Franza Schmidta, Epos o Gilgamešovi Bohuslava Martinů a Rekviem slovenského skladateľa Víťazoslava Kubičku.
Z prvého týždňa festivalu odporúčam tri koncerty, na ktoré sa sám veľmi teším.
Tým prvým je koncert nového súboru sira Johna Eliota Gardinera The Constellation Choir & Orchestra v sobotu 20. septembra o 19.30 h. Uvedie s ním dve nádherné kompozície Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Tou prvou je predohra a scénická hudba k Shakespearovej divadelnej hre Sen noci svätojánskej.
Predohru napísal Mendelssohn-Bartholdy ako len sedemnásťročný. Môžeme v nej vycítiť nevinnú fascináciu mladého Felixa touto Shakespearovou rozprávkovou hrou. Podľa sestry Fanny to bola jeho najobľúbenejšia detská hra, ktorú si doma opakovane čítali, imitovali jej postavy a hrali si jej príbeh: „Felix sa stotožnil so všetkými postavami. Znovu vytvoril takpovediac každú z nich, ktorú Shakespeare napísal v nesmiernosti svojho génia.“
Po šestnástich rokoch sa k nej už ako uznávaný skladateľ vrátil a zložil 14-časťovú scénickú hudbu pre divadelnú hru, do ktorej ako prvú časť zakomponoval už zloženú predohru. Kompozícia Sen noci svätojánskej je jedinečná rozprávková farebná hudba, ktorou Felix Mendelssohn-Bartholdy vdýchol život vílam, šibalstvám i čarovnému lesu.
Druhým dielom, ktoré si od neho vypočujeme, bude kantáta pre sóla, zbor a orchester Prvá Valpurgina noc. Je založená na balade z roku 1799 od Johanna Wolfganga von Goetheho, ktorá rozpráva o pohanských zvykoch Valpurginej noci na vrchu Brocken, najvyššom vrchu severného Nemecka. Zachytáva dramatickú atmosféru a konflikty medzi pohanstvom a kresťanstvom.
O premiére druhej prepracovanej verzie v Lipsku Hector Berlioz vo svojich pamätiach nadšene napísal: „Od prvej chvíle som mal pocit, akoby ma obklopoval zázrak. Účinky hlasov a nástrojov sa pretínajú vo všetkých smeroch, stretávajú sa a napokon zrazia v zdanlivom nesúlade, ktorý je vrcholom umenia.“
Ďalším odporúčaným koncertom je druhé vystúpenie Slovenskej filharmónie na festivale, tentoraz s jej predchádzajúcim šéfdirigentom Emmanuelom Villaumom vo štvrtok 25. septembra o 19.30 h.
Najprv zaznie Koncert pre organ, sláčikový orchester a tympany Francisa Poulenca. Dielo je koncipované v duchu organových fantázií barokového skladateľa Dietricha Buxtehudeho.
Jednočasťová skladba patrí k najobľúbenejším organovým koncertom. Vyznačuje sa jasnými farbami a osobitou kombináciou zvuku organu, tympanov a sláčikov, čím vytvára silný, rytmicky podmanivý zvuk.
V druhej časti zaznie Mahlerova Siedma symfónia, azda najťažšie dielo velikána symfonickej tvorby tak pre orchester a dirigenta, ako aj pre publikum. Dielo s podtitulom Nočná pieseň celý čas osciluje medzi realitou a snom.
Hudobne je symfónia vyvážená medzi dvomi historickými epochami. Vychádza z chromatických a tonálnych princípov ako hudba veľkých skladateľov vrcholného romantizmu Richarda Wagnera a Richarda Straussa, inokedy zase využíva abstraktný atonálny slovník majstrov avantgardy Albana Berga či Arnolda Schönberga.
Štátna filharmónia Košice prichádza do Bratislavy s veľmi ambicióznym projektom, uvedie monumentálne oratórium Mária Magdaléna od Jula Masseneta. Dielo označené autorom ako duchovná dráma (drame sacré) je dramaturgickou raritou aj na francúzskych pódiách. V Koncertnej sieni Reduty zaznie v sobotu 27. septembra o 19.30 h pod taktovkou dirigenta Roberta Jindru so Slovenským filharmonickým zborom a štvoricou sólistov.
Mária Magdaléna je trojdejstvová kompozícia. Prvá časť stvárňuje stretnutie Ježiša Krista s Máriou Magdalénou pri studni. Druhé dejstvo sa odohráva v jej dome a zahŕňa príchod Judáša, predznamenáva jeho zradu a obsahuje aj dojímavé dueto Márie Magdalény a Ježiša Krista, ktorý jej zaručuje spásu. Tretie dejstvo sa začína na Golgote v posledných chvíľach Ježišovho pozemského života a končí sa zobrazením jeho zmŕtvychvstania.
V nedeľu 14. septembra 2025 o 19.30 h sa v Dóme sv. Alžbety v Košiciach začne 54. ročník Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola. Počas dvoch týždňov ponúkne šestnásť podujatí v Košiciach, Sabinove, Prešove, vo Vysokých Tatrách, v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku a v Rimavskej Sobote, pozýva aj do Belianskej jaskyne či Východoslovenskej galérie.
Na úvodnom koncerte zaznejú v podaní organistu a zároveň manažéra festivalu Štefana Iľaša diela Johanna Sebastiana Bacha, Franza Schmidta a mladého slovenského skladateľa Samuela Hvozdíka.
Rodák zo Sečoviec študoval hru na organe na konzervatóriách v Košiciach a v Bratislave a aktuálne študuje skladbu na Vysokej škole múzických umení. Jeho skladby boli uvedené na viacerých domácich i zahraničných festivaloch.
Je členom Veni Academy a zoskupenia Musica falsa et ficta. Taktiež sa aktívne venuje improvizácii ako baletný korepetítor aj ako sólový a komorný hráč. Na koncerte zaznie jeho staršia kompozícia Magma a vo svetovej premiére skladba Petrichor.
Špecialitou festivalu je štvorica podujatí s malým prenosným organovým portatívom v podaní francúzskeho organistu Christopha Deslignesa vo štvrtok 18. septembra o 19.00 h vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, v piatok 19. septembra o 19.00 h v Dome umenia v Košiciach a na dvojici koncertov v sobotu 20. septembra o 14.30 h a o 15.20 h v Belianskej jaskyni. Zaznejú diela od stredoveku cez renesančnú a barokovú hudbu až po súčasné skladby interpreta.
Štátny komorný orchester Žilina otvára koncertom z diel Ludwiga van Beethovena vo štvrtok 18. septembra o 19.00 h v Dome umenia Fatra v Žiline svoju 52. koncertnú sezónu a v piatok 19. septembra o 18.00 h v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Ružomberku Abonentný cyklus 2025/2026. Sú v ňom okrem symfonickej hudby zahrnuté aj divadlo, opera a balet.
Na koncerte pod vedením šéfdirigenta orchestra Františka Macka zaznejú výhradne skladby vrcholného predstaviteľa viedenského klasicizmu Ludwiga van Beethovena.
Na úvod to bude predohra Egmont, ktorú zložil spolu so scénickou hudbou k rovnomennej tragédii Johanna Wolfganga von Goetheho s námetom holandského odboja proti španielskej nadvláde v 16. storočí. Zaujímavosťou je, že predohra sa stala neoficiálnou hymnou maďarskej revolúcie v roku 1956.
Potom zaznejú dve romance pre husle a orchester v podaní mladého slovenského huslistu Karola Daniša, ktorý je v súčasnosti koncertným majstrom Filharmonického a operného orchestra v Grazi. Hoci centrom Beethovenovho záujmu bol zo sólových nástrojov klavír, sám študoval hru na husliach a počas mladíckych liet hral v opernom i katedrálnom orchestri v domovskom Bonne hru na viole.
V druhej časti zaznie Symfónia č. 3 Eroica, ktorá prelomila hranice symfonickej formy, nielen pokiaľ ide o dĺžku a harmóniu, ale aj emocionálnu výpoveď a expresivitu. Považuje sa za medzník prechodu od klasicizmu k romantizmu a často býva označovaná aj ako prvá romantická symfónia. Podľa prieskumu britského časopisu BBC Music Magazine z roku 2016, ktorý sa uskutočnil medzi 151 najvýznamnejšími dirigentmi sveta, je to najlepšia symfónia všetkých časov.