Kam za operou a klasickou hudbou Festival Nová slovenská hudba a zaujímavé koncerty v Bratislave a Košiciach

Festival Nová slovenská hudba v Bratislave, Košiciach a Žiline

Je veľmi sympatické, že na premiérach diel slovenských skladateľov sa na aktuálnom XXXIII. ročníku festivalu Nová slovenská hudba podieľajú všetky štyri najvýznamnejšie slovenské koncertné orchestre.

Po otváracom podujatí v podaní Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru, na ktorom zazneli vo svetových premiérach symfonicko-vokálne diela Lukáša Borzíka a Ľuboša Bernátha, nás čakajú najprv dva komorné koncerty v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Na tom prvom v pondelok o 19. h uvedie Muchovo kvarteto popri Sláčikovom kvartete č. 3 Hommage à Mednyánszky jednej z našich najúspešnejších súčasných skladateliek Irisz Szegy diela Milana Paľu, Antona Jara, Barbory Mišíkovej a Jevgenija Iršaia, spolu tak pôjde o päť nových pohľadov na sláčikové kvarteto.

Na tom druhom koncerte predstaví publiku v utorok 11. novembra o 19. h komorný súbor EnsembleSpectrum diela šiestich predstaviteľov mladšej slovenskej skladateľskej generácie, Ľuboša Gabča, Petra Duchnického, Antona Steineckera, Juraja Vajóa, Mateja Slobodu a Jany Kmitovej, ktoré sa pohybujú od moderného uchopenia formátu komorného žánru až po exploráciu sonoristiky a mikrointervalového tónového priestoru.

Štátna filharmónia Košice si pripravila pre návštevníkov na štvrtok o 19. h predvedenie diel piatich slovenských skladateľov. Ako uviedol dirigent Marián Lejava, pôjde o program „od jubilóznych fanfár Mirka Krajčiho a večných vĺn Šimona Lučeniča cez postapokalyptický obraz nádeje Petra Machajdíka až po chmúrne Offertorium s básňou Emily Dickinson Iris Szeghy a beatnickú meditáciu Roberta Kolářa na predlohu prežitých udalostí Allenom Ginsbergom“.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 14. novembra o 19. h pod vedením dirigenta Pavla Šnajdra na svojej domovskej scéne tiež diela piatich skladateľov, od skladby pre sláčikový orchester Haimoni Balgavej cez spojenie elektroniky a sláčikov v projekte Barbory Tomáškovej, dielo Popínavá hudba pre orchester Adriána Demoča až po poctu piatim bratislavským mostom Martiny Kachlovej a Koncert pre marimbu, cimbal a orchester Lenky Novosedlíkovej.

Na záverečnom festivalovom koncerte vo štvrtok 20. novembra o 19. h v Dome umenia Fatra v Žiline zaznejú v podaní Štátneho komorného orchestra Žilina a dvoch vynikajúcich hudobníkov s medzinárodným renomé, huslistu Milana Paľu a kontrabasistu Romana Patkolóa, opäť diela piatich slovenských skladateľov, Barbory Mišíkovej, Terezy Jaďuďovej, dirigenta koncertu Mariána Lejavu, Miroslavy Haľamovej a Pavla Kršku.

Klasicistický program v Bratislave

Vo štvrtok 13. novembra o 19. h zastúpi v Bratislave Slovenskú filharmóniu, ktorá bude na zájazde v Salzburgu, Štátny komorný orchester Žilina s klasicistickým programom.

Koncert sa začne Symfóniou č. 31 Wolfganga Amadea Mozarta, ktorú napísal ako 22-ročný počas svojho pobytu vo Francúzsku, odtiaľ má aj prídavok Parížska. Je to jedna z jeho najznámejších a najhranejších symfónií, ktorá konvenuje vtedajšiemu parížskemu vkusu.

Skladateľ ju skomponoval pre dovtedy najväčší orchester, po prvýkrát v nej napríklad použil klarinety. Začína sa mimoriadne efektným dramatickým úvodom, má kontrastnú dynamiku a pre poslucháča vytvára silný, prekvapivý a miestami až vtipný hudobný zážitok.

Orchester pod vedením šéfdirigenta Františka Macka potom uvedie s českým violončelistom Tomášom Jamníkom elegantný Koncert pre violončelo a orchester č. 2 Josepha Haydna. Je to jedno z vôbec najkrajších diel pre violončelo, ktoré sa vyznačuje virtuálnym sólovým partom a nádhernou lyrickou melodikou.

V druhej časti koncertu zaznie Symfónia č. 2 Ludwiga van Beethovena. Skladateľ ju napísal ako 30-ročný, počas jedného zo svojich najproduktívnejších a paradoxne aj najdepresívnejších životných období. Od kniežaťa Lichnowského dostával už značný ročný príjem 600 florénov, jeho hudba sa tešila veľkej sláve doma aj v zahraničí a prichádzajúce objednávky na nové diela boli väčšie, než dokázal zvládnuť.

V roku 1801, keď Beethoven skomponoval väčšinu Druhej symfónie, napísal aj slávnu Sonátu mesačného svitu (Klavírna sonáta č. 14) či balet Stvorenie Prometea (Die Geschöpfe des Prometheus), ktorý bol v rozpätí dvoch rokov uvedený až 23-krát. Priateľom však zároveň priznal postupujúcu hluchotu, ktorá narúšala aj jeho sociálny život.

Symfónia č. 2 si však udržiava veselé nadšenie a energiu, najvýstižnejšie ju charakterizoval francúzsky skladateľ Hector Berlioz, ktorý o nej povedal, že „všetko v tejto symfónii sa usmieva“.

Pärt a Britten v dialógu s Beethovenom v Košiciach

Štátna filharmónia Košice uvedie vo štvrtok 20. novembra o 19. h pod vedením svojho stáleho hosťujúceho dirigenta Aleksandara Markovića dramaturgicky veľmi zaujímavý koncert.

Najprv zaznie Cantus in Memoriam Benjamin Britten, ktorý napísal Arvo Pärt pre sláčikový orchester a zvon po smrti Benjamina Brittena. Dielo je príkladom jeho kompozičného štýlu tintinnabuli, ktorý sa vyznačuje podmanivou expresívnou dominanciou jedného melodického motívu.

V Klavírnom koncerte Benjamina Brittena sa s košickými filharmonikmi predstaví víťazka početných klavírnych súťaží, čínsko-americká virtuózka Zhang Zuo vystupujúca pod umeleckým menom Zee Zee.

Ako výstižne uvádza internetová stránka usporiadateľa, „ide o bravúrnu, náročnú a virtuóznu kompozíciu. Je plná dramatických kontrastov, v úvodnej Toccate prináša živelnú energiu, Waltz je plný satirických prvkov a irónie a záverečný militaristický pochod evokuje Šostakoviča a Mahlera“.

Práve triumfiálny záver Klavírneho koncertu, ktorý evokuje víťazstvo v atmosfére nadchádzajúcej druhej svetovej vojny, ho spája s Beethovenovou Treťou symfóniou, ktorá zaznie v druhej časti koncertu.

Eroicu (Hrdinskú), ako znie jej podtitul, skomponoval autor pôvodne pre Napoleona v čase, keď vyhrával v mene Francúzskej revolúcie. Jeho korunovácia za cisára ho však popudila a titul pozmenil na Hrdinská symfónia zložená na oslavu pamiatky veľkého človeka.