Kam za operou a klasickou hudbou Bratislavské hudobné slávnosti a festivaly na Gemeri, v Nitrianskom kraji a v Dolnom Kubíne

Bratislavské hudobné slávnosti prinesú vo svojom druhom týždni opäť svetové orchestre, výborných dirigentov a sólistov aj zaujímavé programy. Vyberám štyri koncerty, na ktoré sa teším.

Elbphilharmonie s Jurajom Valčuhom

Prvým odporúčaným koncertom je vystúpenie orchestra Labskej filharmónie z Hamburgu so slovenským dirigentom Jurajom Valčuhom a taliansko-nemeckým huslistom Augustinom Hadelichom v nedeľu 28. septembra o 19.30 h.

Labská filharmónia sídli od roku 2017 v jednej z najobdivovanejších koncertných budov na svete s rovnomenným názvom Elbphilharmonie alebo skrátene Elphi. Budovu s troma koncertnými sálami postavili za astronomickú sumu 866 miliónov eur v starom hamburskom prístave, dnes už v novej štvrti HafenCity.

Orchester si tento rok pripomína 80. výročie svojho založenia. Vznikol len krátko po druhej svetovej vojne ako súčasť Severonemeckého rozhlasu, jediného rozhlasu v budúcom Západnom Nemecku, ktorý nebol zničený. Na jeho prvom koncerte vystúpil už v novembri 1945 ako sólista židovský huslista Yehudi Menuhin.

Bratislavské vystúpenie začne suitou Vertigo amerického skladateľa Bernarda Hermanna, ktorá je z rovnomenného filmu Alfreda Hitchcocka. Patril medzi jeho stálych spolupracovníkov. Zložil hudbu k legendárnemu trileru Psycho, k Hitchcockovým filmom Problémy s Harrym, Muž ktorý vedel príliš veľa a Na sever severozápadnou linkou, ale aj pre slávne filmy Občan Kane, 451 stupňov Fahrenheita či Taxikár. Oskara získal za hudbu k filmu Diabol a Daniel Webster.

Augustin Hadelich sa predstaví publiku v Husľovom koncerte č. 2 Sergeja Prokofieva. Je to bravúrne vyvážené dielo, kde „prokofievovský“ rytmický pohon a strategicky umiestnené disonancie osviežujúco kontrastujú s prevažujúcimi lyrickými pasážami.

V druhej časti zaznejú Symfonické tance Sergeja Rachmaninova. Trom častiam dal pôvodne názvy Ráno, Poludnie a Večer, ktoré mali symbolizovať tri fázy života: detstvo, dospelosť a starobu. Nakoniec sa však rozhodol všetky programové odkazy odstrániť a kompozícii dal univerzálny názov.

Orchester bude viesť náš medzinárodne najúspešnejší dirigent Juraj Valčuha.

Túto sezónu sa predstaví okrem domovského orchestra v Houstone, kde pôsobí aj ako hudobný riaditeľ, s americkými orchestrami v Minnesote, Pittsburghu a Chicagu, s rímskou Accademia Nazionale di Santa Cecilia, s Bamberskými symfonikmi, s Francúzskym národným orchestrom, v operách v Ženeve a Berlíne i so Slovenskou filharmóniou.

Barokový súbor Le nuove musiche s nemeckým dirigentom Jörnom Andresenom

Na koncerte vo štvrtok 2. októbra o 19.30 h zaznejú na Bratislavských hudobných slávnostiach 2025 v obnovených svetových premiérach po viac ako 300 rokoch diela spišských skladateľov Jána Šimráka st. a Thomasa Goslera a ich talianskych pandantov Claudia Monteverdiho a Daria Castela.

Uvedie ich súbor Le nuove musiche pod vedením nemeckého dirigenta a zbormajstra Jörna Andresena, profesora Mozarteum University v Salzburgu, a Jakuba Mitríka, umeleckého vedúceho súboru, ktorý sa venuje hre na historických lutnových nástrojoch.

Koncert, ktorý spoluorganizujem, je súčasťou širšieho projektu znovuuvedenia diel spišského skladateľa Jána Šimráka st. (nem. Johann Schimrack d. Ä.) spolu s dielami jeho súčasníkov zo Slovenska a najvýznamnejších rovesníkov z Talianska a Nemecka.

Priblíži nám málo známu hudobnú kultúru prekvitajúcu v spišských mestách, v ktorých sa v období raného novoveku plne etablovali myšlienky humanizmu a reformácie.

Ján Šimrák st. pôsobil ako organista a vážený člen mestskej rady v Spišskom Podhradí. Na programe koncertu je jeho nemecký kantátový duchovný koncert a latinské motetá. Od jeho súčasníka Thomasa Goslera, ktorý pôsobil v Kežmarku ako mestský notár, školský inšpektor a senátor, zaznejú zasa dve nemecké motetá.

Hudobné kompozície Šimráka a Goslera budeme môcť porovnať s ich najvýznamnejším súčasníkom a jedným z duchovných vodcov baroka Claudiom Monteverdim. 

Koncert umožnil dlhý výskum a mravčia práca Richarda Rybariča a Janky Petöczovej z Ústavu hudobnej vedy SAV, ktorí diela v Levočskej evanjelickej zbierke hudobnín objavili a prepísali z organovaných tabulatúr do súčasného notového zápisu.

Pražskí symfonici s Tomášom Netopilom

Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK prichádza na festival v piatok 3. októbra o 19.30 h so svojím novým šéfdirigentom Tomášom Netopilom.

Patrí k mimoriadne úspešnej generácii českých dirigentov: Jakub Hrůša je šéfdirigentom Bamberských symfonikov a hudobným riaditeľom Kráľovskej opery v Londýne, Tomáš Hanus hudobným riaditeľom Velšskej národnej opery v Cardiffe, Petr Popelka šéfdirigentom Viedenských symfonikov, Róbert Jindra hudobným riaditeľom Národného divadla v Prahe, Tomáš Brauner šéfdirigentom orchestra Opery SND. A to nie sú zďaleka všetci.

Tomáš Netopil patrí k tým najúspešnejším. Bol hlavným hosťujúcim dirigentom Českej filharmónie, šéfdirigentom Opery Národného divadla v Prahe i hudobným riaditeľom Essenskej filharmónie.

Túto sezónu ho čakajú okrem koncertov s Pražskými symfonikmi spolupráce s kanadským Symfonickým orchestrom v Montreale, anglickým Oxfordským filharmonickým orchestrom, s rumunskou Filharmóniou Georga Enescu, rakúskym Tonkünstler-Orchestra, Lyrickou operou v Chicagu či Národným divadlom v Prahe.

Spoločným menovateľom troch diel, ktoré v Bratislave Pražskí symfonici uvedú, je lesný roh. Práve rozsiahlou pasážou pre štyri lesné rohy začína predohra Egmont Ludwiga van Beethovena. Zložil ju spolu s deviatimi časťami scénickej hudby na rovnomennú drámu Johanna Wolfganga von Goetheho.

Nasledovať bude Koncertný kus pre 4 lesné rohy a orchester Roberta Schumanna. Je to romantická kompozícia z polovice 19. storočia, ktorá ako jedna z prvých naplno využíva možnosti tohto hudobného nástroja.

V druhej časti si vypočujeme Symfóniu č. 1 Josefa Suka staršieho. Patrí k najvýznamnejším českým skladateľom, je pokračovateľom i zaťom Antonína Dvořáka, skladateľom prelomu neskorého romantizmu a nástupu moderny. Jeho vnuk Josef Suk mladší bol významným českým huslistom.

Slovenská filharmónia s Danielom Raiskinom

Na záverečnom koncerte 60. ročníka festivalu Bratislavských hudobných slávností uvedie v nedeľu 5. októbra o 19.30 h Slovenská filharmónia pod vedením svojho posledného šéfdirigenta Daniela Raiskina Knihu so siedmimi pečaťami Franza Schmidta, monumentálne oratórium na biblické texty podľa Knihy zjavení sv. Jána pre 6 vokálnych sólistov, zbor, orchester a organ.

Franz Schmidt sa narodil v Bratislave v roku 1874 v Reidnerovom dome, ktorý stál na mieste dnešného sídla ministerstva kultúry. Na jeho strane z Uršulínskej ulice mu v roku 1965 odhalili pamätnú tabuľu z bronzu, ktorú daroval Schmidtov žiak, slovenský dirigent a skladateľ Ľudovít Rajter.

Jeho prvou učiteľkou hry na klavíri bola mamička Mária, rodáčka zo Skalice, ktorú však ako úplnú sirotu vychovávali od dvoch rokov príbuzní v Prešporku. V hre na organe sa zdokonaľoval v Dóme sv. Martina, ale najmä u pátra Feliciána (Jozefa Môcika) vo františkánskom kostole. Sám hovoril, že striebristý zvuk tamojšieho organu navždy ovplyvnil jeho vnútorný sluch.

Navštevoval Kráľovské katolícke gymnázium so sídlom v bývalom bratislavskom klariskom kláštore, kde študovali aj ďalší známi hudobníci a skladatelia: Ernst von Dohnányi, Béla Bartók a Alexander Albrecht.

Keď mal štrnásť rokov, celá rodina sa presťahovala do Viedne. Tu absolvoval konzervatórium Spoločnosti priateľov hudby. Stal sa violončelistom v orchestroch Dvornej opery a Viedenskej filharmónie. Získal si úctu Gustava Mahlera, ktorý trval na tom, že violončelové sóla bude hrať Franz Schmidt, hoci nebol oficiálnym koncertným majstrom.

Po pätnástich rokoch z orchestra odišiel, aby mal väčší priestor na skladateľskú a pedagogickú činnosť. V roku 1914 nastúpil na miesto profesora hry na klavíri na Viedenskej hudobnej akadémii, dnešnej Universität für Musik und darstellende Kunst. V roku 1925 sa tam stal riaditeľom a od roku 1927 bol jej rektorom. V medzivojnovom období patril v Rakúsku k najuznávanejším pedagógom i skladateľom.

Veľkolepé oratórium Kniha so siedmimi pečaťami skomponoval Franz Schmidt na biblický text Zjavenia svätého Jána označovaný aj ako Apokalypsa. Opisuje otváranie siedmich pečatí, z ktorých každá predznamenáva hrôzy valiace sa na zem.

V Bratislave zaznie dielo len po druhýkrát, prvýkrát ho uviedli vo februári 1989. S orchestrom sa predstaví šestica sólistov: Rainer Trost (Ján), David Steffens (hlas Pána), Simona Šaturová (soprán), Stefanie Irányi (mezzosoprán), Jan Petryka (tenor) a Simon Robinson (basbarytón). Slovenský filharmonický zbor pripravuje jeho zbormajster Ján Rozehnal. Organistom bude Michael Schönheit.

Festivaly na Gemeri, v Nitrianskom kraji a Dolnom Kubíne

Hudobné centrum pokračuje v úspešnom cykle regionálnych festivalov Pro musica nostra. V čase babieho leta pripravilo zaujímavé koncerty pre obyvateľov Gemera a Nitrianskeho kraja.

Pro musica nostra Nitriensi sa v nasledujúcom týždni uskutoční v Kostole svätých Petra a Pavla v Komjaticiach, v Poľovníckom kaštieli v Palárikove, v Kostole reformovanej kresťanskej cirkvi v Nových Zámkoch, v Prachárni svätej Barbory v Komárne, v Synagóge v Šuranoch i v čarovnom salóne Fresco kaštieľa Château Belá.

Pro musica nostra Gemeriensi zavíta do Kostola reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, Evanjelického kostola v Kraskove, do Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, Evanjelického kostola v Koceľovciach, do Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, Synagógy v Lučenci i do Evanjelického kostola v Rimavskom Brezove.

Jednými z najzaujímavejších budú vystúpenia sláčikového súboru Spectrum Quartett so speváčkou Simonou Hulejovou, ktorí uvedú diela Eugena Suchoňa, Bélu Bartóka, Leoša Janáčka a Ilju Zeljenku v nedeľu 28. septembra o 18. h v Kostole svätých Petra a Pavla v Komjaticiach a vo štvrtok 2. októbra o 18. h v priestoroch Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.

V dolnokubínskom Kostole povýšenia sv. Kríža prebieha už XII. ročník Kubínskeho organového festivalu. Na koncertoch sa nasledujúce tri nedele vždy o 19.30 h predstavia zaujímaví organisti. Za všetky spomeniem koncert talentovanej japonskej organistky Riny Ishii, ktorá vystúpi v nedeľu 5. októbra.