Bývalý člen ruskej vlády Nepredstavujte si to tak, že Putin prehrá ako Hitler

Vladimir Ponomariov (1945) je ruský fyzik a politik. Vyštudoval Fyzikálnu fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. R. Lomonosova a do roku 1982 pôsobil na katedre teoretickej fyziky tejto univerzity. Absolvoval študijný pobyt na Ústave teoretickej fyziky Varšavskej univerzity.

V 90. rokoch bol poradcom primátora Moskvy Jurija Lužkova. V roku 1999 bol vymenovaný za člena ruskej vlády. Zastával post námestníka ministra a bol predsedom Štátneho výboru pre výstavbu. Bol zodpovedný za vytvorenie systému hypoték na bývanie a za štátnu bytovú politiku.

Po odchode z ruskej vlády v roku 2005 viedol Národné združenie účastníkov hypotekárneho trhu, ktoré bolo vytvorené na základe príkazu prezidenta Putina, a bol zvolený za viceprezidenta Združenia staviteľov Ruska.

Jeho manželka Larisa Ponomariovová bola členkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu. Jeho syn Iľja Ponomariov bol poslancom za stranu Spravodlivé Rusko a bol jediným členom Štátnej dumy, ktorý hlasoval proti anexii Krymu.

Po invázii na Ukrajinu Vladimir Ponomariov opustil Rusko a žije vo Varšave. Angažuje sa v ruskej demokratickej opozícii.

Rozhovor vznikol na konferencii Európa Karpát v Przemyśli.

Prečo ste odišli z Ruska?

Odišiel som z dvoch dôvodov. Prvým je, že naša rodina otvorene vystupovala proti agresívnym krokom Ruska na Ukrajine. Môj syn, bývalý poslanec Štátnej dumy Iľja Ponomariov, bol jediným poslancom, ktorý hlasoval proti anexii Krymu. Moja manželka, bývalá senátorka Larisa Ponomariovová, hlasovala proti represívnym zákonom obmedzujúcim právo na zhromažďovanie. Okrem toho som už nemohol pracovať pre štát. Považoval som to za nemorálne. Rusko je agresor, už som nechcel podporovať túto vládu. Zároveň začala byť naša rodina pre ostatných dosť toxická. Mnohí z našich známych sa nás začali báť a prestali sa s nami rozprávať.

Dnes žijete vo Varšave a pôsobíte v emigrantskej organizácii Kongres ľudových poslancov. Aké sú jej aktivity?

Táto organizácia vznikla minulý rok a združuje bývalých ruských poslancov z rôznych úrovní. Od Štátnej dumy až po regionálne a miestne parlamenty. Motívom bolo založiť akýsi dočasný parlament, keďže Štátnu dumu nepovažujeme za legitímny orgán. Voľby v Rusku nemali demokratický charakter a udialo sa počas nich množstvo manipulácií a falzifikácií. Legitimita našej organizácie je väčšia, keďže poslanci, ktorých združuje, boli vybraní v časoch, keď voľby v Rusku oveľa viac rešpektovali demokratické pravidlá.

Všetci členovia Kongresu ľudových poslancov sú emigranti?

Nie. Niektorí sa nachádzajú aj v Rusku. Jedinými podmienkami sú verejné vystúpenie proti Putinovi, podpora Ukrajiny, odmietnutie jej okupácie a podpora demokratických zmien v Rusku. Úlohou tohto dočasného parlamentu, ktorý združuje asi 70 poslancov, je príprava demokratizačných krokov, ktoré by sa uskutočnili, len čo to v Rusku bude možné. Napríklad pracujeme aj na projektoch nových zákonov o slobode slova, slobode tlače či na zákone o lustráciách.

Putin môže z nejakého dôvodu odísť. V tom momente sa začne v Rusku boj o moc. Ak bude vtedy naša opozičná štruktúra dobre zorganizovaná a bude mať jasnú predstavu, čo robiť a ako to robiť, tak môže uspieť.Zdieľať

Doteraz si väčšina ruskej opozície myslela, že stačí robiť iba antiputinovskú propagandu, že sa tento strašný režim bude dať zvrhnúť pokojnou cestou. Teraz je už všetkým jasné, že čas, keď sa to dalo takto uskutočniť, sme už premeškali. Z tohto dôvodu náš kongres prijal rozhodnutie, že akceptovateľné na zvrhnutie Putinovho režimu sú všetky metódy. Pokojné nátlakové akcie, demonštrácie, ale aj ozbrojený odpor. Bola už zriadená aj Légia slobodného Ruska, ktorá bojuje na strane Ukrajiny.

Veríte, že táto vaša iniciatíva môže viesť k nejakej zmene v Rusku?

Poviem vám to takto. Putinov režim je silný a šanca zvrhnúť ho je malá. Ale môže sa niečo stať. Putin môže z nejakého dôvodu odísť. V tom momente sa začne v Rusku boj o moc. Ak bude vtedy naša opozičná štruktúra dobre zorganizovaná a bude mať jasnú predstavu, čo robiť a ako to robiť, tak môže uspieť. Spomeňte si na rok 1917. Boľševikov nebolo veľa a prišli z emigrácie. Boli však veľmi dobre zorganizovaní a mali jasný program. Mali pripravené dekréty o mieri a o pôde. Tieto im zabezpečili popularitu u ľudí.

Nie je pravdepodobnejším scenárom, že po prípadnom Putinovom páde by sa k moci dostali skôr radikáli ako Jevgenij Prigožin než demokratická opozícia?

Existuje aj riziko, že po Putinovom páde sa môže začať občianska vojna. Ale, samozrejme, ak by Putin padol, môžu sa vynoriť ľudia ako Prigožin, Girkin-Strelkov. Nazvime ich banditi. Ale potom sú tu aj Putinovi klienti ako Nikolaj Patrušev. Je tu armáda, ale aj národná garda, nielen Prigožinovi žoldnieri. V národnej garde je 450-tisíc ľudí. Je to iná bojová štruktúra ako armáda a vagnerovci, ktorá tiež môže zohrať nejakú úlohu. Hovorím to preto, že neverím, že Prigožinovi by sa podarilo získať moc v Rusku. On je skutočný bandita, ktorý hlasno kričí, a doba mu dnes praje. Ale má veľmi nízku popularitu medzi ľuďmi a nemá oporu v širších štruktúrach.

Aká je šanca, že by sa v Rusku mohli niekedy dostať k moci ľudia ako Alexej Navaľnyj?

Môže, ale môžu sa aj iní ľudia z opozície. Treba sa o to snažiť. Keď budeme iba sedieť a nič nerobiť, zvyšuje to šance práve takých ľudí, ako je Prigožin. Treba bez prestávky vytvárať tlak, ako fyzik hovorím, že treba tvoriť turbulentnosť, aby vznikol tak trochu chaos. Vtedy budú mať aj ruské demokratické štruktúry šancu na úspech.

Čo si dnes obyčajní Rusi myslia o vojne na Ukrajine? Zmenila sa nejako za ten rok verejná mienka?

Počúval som vaše vystúpenie na konferencii, kde ste spomenuli, ako pomerne značná časť ľudí na Slovensku chce, aby túto vojnu vyhral Putin. A to napriek tomu, že u vás nie je žiadna cenzúra a máte prístup k všetkým dôležitým informáciám o Rusku. Napriek tomu mnohí vaši krajania neveria tomu, čo o ruských zločinoch hovoria Ukrajinci. Čo potom bežní Rusi, ku ktorým sa dostáva iba propaganda?

Znamená to, že veľká väčšina z nich stále verí Putinovi?

Situácia je taká, že v Rusku nikdy neexistoval demokratický režim. Bola monarchia, Lenin, Stalin, Brežnev a potom len niekoľko rokov, keď bol pri moci Gorbačov a Jeľcin. Počas vojny bolo zabitých 27 miliónov ľudí, tých najviac aktívnych. Niekoľko miliónov ich nechal vyvraždiť Stalin. V ruskej spoločnosti bola otupená schopnosť mať nezávislý názor. Keď je na čele Putin, bežný Rus ide za Putinom, keď Jeľcin, tak za Jeľcinom, keď Brežnev, tak za Brežnevom. Takto sa správa väčšina.

Dlhá a neúspešná vojna môže v Rusku spustiť procesy, ktoré spôsobia Putinov pád, a začne sa transformácia jeho režimu.Zdieľať

Dnešná ruská spoločnosť vyzerá takto: 20 percent bezvýhradne verí Putinovi, 20 percent mu neverí. Zvyšných 60 percent vždy nasleduje vodcu. Ak vodca odíde, táto skupina sa zoradí zase za niekým iným. To znamená, že situácia je ťažká, ale nie je beznádejná.

Mnohí ľudia si myslia, že nie je možné, aby Rusko túto vojnu prehralo. Mýlia sa?

Moja odpoveď je, že Rusko túto vojnu nemôže vyhrať. Ak by Rusko na Ukrajine vyhralo, ďalšie na rade bude Poľsko. Keď opomenieme pobaltské štáty, Poľsko je dnes v očiach ruských mocných najväčším nepriateľom po USA a Ukrajine. Nezabúdajte, čo bolo v Európe v rokoch 1938 a 1939. Hitlera bolo treba zastaviť v Československu. To, že získal jeho časť, mu pomohlo ešte viac zosilnieť. Ak niektorí analytici hovoria, že nad Putinom nie je možné zvíťaziť, tak moja odpoveď je jednoduchá. Treba urobiť všetko, aby to bolo možné.

Ako by mohlo vyzerať víťazstvo nad Putinom?

Nepredstavujte si to tak, že Putin prehrá ako Hitler. Nemecko je v porovnaní s Ruskom malá krajina, bolo možné ju vojensky okupovať. Pri Rusku to nie je možné. Ale dlhá a neúspešná vojna môže v Rusku spustiť procesy, ktoré spôsobia Putinov pád, a začne sa transformácia jeho režimu. To bude šanca aj pre demokratické sily v Rusku, len musia byť pripravené.

Podľa môjho názoru budúce Rusko nemôže byť prezidentským režimom, ale parlamentnou republikou. Pretože prezidentský systém by opäť viedol k novému Putinovi.

Pomerne často zaznieva aj názor, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedný Západ, a to tým, že nebral ohľad na ruské záujmy a snažil sa Ukrajinu integrovať do svojich štruktúr. Je na tom niečo?

S takto formulovaným názorom nesúhlasím. Ale istú zodpovednosť Západu za to, čo sa teraz deje, tu vidím. Keď Gorbačov začal svoju perestrojku alebo keď bol pri moci Jeľcin, Západ vtedy Rusku veľmi nepomohol. Mysleli ste si, že Gorbačov urobil dobrú robotu a Rusko sa ďalej bude rozvíjať samo, bez vašej pomoci. Nerozumeli ste tomu, aký vplyv na ruskú spoločnosť má frustrácia z prehry v studenej vojne. Západ podcenil to, aké spoločenské prúdy to vynesie k moci.

Nerozumeli ste tomu, aký vplyv na ruskú spoločnosť má frustrácia z prehry v studenej vojne. Západ podcenil to, aké spoločenské prúdy to vynesie k moci.Zdieľať

Rusi s otvorenou mysľou sa vtedy chceli spojiť s Európou, ale Západ sa k tomu staval pomerne chladne a kládol si veľa podmienok. Okrem toho, svetoví lídri videli, ako Rusko krok za krokom skĺzava k fašizmu, ale nevenovali tomu veľkú pozornosť. Až do 24. februára minulého roku Západ nereagoval dostatočne jednoznačne.

Bolo pre vás ťažké odísť do emigrácie?

Viete, opustiť Rusko je ako nočná mora. Predovšetkým, mnoho generácií mojej rodiny verne slúžilo svojej vlasti. Môj vzdialený príbuzný Michail Speranskij bol ministrom za cára Alexandra I. Môj starý otec bol správcom gymnázia v Saratovskej gubernii. Pre mňa je Rusko nepochybne mojou vlasťou, ale dúfam, že sa ešte dočkám prehry tohto režimu.