Keď v septembri minulého roka prichádzali do Hegerovej vlády noví ministri, v prípade rezortu zahraničných vecí panovalo všeobecné presvedčenie, že Ivan Korčok a Rastislav Káčer sú si takí podobní, že zmenu si ani nevšimneme. Bol to omyl. Všimli sme si ju a pomerne rýchlo.

V priebehu niekoľkých mesiacov dokázal minister Káčer naše vzťahy s Maďarskom dostať do polohy, ktorú sme tu už roky nevideli. Bez diskusie je to najmä jeho zodpovednosť, pretože za aktuálnym iskrením medzi nami a Budapešťou nie sú žiadne konkrétne kroky Maďarska namierené voči Slovensku, ale výhradne nešťastný a neadekvátny slovník nášho ministra zahraničných vecí.

Začalo sa to tým, že Rastislav Káčer z pozície ministra a bez toho, že by mal čokoľvek v rukách, vyslovil na adresu Viktora Orbána závažné obvinenia. Konkrétne tvrdil, že ak by Putin na Ukrajine vyhral, Maďarsko by vyrukovalo s nárokmi na časť nášho územia. „Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dnes by sme ho mali na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už dnes priamo čelili, bohužiaľ,“ povedal Káčer pre TV Markíza.

Minulý týždeň zase minister Káčer napísal status, v ktorom kritizoval aj Viktora Orbána, a zakončil ho tým, že všetkých kolaborantov Putina v Karpatskej kotline a Felvidéku poslal „нахуй!“.

Z Budapešti na Káčerove vyjadrenia reagovala len druhá liga. Štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí ho označil za provokatéra a predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh mu odkázal, aby navštívil psychiatra.

Slovensko má, samozrejme, plné právo dávať najavo, že momentálne kroky Maďarska vo vzťahu k Ukrajine považujeme za chybu a náš národný záujem je inde.

Lenže zároveň platí, že kritika na adresu premiéra susedného štátu, s ktorým nás spája spoločné členstvo v NATO, EÚ a vo V4, by mala mať adekvátnu formu a určite by nemala mať charakter fake news. Špeciálne v podaní ministra zahraničných vecí. Pretože to, čo sa v prípade nejakého neohrabaného poslanca parlamentu ešte dá tolerovať, je v prípade šéfa diplomacie výrazne za čiarou.

Len epizodická osobná skúsenosť. Minulý týždeň som bol na konferencii v Poľsku, kde sa ma viacerí účastníci z poľského akademického a diplomatického prostredia, s inak veľmi proukrajinskými názormi, pýtali na dôvod, prečo náš minister zahraničia vo vzťahu k Maďarsku komunikuje takýmto nešťastným spôsobom.

Navyše fakty sú také, že aj keď sa nám maďarská politika voči Ukrajine nepáči, vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú dnes dobré. Z minulosti si pamätáme situácie, keď to tak nebolo a trpela tým najmä maďarská menšina na Slovensku.

Jedným z dôvodov zlepšenia bolo aj to, že Viktor Orbán stavil na udržiavanie korektných vzťahov so svojimi stredoeurópskymi susedmi, lebo v tom vidí potenciál na posilnenie svojej pozície v sporoch s Bruselom.

Niet zároveň pochýb, že niečo ako trianonská trauma v maďarskej spoločnosti existuje. Rovnako je aj v tej slovenskej stále živá obava z maďarského revizionizmu. Posledným, kto by však mal vyvolávať duchov minulosti a jatriť staré rany, je minister zahraničných vecí.

Pri Rastislavovi Káčerovi zažívame tak trochu paradox, pretože to zvyčajne nebývajú ministri zahraničných vecí, kto eskaluje vzťahy medzi štátmi. Zdieľať

Pri Rastislavovi Káčerovi zažívame tak trochu paradox, pretože to zvyčajne nebývajú ministri zahraničných vecí, kto eskaluje vzťahy medzi štátmi. Tí sa skôr snažia tlmiť vášne.

Dôkazom toho, že sa to dá robiť aj inak, bol práve Káčerov predchodca Ivan Korčok.

Ani on nemal s Budapešťou len idylickú komunikáciu. Musel napríklad riešiť situáciu, keď poslanec za OĽaNO György Gyimesi rokoval v Komárne s maďarským ministrom Szijjártóom o zákone o štátnom občianstve. Reagoval na to pokojne s tým, že Gyimesi nemá žiaden mandát rokovať o tejto téme na medzinárodnej úrovni.

Aj na postoj Orbána a Fideszu k vojne na Ukrajine mal Korčok jasný názor. Dokázal ho však formulovať oveľa kulantnejšie ako Káčer.

Napríklad keď Orbán kritizoval niektoré sankcie proti Rusku, Korčok na to reagoval, že ak by každá krajina EÚ preukazovala rovnaký postoj ako Maďarsko, že „vojna sa nás netýka“, bol by už na východnej hranici SR iný štát ako Ukrajina. Bolo to jasné, zrozumiteľné, ale bez urážok a nepodložených obvinení z revizionizmu a zo snahy meniť hranice.

Od nástupu nových ministrov Hegerovej vlády uplynulo takmer pol roka, čo je čas, ktorý už umožňuje nejaké hodnotenie. Pri všetkej úcte ku Káčerovým diplomatickým skúsenostiam, na čele rezortu zahraničných vecí sa prejavil ako antidiplomat, ktorý nemá pod kontrolou vlastné emócie.

Možno by si to mohli všimnúť aj v Prezidentskom paláci.