Robert Mistrík Nový integrátor na scéne

O slovo sa hlási Robert Mistrík. Hoci je to ešte opatrné, ešte sa to nesmie veľmi rozhlasovať, ale treba uznať: je to veľmi sebaistý nástup.

Možno distingvovanejší ako ten Dzurindov, ale ide z neho väčšie sebavedomie, negniavené žiadnou Gorilou. Naopak, je ožiarený aureolou toho, že bol ochotný vzdať sa svojej kandidatúry v prospech dobrej veci, teda aby nezvíťazil ten povestný tretí (konkrétne Maroš Šefčovič).

Robert Mistrík bez rozpakov hovorí, že je pripravený aj do „exekutívno-parlamentnej funkcie“, ak by prišla, vraj sa do nej pokojne vnorí. Zároveň už otvorene vyzýva do súboja Zuzanu Čaputovú, lebo „nerieši konkrétne výzvy, na ktoré by mala adekvátne reagovať“ a dokonca „aj posledné udalosti sa jej začínajú vymykať z rúk“.

To je pre prezidentku určite bolestivejšia kritika ako tá, ktorú vykrikuje z pódia Blaha alebo pred kamerami Fico či Matovič.

Začína to byť v rade na integrátorov dosť husté.Zdieľať

Robert Mistrík je muž s pozoruhodne silným sebavedomím, hoci sofistikovane ukrytým pod maskou seladóna, vedca a podnikateľa.

Pred pár dňami verejne vyhlásil, že jeho najnovšia misia je „spojiť a integrovať strany stredopravého spektra“. A oznámil, že je teraz „plne ponorený do politiky“, takže s ním máme rátať, už je na orbite. 

V médiách sa zatiaľ jeho nová misia spájať stretla viac so skepsou či s miernym posmeškom. Nie div. Už ho zopár ľudí predbehlo – a začína to byť v rade na integrátorov dosť husté.

O čosi podobné sa stále pokúša Mikuláš Dzurinda, ponúkajúci svoje skúsenosti a manévrovacie schopnosti, a aj Eduard Heger, ktorý má ako bonus svoju dobrú rozpoznateľnosť vďaka postu premiéra.

Zaujímavé je, že ľudia, ktorí sa zatiaľ prihlásili k spájacej misii, sa definujú ako konzervatívci, hoci ľahšieho strihu. Také tie typy, ktoré nebudú viesť žiadne kultúrne vojny a pre dobro spoločnej veci isté témy vôbec nebudú riešiť.

Aj Robert Mistrík sa definuje ako „umiernený či moderný konzervatívec“. Pritom kedysi pomáhal zakladať SaS. Ale to bolo dávno a pravdou je aj to, že SaS bola vtedy trochu inou stranou ako dnes. Ešte nemala také hviezdy ako Janu Bittó Cigánikovú či Máriu Kolíkovú.

Dovolím si ešte jednu špekuláciu: možno sa o slovo napokon prihlási aj Ivan Korčok, ktorý sa na facebooku vyjadril k pamiatke Jána a Martiny aj takto: „Našou povinnosťou je nezabudnúť na to, PREČO Ján a Martina zaplatili svojimi životmi, a nedopustiť, aby sa niečo podobné zopakovalo.“

Stačí len dobrý kuchár, ktorý to všetko správne zamieša.Zdieľať

A po čerstvom Putinovom prejave zas napísal, že Rusko nechce zničiť len Ukrajinu, ale je hrozbou pre celý slobodný svet.

To trošku znelo tak, akoby Ivan Korčok presviedčal aj sám seba, že teraz treba vytiahnuť do boja. A stanovil si ciele, za ktoré hodno zabojovať.

Na scéne teda pribúdajú nadstranícke osobnosti, ktorým nechýba sebavedomie ani isté skúsenosti, schopnosti, niektorým dokonca ani charizma. Pre existujúce strany s menšími číslami majú jeden odkaz: „Dajte nám svoje straničky a my to zintegrujeme, pospájame, zastrešíme.“

Možno to nejako dopadne, možno to nebude márne, ale čím viac bude na scéne týchto „spájačov“ a integrátorov s novou „misiou“, tým viac sa to bude meniť z drámy na komédiu.

Akoby sa aj týmto krokom v slovenskej politike utvrdzoval vzorec použitý už pri Dzurindovej SDK: malé hodnotovo vyhranené strany sú len dobrým základom pre budúcu volebnú stranu, akýsi „melting pot“, po slovensky možno guláš. Trošku konzervativizmu, štipku ekologizmu, zopár kovaných liberálov, samozrejme, prihodiť treba aj zopár veriacich a potom ešte za varešku vojnových jastrabov a na vyváženie chuti možno aj dajaká mierová holubica.

Stačí len dobrý kuchár, ktorý to všetko správne zamieša a bude ľuďom podávať s eleganciou a charizmou.

Možno ten guláš ľuďom zachutí. A možno si radšej doprajú čistý vývar, hoci jeho kuchár nebude až taký švihák.