Draxler story 2 – revanš osamoteného exministra

Juraj Draxler bol pred voľbami najčastejšie spomínaným ministrom (od kauzy masér Kostka aj spolu s ministrom zdravotníctva Čislákom). Zaslúžil sa o to najmä rozruch, ktorý spustili učitelia a školy, keď pred voľbami vstúpili do štrajku. Celé sa to obrátilo najmä proti Draxlerovi, ktorý bol už tretím ministrom školstva počas druhej Ficovej vlády a za ten stav mohol najmenej.

Po voľbách sa po ňom zľahla zem. Až do včera, keď zavesil svoj blog Ako médiá zničili reformné vedenie ministerstva školstva. Spomína v ňom konkrétne články a spravodajské šoty, kde médiá podľa neho manipulovali a klamali o jeho práci. Blog sa končí týmto konštatovaním:

„Na tom, že reformný tím, ktorý to so školstvom a budúcnosťou tejto krajiny myslel úprimne a mal jasnú predstavu, čo treba urobiť, nakoniec skončil, majú [médiá] kľúčový podiel. V nasledujúcich mesiacoch a, bohužiaľ, rokoch, si na to treba pravidelne spomenúť.“

Bolo by lacné odbaviť ho ironickou poznámkou. Nie že by sme s ním súhlasili, ale je pár vecí, ktoré k jeho ministerskému príbehu treba dodať. Podrobnejšie o tom, čo je zač, ako sa správa a ako sa prejavuje, sme písali v januári v texte Draxler story: Kto chce do salónu, nesmie mať škrupule.

Predstavili sme ho ako ministra nezvyčajného – mal dobré zahraničné vzdelanie, často kritizoval Smer, do rezortu prišiel zvonka, nie zo strany. Na post ministra prišiel rok a pol pred voľbami, nabehol do rozbehnutého systému. Zatiaľ čo vplyvní ľudia si už obsadili tamojšie eurofondy (v školstve je ich za 1,7 miliardy eur), na neho padli tie menej lukratívne veci: dohadovať sa s učiteľmi, rektormi, fandiť prváčikom pri nástupe do školských lavíc. A zatvárať oči nad tým, čo sa deje s eurofondmi.

Zdôraznili sme, že prakticky neexistovala šanca, aby v čase, ktorý mal k dispozícii, skúsil v rezorte urobiť niečo zásadnejšie a aj to, že ľudia, ktorí dlhodobejšie sledujú rezort školstva, ho spomedzi doterajších ministrov zaraďujú do tej lepšej časti. (Čo viac vypovedá o doterajších ministroch než o ňom.)

Mal nanič rezort, nanič vystupovanie aj nanič politickú podporu.Zdieľať

Draxler sa ocitol v situácii, keď mu z ničoho nič padla do rúk vysoká funkcia, v ktorej sa malo ukázať, či v ňom drieme niekto, kto by mohol byť súčasťou smeráckej generácie nového veku. Zdá sa, že výsledky stranu nenadchli, Smer ho hodil cez palubu. Nedostal sa na volebnú kandidátku, neušla sa mu ani žiadna funkcia po zostavení novej vlády.To, ako dopadol, je ukážka, ako vás systém použije a vypľuje.

Odolať ponuke byť ministrom je ťažké, a to aj vtedy, keď je vám jasné, že rok pred voľbami nemôžete spraviť nič. Pravda, máte istú šancu, že si vás krajina obľúbi, zahviezdite a vaša politická kariéra rozkvitne ešte viac.

No Draxlerovi sa to nepodarilo. Mal nanič rezort, nanič vystupovanie aj nanič politickú podporu. Strana ho vyrobila, strana ho použila. Keď nezahviezdil, strana sa na neho vykašľala.

To je, žiaľ, pravá podstata jeho ministerského príbehu.