Stíhačky pre Ukrajinu Heger s Naďom do toho idú tak, že akurát nahrávajú Ficovi

Opozícia z iniciatívy Smeru na dnes zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu k téme poskytnutia našich stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Tento krok je úplne pochopiteľný. Lepšiu tému na masírovanie svojich voličov si Fico s Republikou v tomto v podstate už predvolebnom čase ani nemohli želať.

Napriek tomu poskytnutie takéhoto typu vojenskej pomoci Ukrajine Slovensku dáva zmysel. Hranica toho, aký typ zbraní západné krajiny Ukrajine dodávajú, sa od začiatku konfliktu posúva. Spojenci už nášmu napadnutému susedovi poslali bojové vrtuľníky, salvové raketomety HIMARS a naposledy padlo rozhodnutie dodať Ukrajincom aj tanky.

Dôvodom doterajšieho váhania so stíhačkami je najmä to, že samotné západné štáty nemajú bojových lietadiel veľa, potrebujú ich pri obrane svojho vzdušného priestoru a najmä Ukrajinci nemajú pre stíhačky západnej výroby pripravené servisné zázemie ani vycvičených pilotov.

Týmto argumentuje aj poľský prezident Andrzej Duda, keď hovorí, že poskytnutie stíhačiek F-16 Ukrajine by bolo pre Poľsko ťažkým rozhodnutím. Duda tvrdí, že v prípade týchto lietadiel nestačí poslať len stroje, ale treba riešiť aj ich servis a obsluhu. 

My však s našimi MiG-29 pri ochrane vzdušného priestoru nepočítame. Sú už de facto vyradené, navyše Ukrajinci ich dokážu servisovať a ich piloti na nich vedia lietať. Ukrajina by ich tak mohla využiť na efektívnejšiu ochranu proti ruským raketovým a leteckým útokom.

Určite je to téma, pri ktorej má zmysel ísť proti verejnej mienke a aj do veľkého konfliktu s opozíciou. Len pri tom treba mať zabezpečené pozície a nerobiť to tak, ako to predviedli premiér Heger s ministrom obrany Naďom.

Vláda Eduarda Hegera nie je plnohodnotným kabinetom. Prišla o dôveru parlamentu a jej mandát je obmedzený.Zdieľať

Hneď po Hegerovom návrate zo summitu vybehli s témou stíhačiek na tlačovú konferenciu, ktorá sa premenila na kanonádu voči Smeru a Hlasu. Toto umelé siláctvo vyznelo značne rozpačito, keďže sa vzápätí ukázalo, že premiér s ministrom obrany nemajú na svojej strane vyriešených niekoľko dôležitých otázok.

Po prvé, vláda Eduarda Hegera nie je plnohodnotným kabinetom. Prišla o dôveru parlamentu a jej mandát je obmedzený. Existuje legitímna otázka, či o takom kroku, ako je poskytnutie stíhačiek, môže rozhodnúť vláda, ktorá stratila dôveru a ktorá podľa ústavy nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.

Iste, dá sa sporiť, či do tejto kategórie spadá aj odoslanie migov na Ukrajinu. Logika veci hovorí, že áno, a myslia si to aj niektorí ústavní právnici, hoci vláda šermuje aj inými stanoviskami.

Definitívne by to vedel rozlúsknuť Ústavný súd, premiér však už povedal, že vláda sa naň s touto vecou neplánuje obrátiť.

Potom tu je rýchlejšie a elegantné riešenie. Je ním zmena ústavy tak, aby vláda aj po strate dôvery parlamentu mohla fungovať s plnými kompetenciami. V tejto chvíli tu však neexistuje ani náznak toho, že by mal premiér Heger šancu vybudovať v parlamente väčšinu na takúto zmenu. Dokonca nie je nič známe ani o tom, že by sa o to vôbec snažil.

Navyše je tu ešte ďalší problém. Vyjadrenia ministra sociálnych vecí Milana Krajniaka a šéfa Sme rodina Borisa Kollára naznačujú, že Heger s Naďom nemajú pre takýto krok istú ani podporu celej vlády.

Eduard Heger s Jaroslavom Naďom chystajú vlastný politický projekt. Z ich spoločnej tlačovky o stíhačkách kričalo aj to, ako veľmi by chceli, aby sa témy zahraničnej politiky a pomoci Ukrajine spájali s ich osobami a mohli sa tak prezentovať ako garanti prozápadnej orientácie Slovenska.

Dá sa tomu rozumieť. Pre premiéra Hegera, ktorý už očividne stratil kontrolu nad dianím v parlamente, zostáva zahraničná politika jedinou agendou, na ktorú má aký-taký vplyv. Táto sféra totiž Igora Matoviča s Borisom Kollárom doteraz veľmi nezaujímala.

Lenže s ohľadom na samotnú vec to teraz Heger s Naďom urobili kontraproduktívne. Citlivú otázku stíhačiek vtiahli do politického ringu ešte predtým, ako mali urobenú domácu úlohu. To znamená predtým, než by vyriešili súvisiace ústavné otázky a zabezpečili čo najširšiu politickú podporu. Pretože toto je presne ten typ rozhodnutia, ktoré si vyžaduje dobrú predprípravu. Najlepšie takú, ktorá prebehne diskrétne, niekde v ústraní.

Robert Fico by takúto tému politicky využil vždy, o tom netreba mať žiadne ilúzie. Načo mu to však zbytočne uľahčovať politickým amaterizmom.