Prečo volia Demokratov Sú tvrdší ako progresívci, majú väčší zápal. No pred voľbami by sa mali spojiť, hovoria ich priaznivci

Hoci sa po dvoje neúspešných voľbách mohlo zdať, že Demokrati spejú k zániku, strana, ktorá vznikla odtrhnutím od vtedajšieho OĽaNO, je stále relevantným opozičným hráčom.

Jej preferencie sa už niekoľko mesiacov pohybujú v prieskumoch okolo piatich percent a hlasy, ktoré v najbližších parlamentných voľbách získa, môžu byť kľúčové pre schopnosť súčasnej opozície zložiť alternatívu voči Robertovi Ficovi.

Boli sme sa pozrieť na dvoch stretnutiach Demokratov s ich priaznivcami v Trenčíne, ktoré organizovali v uplynulých týždňoch, a pýtali sme sa ľudí, čím ich táto strana oslovuje, prečo jej dávajú prednosť pred Progresívnym Slovenskom a či si vedia predstaviť spojenie opozičných strán už pred voľbami.

Prečo nevyskladáte tieňovú vládu?

„Ideme takým tempom, akoby už vrcholila predvolebná kampaň,“ hovorí Naď skupinke priaznivcov pred začiatkom diskusie. Do klubu Lúč v centre mesta prišla približne päťdesiatka ľudí. Je to jedna z prvých akcií strany, ktorá ich nedávno začala v rôznych obmenách organizovať vo viacerých mestách.

Debatu s lídrom Demokratov, ktorú nazvali Naď vecou, začínajú odľahčene otázkami „na telo“. Naď hovorí o tom, ako sa mu podarilo od januára schudnúť 16 kíl. Tvrdí, že prestal piť alkohol, zdravšie sa stravuje a viac športuje. „Toľko percent by sme chceli,“ glosuje Naďov úbytok na váhe moderátorka.

Bývalý minister obrany za Matovičovej vlády ďalej vysvetľuje, ako to bolo v minulosti s jeho členstvom v Smere. „Bolo to v roku 1999, keď sa bojovalo o Markízu. Fico hovoril o tom, ako treba bojovať s Mečiarom a ako máme byť súčasťou Západu. V tom čase som mu uveril. Keďže môj otec taktiež vstúpil do Smeru, keď sa strana zakladala, tak mi ponúkol túto alternatívu a podpísal som prihlášku. Bol som radový člen, nemal som nijakú funkciu a po roku som odišiel. Pochopil som, o čom to je. Človek by nemal ľutovať, čo prežil, treba si z toho zobrať skúsenosť.“

V diskusii sa ďalej venoval kauze okolo obranného systému S-300 aj nedávnemu krivému obvineniu Tibora Gašpara zo Smeru. Ten chcel šéfa Demokratov usvedčiť z korupcie dokumentom, ktorý policajná inšpekcia označila za falzifikát.

Spomína aj na bývalú vládu, ktorej bol súčasťou, a argumentuje, že napriek všetkému to bolo najmä v oblasti spravodlivosti či zahraničnej politiky oveľa lepšie ako momentálne.

„Úprimne, pochybili sme, bola to naša chyba, že sme dopustili Ficov návrat. Je to tak, poviem to na rovinu. Nedávno som si prečítal zdôvodnenie hlasovania o páde vlády Eduarda Hegera. Viete, čo tam bolo napísané? Že Hegerova vláda rezignovala na boj s korupciou. No dneska sme šťastní? Dnes je tu asi protikorupčný raj. Niekedy sa to nepáči kamošom zo Sasky, ale ja im to poviem – dnes ste spokojní?“

Foto: Postoj/Adam Takáč

Viacero otázok od divákov smeruje k možnému predvolebnému spojeniu opozičných strán, najmä s Progresívnym Slovenskom. „Prečo sa nevyskladá tieňová vláda? Ľuďom by možno pomohol ten obraz, ak by videli, ako by to mohlo fungovať. Nemôžete to napríklad rozbehnúť s PS a potom by sa do toho vtiahli ďalšie strany?“ pýta sa jeden z divákov.

Naď odpovedá, že Demokrati mali záujem o spojenie už pred poslednými parlamentnými voľbami, no ostatné strany to odmietli. „Na tomto stanovisku však zotrvávame, pretože my, SaS aj KDH sme v ohrození a nemôžeme dopustiť, aby čo len jedna strana v ďalších voľbách prepadla.“

Demokrati dlhodobo spomínajú úspešný model spojenia, aký nastal pred parlamentnými voľbami v Česku, keď sa Občianska demokratická strana spojila s ľudovcami a so stranou TOP 09 do koalície Spolu.

„Ak by sa pýtal niekto nás, či by sme išli do takého projektu, tak poviem áno. Potom sa dá baviť aj o tieňovej vláde,“ reaguje Naď. „Teraz mi pripadá groteskné, ak niekto spraví návrh programového vyhlásenia a pošle to ostatným, nech s tým súhlasia. Mimochodom, strana, ktorá má druhý najnižší počet percent. Takto to nesmie fungovať.“

Takýto návrh poslala vo februári ostatným opozičným stranám SaS, odvtedy však o iniciatíve nepočuť.

V súvislosti so vzťahmi v opozícii zaznie aj otázka o bývalom policajnom prezidentovi Štefanovi Hamranovi, ktorý bol ešte pred rokom na kandidátke Demokratov do eurovolieb, pred pár mesiacmi sa však rozhodol politicky pokračovať v SaS. „Prečo tam išiel? Bola som prekvapená, lebo som ho už videla v Demokratoch,“ uviedla v otázke diváčka.

Naď pokrčí plecami a vraví: „Pre vás prekvapivé, pre mňa nie. Kto chce kam, pomôžme mu tam. Štefan sa rozhodol a má na to plné právo. Nebudem ani vyťahovať... ničomu by to nepomohlo. Jednoducho rozhodol sa ísť do Sasky. Prišiel tam, dal prvý príhovor a hneď dostal tri zauchá, lebo si dovolil povedať niečo na otca zakladateľa. Možno to časom vyhodnotí ako výborné rozhodnutie a možno ako zlé. Ja ho hodnotiť nebudem, je to jeho rozhodnutie.“

S takými percentami by malo byť PS tvrdšie

Riziko opätovného prepadnutia opozičných hlasov, ktoré by nahralo Smeru, vnímajú aj viacerí oslovení respondenti.

„Čudujem sa, že debaty o spájaní neprebiehajú intenzívnejšie. Malo by to možno vychádzať iniciatívnejšie od Péeska,“ vraví štyridsiatnik Pavol. „Asi sa im to zdá ešte skoro, dúfam však, že pred voľbami to príde. Ako volič to plne podporujem.“

Hovorí, že v minulosti volil Matoviča, v posledných parlamentných voľbách podporil Demokratov. „Podobne ako v diskusii spomínal pán Naď, aj pre mňa bolo poslednou kvapkou to, keď sa Matovič otočil na päte v Prezidentskom paláci a vzal späť demisiu.“

Podľa vlastných slov momentálne nevidí v opozícii lepšieho lídra ako Jaroslava Naďa, vyzdvihuje najmä jeho priamosť a ráznosť. „U Demokratov vidím väčší zápal a aktivitu,“ odpovedá na otázku, prečo neuvažuje nad PS alebo SaS. „Aj keď sú mimo parlamentu, bojujú a to mi je sympatické.“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Péesko som volila vždy doteraz,“ pridáva sa tridsiatnička Monika. „Nemám na nich ťažké srdce, ale Demokrati sú mi bližší svojimi hodnotami a momentálne je to pre mňa najprijateľnejšia alternatíva. Páči sa mi, ako robia opozičnú politiku. V PS by mali byť s takými vysokými percentami oveľa ráznejší. Myslím, že Demokrati by pre nich boli dobrým partnerom. Jednoznačne by sa mali pred voľbami nejako spojiť, môže to mať potenciál.“

Predvolebné spojenie opozičných strán by sa pozdávalo aj päťdesiatnikovi Michalovi. „Čas ukáže, ako spoločnosť vytriezvie zo zločinu, ktorý táto vláda pácha na ľuďoch, a pokiaľ sa to bude vyvíjať tak, že spájanie bude nevyhnutné, tak by to mali urobiť už pred voľbami,“ konštatuje. „Je v poriadku, že teraz robí každý svoju politiku, ale potom sa treba zachovať zodpovedne.“

Naď o vzťahoch s PS: Nebol by som veril, že si budeme takto rozumieť

Ešte pred rokom bolo cítiť vo vzťahoch medzi Demokratmi a zvyškom opozície silnejšie napätie. Prejavilo sa to najmä začiatkom vlaňajška, keď PS, SaS a KDH neprizvali k protestom proti Ficovej trestnej novele Demokratov a hnutie Slovensko. Ďalším momentom bola kritika Jaroslava Naďa smerom k progresívcom pri eurovoľbách, keď im vyčítal, že sa sústredili iba na vlastný výsledok.

Viaceré signály z posledného obdobia naznačujú, že komunikácia medzi Demokratmi a trojicou PS, SaS a KDH sa posunula.

V marci zverejnil líder PS Michal Šimečka fotografiu zo spoločného stretnutia s Naďom. „My vzťahy budujeme postupne cez rozhovory a rokovania. Som rád, že môžem povedať, že s Demokratmi nám to v poslednom období ide veľmi dobre,“ napísal k fotke Šimečka na sociálnej sieti.

Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci nedávno v rozhovore pre Postoj pomenoval ako ideálnu budúcu vládnu zostavu PS, SaS, KDH a Demokratov a zároveň prvý raz otvorene pripustil možnosť predvolebného spojenia. „Myslím, že každý k tomu pristúpi zodpovedne a k tomu bude musieť prísť – a to bude rovnako o rok a pol, keď sa budeme blížiť k voľbám –, tak sa bude treba baviť o tom, čo môžeme spraviť pre to, aby tieto hlasy neprepadli.“

Minulý týždeň štvorica strán PS, SaS, KDH a Demokrati zorganizovala spoločne protest v Bratislave proti ceste premiéra Fica do Moskvy.

Foto: FB/Jaro Naď

Tlak na nejakú formu predvolebného spojenia cíti podľa vlastných slov líder Demokratov aj od ľudí, s ktorými sa stretáva na rôznych akciách po Slovensku.

„Ak by sa ma bol pred rokom niekto spýtal, aká bude naša spolupráca s PS, nebol by som veril, že bude taká dobrá,“ vraví pre Postoj Naď. „Celkovo cítim, že spolupráca medzi opozičnými stranami sa zlepšuje, viacero prekážok odpadáva. Javí sa to ako funkčné a mohlo by to smerovať až k parlamentným voľbám.“

O spoločnej kandidátke PS a Demokratov, prípadne ďalších strán je podľa neho ešte predčasné hovoriť. V strane chcú urobiť všetko pre to, aby mali s prehľadom nad päť percent. „Ale, samozrejme, chceme byť zodpovední, a ak nebudeme v prieskumoch s prehľadom nad vodou, tak musíme uvažovať inak. Prepad hlasov si nemôžeme dovoliť.“

Naď hovorí, že volebný potenciál jeho strany je okolo 14 percent, mnohí opoziční voliči označujú v prieskumoch Demokratov ako druhú voľbu. Dôvod je ten, že sa pri Demokratoch obávajú prepadu hlasov. Veľké prekrytie majú podľa jeho slov s voličmi SaS.

Uvedomuje si, že prípadné spojenie, či už vo forme koalície na spôsob českého Spolu, alebo v podobe spoločnej kandidátky, si bude vyžadovať kompromisy v niektorých témach.

„Dnes sú oveľa dôležitejšie veci ako riešiť, či je niekto liberál alebo konzervatívec. To nie je politická floskula, ale skutočne podstatné oblasti sú teraz spravodlivosť, ekonomika, zahraničnopolitické smerovanie, bezpečnosť a obrana. Keď sa na tom dohodneme, bude to garancia, že sa zameriame na dôležité riešenia a nie na to, či sa tu bude strašiť 72 pohlaviami alebo, naopak, zákazom potratov. To občanov nezaujíma, strašia tým len niektorí politici,“ dodáva.

Aktívni, no výrazné tváre chýbajú

Ešte pred rokom museli Demokrati splácať pomerne vysoké dlhy, ktoré im ostali po nevydarenom výsledku v parlamentných voľbách. Strana, vtedy ešte pod vedením expremiéra Eduarda Hegera, v nich získala 2,93 percenta a nemala tak nárok ani na štátny príspevok, ktorý dostávajú strany s výsledkom nad tri percentá.

Napriek tomu sa im vlani podarilo spraviť celkom výraznú kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Demokratov už viedol ako predseda Naď, no cieľ (získať aspoň jeden mandát) im tesne unikol, keď dosiahli 4,97 percenta.

Naď tvrdí, že momentálne už majú splatené všetky záväzky a na účte okolo 50-tisíc eur. „Nevyskakujeme,“ povedal nedávno v rozhovore pre SME. „K dnešnému dňu nikomu nič nedlhujeme. Áno, niektoré pôžičky máme odložené, keď bude úspešný volebný výsledok, budú splatené. Ale nie sme pod žiadnym Damoklovým mečom a sme financovaní len a výsostne od našich členov a sympatizantov,“ povedal s tým, že nikto nie je platený stranou a každý má svoju vlastnú prácu. Samotný Naď je už takmer dva roky poradcom českej ministerky obrany Jany Černochovej.

Dá sa povedať, že Demokrati sú na pomery mimoparlamentnej strany aktívni. Tlačové konferencie či mediálne stanoviská k aktuálnym témam poskytujú takmer každý deň, vo viacerých mestách sa podieľali na organizovaní protivládnych protestov a stále zbierajú podpisy na referendum o vyhlásení predčasných volieb.

Aktívni sú aj na sociálnych sieťach, pravidelné „lajfká“ Jaroslava Naďa majú desaťtisíce pozretí.

Najviac Demokratov počuť pri témach spravodlivosti, zahraničnej politiky či boja proti korupcii, kde vystupujú hlavne Naď a podpredseda strany Juraj Šeliga.

Michal Kiča, Jaroslav Naď a Eduard Heger. Foto: FB/Demokrati

Z ďalších tvárí je výraznejší len Michal Kiča, ktorý sa vyjadruje k témam životného prostredia. Lekárka Andrea Letanovská, ktorá bola volebnou líderkou do parlamentných volieb, je v súčasnosti politicky neviditeľná.

Nedávno síce strana predstavila ako odborníčku na témy v sociálnej oblasti bývalú poslankyňu Natáliu Blahovú, ktorá v minulosti odkryla kauzu Čistý deň, veľký záujem to však nevzbudilo. Naď avizuje, že chcú prísť s ďalšími osobnosťami, a zdôrazňuje aj to, že dnes majú okolo 900 členov po celom Slovensku, čo ich radí medzi početnejšie opozičné strany.

Kľúčový môže byť Matovič

Nezriedka však zviditeľniť Demokratov pomáha aj vládny Smer. Napríklad ich opakovaným spájaním s atentátom na premiéra Roberta Fica, na čo však doteraz nedali žiaden relevantný dôkaz.

Ďalším príkladom je spomínané obvinenie, ktoré podal Tibor Gašpar na Jaroslava Naďa, založené na falošnom dokumente, alebo nedávne trestné oznámenie, ktoré Ficov poradca David Lindtner podal na Juraja Šeligu za vyjadrenia na tlačovke. Prokuratúra však označila obvinenie za predčasné, nezákonné a neopodstatnené.

Práve dôraz na témy ako boj proti korupcii, právny štát či zahraničnopolitické smerovanie krajiny oceňujú aj priaznivci Demokratov.

„Páči sa mi, že bojujú proti korupcii a je to ich vlajková loď. Podporujú ich aj policajti okolo Jána Čurillu. Celkovo sú podľa mňa témy ako boj proti korupcii, spravodlivosť a právny štát dôležité, preto sú mi Demokrati sympatickí,“ hovorí dvadsiatnik Matej po diskusii v Trenčíne.

Progresívne Slovensko je pre neho nepríťažlivé, pretože je sociálnou stranou a on je proti ľavicovo-sociálnemu štýlu politiky. „Ak sa chcú mať ľudia dobre, mali by makať. Je mi jednoducho bližší pravicovejší prístup.“

Dodáva však, že spolupráca týchto strán je nevyhnutná na porážku Fica. „Po voľbách budú jeden druhého potrebovať. Dokonca by som šiel ešte ďalej, myslím si, že by sa mali spojiť na spôsob SDKÚ. Pokojne nech je to aj päť strán a nech majú rozdielne názory v určitých témach. Páčil by sa mi akýsi pravicový blok. Inak to nedajú.“

Obvinenie ŠeliguEštokova polícia šikanuje politických oponentov

Marek Vagovič

Aj pri ďalšej diskusii Demokratov v Trenčíne začiatkom mája sa klub v centre mesta zaplnil. Podpredsedu a bývalého premiéra Eduarda Hegera dopĺňal ako hosť Milan Kňažko.

Vzorka respondentov, ktorých oslovujeme, je opäť celkom pestrá a cítiť čiastočné prekrytie s hnutím Slovensko alebo s PS. Opäť sa všetci oslovení zhodujú, že napriek rozdielom bude potrebné, aby sa opozícia napokon spojila.

„Rozhodujeme sa medzi dvomi – Demokratmi a hnutím Slovensko,“ vraví po diskusii manželský pár v strednom veku. „V poslednom období sme počúvali, že jedni na druhých nadávajú, preto nás potešilo, že pán Heger sa teraz v debate zastal Igora Matoviča. Nepáči sa nám, keď na seba útočia. Demokrati a hnutie Slovensko sú pre nás hlavné voľby. Škoda, že sa ako strany rozišli.“

Hovoria, že za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vlastnej skúsenosti pocítili zlepšenie v oblasti súdnictva, ale trebárs aj v zdravotníctve.

Progresívci sa im nepáčia a tvrdia, že v nich nevidia perspektívu. „Neprekáža nám ani tak tá ich LGBTI agenda, ale ich povýšeneckosť. Sú to bratislavskí kaviarenskí frajeri, ktorým často chýba sedliacky rozum,“ hovoria. „Poznáme tam zopár ľudí a zdá sa, že im ide iba o seba a o biznis. Je to niečo ako Matúš Vallo v Bratislave. Ide z nich strašné elitárstvo a nechápeme, prečo stále vylučujú Matoviča, pritom všetci vidia potrebu spájania. Nie sme do Matoviča zaľúbení, ale čo také strašné spravil?“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zlepšenie v oblasti boja proti korupcii za Matovičovej vlády oceňuje aj ďalší z účastníkov, spôsob komunikácie predsedu hnutia Slovensko ho však priviedol k Demokratom.

„Žiaľ, vidíme, aká je Matovičova konfliktná povaha. Verím, že neukradol ani euro, ale zároveň nedokáže prekročiť svoj tieň. Ostali tu však čestní ľudia ako Jaro Naď a Edo Heger, ktorí dokážu krajinu vyviesť z marazmu,“ odôvodňuje 50-ročný muž podporu Demokratov.

„SaS zdedila príliš veľa negatívnych vlastností starých politikov, ktorí sa nechali vtiahnuť do korupcie. PS je nevyzretá strana, ktorá by mohla spraviť dieru do slovenskej politiky, keby svoju stranu postavila skôr na osobnostiach ako Zuzana Čaputová alebo Ivan Korčok. Nesúhlasím s niektorými myšlienkami PS, ale musíme sa zhodnúť, že zlo, ktoré treba poraziť, je teraz tá korupčná banda, čo nám vládne.“

Aj Heger podobne ako Naď v diskusii na pódiu či v neformálnych rozhovoroch s ľuďmi hovorí o možnostiach opozičného spájania.

„Keď sa budú blížiť voľby, treba sa pozrieť, ktoré strany sú v ohrození. To znamená medzi piatimi až siedmimi percentami. Ak nechcú riskovať, mali by dať bokom ambíciu, že to dokážu samostatne,“ vraví Heger pre Postoj. „Načo by sme to takto robili? Veď tí ľudia nás aj tak nakoniec chcú spolu. Treba možno urobiť rozumné bloky či spojenia, ktoré budú prirodzené aj pre voličov. Netrúfnem si ešte povedať, ako presne by to malo vyzerať, ale rozprávame sa o tom a hľadáme riešenie.“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Po diskusii stretávame aj dve šesťdesiatničky, ktoré o svojej prípadnej voľbe ešte nemajú istotu, rozhodujú sa však medzi Demokratmi a PS.

„Mne sú Demokrati trochu sympatickejší, majú bližšie k ľuďom v regiónoch, sú stredovejší, ale aj PS je výborná strana a myslím, že by boli dobrí partneri,“ hovorí jedna.

„Ja som volila PS, sú podľa mňa veľmi rozhľadení, vzdelaní a hodnotovo ukotvení,“ vraví druhá. „Ale fandím aj Demokratom, lebo to spojenie bude nutné, aby sme porazili tú perfídnosť, ktorá vládne krajine.“

Dodáva, že z tohto dôvodu podporuje aj SaS a KDH.

„Vidíme však, že Fico ich chce rozložiť. Aj teraz mu KDH naskakuje na tie ústavné zmeny, pritom to by sa teraz vôbec nemalo riešiť. Vidím radikálnosť v kultúrno-etických témach aj u PS, ale toto naozaj nie je hlavný problém Slovenska.“

Obe sa zhodujú, že kľúčové môže byť to, ako sa postavia spomínané opozičné strany k Igorovi Matovičovi. „Nedá sa na veci pozerať čierno-bielo. Či sa nám to páči, alebo nie, bol to on, kto narušil Ficovu vládu. Ale sú tu obavy, že nájsť s ním kompromis a spôsob fungovania môže byť ťažké.“