Aj keď správa o spoločnom predvolebnom postupe strán (či skôr politických značiek) pod vedením Eduarda Hegera a Lucie Ďuriš Nicholsonovej pritiahla množstvo ironických reakcií, obaja politici by si skôr zaslúžili pochvalu.

Myšlienke, aby Demokratov zachraňovalo KDH, sme nefandili. Eduard Heger totiž vedie čisto liberálny politický subjekt (fakticky ide o premenovanú stranu SPOLU, bývalého partnera Progresívneho Slovenska). Takéto spojenie by znamenalo rozriedenie profilu KDH a veľa konzervatívnych voličov by nemalo koho voliť.

Spojenie Demokratov a Jablka dáva oveľa väčší zmysel. Ideologicky medzi týmito dvomi značkami fakticky nie je rozdiel. Navyše, oba subjekty spája, že samostatne sotva stačia na päťpercentnú hranicu.

Demokrati majú v poslednom prieskume Focusu 3,2 percenta. Jablko ešte nie je zaregistrované, takže sa v prieskumoch neobjavuje. Určitú predstavu o tom, aký je potenciál tejto značky, dáva výtlak líderky.

Lucia Ďuriš Nicholsonová vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 získala 52-tisíc preferenčných hlasov a vo voľbách do NR SR v roku 2020 skoro 65-tisíc hlasov. V oboch prípadoch na kandidátke SaS.

Stranu Richarda Sulíka pred tromi rokmi volilo 180-tisíc ľudí, čo predstavovalo 6-percentný volebný výsledok. Veľmi nahrubo by sme teda mohli povedať, že Lucia Ďuriš Nicholsonová je schopná v parlamentných voľbách osloviť asi dve percentá voličov.

Samozrejme, odhliadame teraz od takých faktorov ako volebná účasť, ktorá môže byť tento rok iná, či od skutočnosti, že pre niektorých sympatizantov političky malo zmysel voliť ju na kandidátke SaS, no k Jablku, respektíve Demokratom, ich nepritiahne...

Nech je, ako chce, spolu majú Demokrati i Jablko väčšiu šancu na parlament, než by mali pri samostatnom postupe. Čitateľ by mohol na tomto mieste položiť otázku, prečo sa treba toľko zaoberať „politickým planktónom“.

Stávka na efekt snehovej gule

Odpoveď je: Lebo vo voľbách nerozhoduje ani tak, ktorá strana získa najviac percent, ale skôr ktorý blok navzájom kompatibilných strán získa o jedno-dve rozdielové percentá viac. Je to hra na mobilizáciu vlastných voličov, demobilizáciu protivníkových voličov a na prepadnuté či pred prepadnutím zachránené hlasy.

Eduard Heger začal svoju tlačovku s Luciou Ďuriš Nicholsonovou slovami: „Kde je vôľa, tam je cesta.“ Použitie hesla Mikuláša Dzurindu je neklamným signálom smerom k jeho strane Modrí, ktorých májový Focus „ohodnotil“ na jedno percento.

No pozor! Prieskum ešte nezaznamenal spojenie Dzurindovho subjektu so stranou Most-Híd, ktorej nameral ďalších 1,5 percenta. Takže si to zhrňme: Hegerove 3 percentá + Dzurindovo 1 percento + 1 percento pre Most-Híd + hypotetické 1 percento od Jablka… Spoločne by to mohlo stačiť na parlament.

Zamyslieť by sa nad situáciou mal aj Zsolt Simon. „My rastieme, Heger klesá. Na kandidátke s Demokratmi určite nebudem,“ vyhlásil sebavedome v polovici mája pre denník SME. No jeho Maďarskému fóru v spojení s ODS a ďalšími mikrostraničkami nameral májový Focus tiež len percento.

Iste, mechanické spájanie straníckych preferencií vo výsledku nefunguje. Voličom jednej strany môže všeličo vadiť na politikoch ostatných spájajúcich sa strán. Lenže ak sa všetok planktón dá dohromady, v kampani zarezonuje efekt „spájania“, ktorý môže dokonca prerásť do snehovej gule. Lídri ministraničiek môžu potom argumentovať, že potláčajú egá pre Slovensko a v mene porážky Fica… a podobne.

Na Slovensku sa nevolí „za“, ale „proti“. Preto je v politike dôležité zvoliť si správne nielen spojencov, ale tiež protivníkov. Eduard Heger a Lucia Ďuriš Nicholsonová sa počas tlačovky umne vymedzili voči Robertovi Ficovi. Hrozba jeho návratu do premiérskeho kresla pôsobí na časť voličov mobilizačne.

Lopta je teraz na strane Mikuláša Dzurindu. Ten sa môže cítiť dotknutý tým, ako ho dobehol Miroslav Kollár s Modrou koalíciou na začiatku roka. No dvojnásobnému expremiérovi musí tiež byť zrejmé, že šanca všetkých dostať sa do Národnej rady narastie, ak sa podarí vyčistiť priestor pod piatimi percentami.

Zahodí expremiér šancu, ktorá by mohla zmariť návrat jeho dávneho politického súpera Roberta Fica do kresla predsedu vlády? Prejaví Andrej Danko so spájaním sebe blízkeho prostredia väčšiu politickú pokoru než Mikuláš Dzurinda a Zsolt Simon?

Odpovede na tieto otázky sa ukážu najneskôr do tohto piatka. Môže od toho závisieť osud Slovenska na ďalšie štyri roky.