Na Okresnom súde Bratislava V sa v utorok odštartovalo hlavné pojednávanie s rusovským farárom Júliusom Mariánom Prachárom. Obžalovaný je z trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa paragrafu 302 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu hrozí trest odňatia slobody až do dvoch rokov.

Podľa obžaloby Július Marián Prachár porušil zákon tým, že dal do chráneného územia vyviezť 40 ton výkopovej zeminy s kamením a tehlami. Tým údajne spôsobil škodu 938 eur.

Prípad sa udial v októbri 2019 pri stavbe farskej škôlky v Rusovciach. Viac sme o ňom písali aj minulý týždeň.

Čítajte tiež

Pre dropa až na súd Ako sa farár z Rusoviec do sporu s ochranármi dostal

Erik Potocký

Júliusa Mariána Prachára, farára v Rusovciach, čaká pre spory v chránenom území súd a s niekoľkými ďalšími farníkmi aj správne konanie na bratislavskom okresnom úrade.

Správca farnosti v Rusovciach vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na stavbu škôlky musel vyberať stavebnú firmu cez verejné obstarávanie, pretože bola sčasti financovaná aj z európskych fondov. Zákazku vo verejnej súťaži získala žilinská spoločnosť SOAR, s. r. o. Dodal, že ak by si stavebnú firmu vyberala farnosť sama podľa vlastného uváženia, so stavbou by mal menšie problémy.

Podľa Prachárových slov sa počas stavby nahromadila v jej okolí zemina a firma ju potrebovala rýchlo odviezť, pretože zaberala nielen priestor na samotnom stavebnom pozemku, ale zasahovala aj do cesty.

Vedel, že farnosť vlastní neďaleko pozemok, na ktorom bola jama po ťažbe štrku z čias komunistického režimu. Stavebníkom teda ponúkol, že môžu výkopovú zeminu vyviezť tam, a miesto im ukázal.

Priznal však, že na vývoz zeminy nemal povolenie. No nepredpokladal, že porušuje zákon, keďže išlo o prevoz výkopovej zeminy z jedného pozemku fary na iný. Pri samotnom vyvážaní nebol ani detailne neskúmal zloženie vyvážanej zeminy. Považuje však za prirodzené, že vo výkopovej zemine boli kamene a mohli sa tam vyskytnúť aj tehly.

Július Marián Prachár pri samotnom vyvážaní zeminy nebol ani detailne neskúmal zloženie vyvážanej zeminy. Považuje však za prirodzené, že vo výkopovej zemine boli kamene a mohli sa tam vyskytnúť aj tehly. Zdieľať

Tvrdí tiež, že na dané miesto v lokalite Laura majer v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia vyvážali výkopovú zeminu a zrejme aj stavebný odpad aj iné spoločnosti. Nevedel ich však označiť. Len z obhliadky miesta mal vedomosť o tom, že tam bolo už predtým niekoľko iných kôp, viaceré z nich boli zarastené burinou, niektoré boli zjavne čerstvejšie. Ich obsahom podľa jeho výpovede bol aj betón, kusy železobetónových konštrukcií a dokonca bližšie neindentifikovateľná firemná tabuľa s nápisom „Prievidza“.

Prachár zároveň vyhlásil, že v inom čase ako počas stavby zeminu na pozemok nevyvážal ani nikomu inému neodporučil, aby ju tam vozil.

Už v čase, keď staval farskú škôlku, vedel, že daný pozemok patrí farnosti a že sa tam v minulosti nachádzal Kostol sv. Vavrinca a kaštieľ. Obe stavby dal zbúrať komunistický režim, aby neslúžili ako úkryt pre ľudí pokúšajúcich sa prekročiť hranice. Rakúsko sa totiž od tohto miesta nachádza len niekoľko desiatok metrov.

O vlastníctve pozemku sa po prevzatí farnosti dozvedel od daňového úradu, keďže za pozemok platila farnosť ročne daň 600 eur. Od daniarov sa dozvedel aj to, že si daň môže znížiť, ak pozemok zmení napríklad na trávnatú plochu.

Na mieste sa rozhodol vybudovať miesto pripomínajúce Kostol sv. Vavrinca a kaštieľ Laura majer, ako aj zločiny totalitného režimu. A keďže na tomto mieste bola už z čias komunizmu čiastočne zavezená ťažobná jama, využil príležitosť, aby pozemok ďalej upravil. Rozhodol sa preto, že stavebnej firme odporučí toto miesto na rýchly vývoz výkopovej zeminy.

Tvrdí, že už predtým, keď o úprave a kultivácii tohto priestoru uvažoval, mu žiaden úrad neavizoval, že by takýto postup nebol možný, a nemá žiadne záväzné zamietavé stanovisko. V tom čase dokonca podľa jeho slov dobre komunikoval aj s ochranármi, ktorí boli jeho návrhu naklonení.

Škoda vyrátaná podľa fotiek

Podanie, na základe ktorého začala polícia trestné konanie, pochádza z októbra 2019. Teda z času, keď rusovský farár priznáva vyvážanie zeminy. Podľa súdneho spisu Slovenská inšpekcia životného prostredia zachytila pracovníkov stavebnej firmy pri vyvážaní zeminy. Počas dvoch dní údajne išlo dohromady o osem „fúr“, v siedmich prípadoch o výkopovú zeminu, jeden náklad vraj tvorili tehly.

Na hlavnom pojednávaní v utorok vypovedal aj svedok za poškodenú stranu Pavel Slezák z odboru životného prostredia Okresného úradu v Bratislave. Ten vyhlásil, že spôsobená škoda bola podľa jeho odborného stanoviska 750 eur, avšak jej odstránenie bude musieť byť predmetom verejného obstarávania. Výsledná suma, ktorú bude štát vymáhať od zodpovednej osoby, môže byť teda vzhľadom na vývoj cien od roku 2019 vyššia.

V tomto prípade podľa Slezáka platí, že ak je spôsobená škoda nad 266 eur, ide už o podozrenie na trestný čin.

On sám bol oslovený políciou, aby k prípadu vypracoval odborné stanovisko. Pri posudzovaní prípadu však vychádzal len z fotografií, ktoré dostal od vyšetrovateľa a ktoré údajne pochádzali z februára 2020. Vzhľadom na následné proticovidové opatrenia sa nemohol na miesto dostaviť osobne.

Na fotografiách, ktoré dostal od policajného vyšetrovateľa, v navezených kopách nevidel žiadne tehly.

Svedok z odboru životného prostredia okresného úradu na fotografiách, ktoré dostal od policajného vyšetrovateľa, v navezených kopách nevidel žiadne tehly. Zdieľať

Fyzickú obhliadku miesta urobil až 30. júna. Vtedy však už žiadne navezené kopy nenašiel, miesto bolo splanírované a zarastené vegetáciou. Nemohol teda presne identifikovať ani miesta, kde boli predmetné kopy zeminy pôvodne vyložené, a, samozrejme, nedokázal posúdiť ani ich obsah, ktorý podľa dostupných fotografií nevedel opísať.

Na otázku, či sa robil prieskum teréne, ktorý vznikol spracovaním navezenej zeminy, a identifikácia jeho obsahu, odpovedal, že takýto prieskum sa nerobil.

Pri výpovedi potvrdil, že firma SOAR dostala pokutu za vyvážku ôsmich nákladov, a interpretoval rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, podľa ktorého bola pôvodne navezená zemina len na okraji jamy a nezasiahla „mokraď“ na jej dne.

Pri fyzickej obhliadke na konci júna 2020 Pavel Slezák našiel nejaké tehly, tie však boli na povrchu, a preto ich ani nezaradil do svojho odborného vyjadrenia, v ktorom konštatoval, že išlo o navezenie výkopovej zeminy.

Vyvezený „odpad“ nie je nebezpečný, no jama je už prirodzeným biotopom

Pavel Slezák uviedol aj to, že počas fyzickej obhliadky, pri ktorej bol prítomný aj policajný vyšetrovateľ a Július Marián Prachár ako majiteľ, resp. správca pozemku, ich rusovský farár informoval, že má podanú žiadosť o revitalizáciu pozemku, resp. ťažobnej jamy.

Podľa Slezákovej výpovede Prachár zároveň vyjadril presvedčenie, že jamu treba zasypať materiálom, ktorý nepoškodzuje životné prostredie. Úradník okresného úradu dodal, že výkopovú zeminu s kamením aj s prípadnými tehlami možno za takýto materiál považovať, a oprel sa o vyhlášku ministerstva životného prostredia č. 365 z roku 2015, ktorá stanovuje katalóg odpadov.

Tento materiál označil za inertný, teda taký, ktorý zo svojej podstaty neuvoľňuje do pôdy a spodnej vody škodlivé látky.

Ochranári označili mokraď vzniknutú na dne ťažobnej jamy už za prirodzený biotop a napriek okolnostiam, ktoré viedli k jej vzniku, za prirodzenú súčasť krajiny. Zdieľať

Pripomenul však vyjadrenie ochranárov, ktorí označili mokraď vzniknutú na dne ťažobnej jamy už za prirodzený biotop a napriek okolnostiam, ktoré viedli k jej vzniku, za prirodzenú súčasť krajiny. Myslí si, že povolenie na zasypanie, resp. revitalizáciu rusovský farár od ochrany prírody ani nedostane.

Obhajoba nakoniec predložila svedkovi fotografie z pôvodného podania, ktorým sa začalo trestné konanie, z 25. októbra 2019.

Pavel Slezák podľa týchto fotografií nevedel jednoznačne identifikovať miesto na Laura majeri, kde bola zemina vyvážaná. Vyhlásil, že podľa týchto snímok miesto nespoznáva, pretože tam nie je čo spoznávať, a môže ísť aj o fotografiu z lesa. Nevedel sa k nej vyjadriť aj preto, že podľa záznamu pochádza z konca októbra, pričom on bol na mieste na konci júna, čiže za úplne iných vegetačných podmienok.

Súd v utorok verdikt nevyniesol, pojednávanie bude pokračovať 14. marca. K prípadu sa ešte vyjadria ďalší svedkovia, okrem iného aj znalec z odboru životného prostredia.