Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
28. november 2023

Nová legislatíva EÚ

Menej obalov, menej odpadu? Nie je to isté

Európsky parlament zároveň schválil právo na opravu, čo by malo redukovať elektroodpad.

Menej obalov, menej odpadu? Nie je to isté

Foto: TASR/Miroslav Košírer

Kým na Slovensku sa v oblasti odpadov stáva témou rozširovanie infraštruktúry spaľovní a priblíženie sa tak ku krajinám ako Dánsko, Švédsko či Rakúsko, ktoré väčšinu svojho odpadu premieňajú na teplo a minimalizujú tak skládkovanie, Európska komisia prichádza s nápadmi, ako množstvo odpadu redukovať už na počiatku, teda brániť jeho vzniku.

Minulý týždeň Európsky parlament schválil dva dôležité dokumenty. Jeden sa týka redukcie odpadu z obalov a druhý tzv. práva na opravu. Definitívne rozhodnutie bude ešte na rokovaní Rady, teda príslušných ministrov členských krajín, kompromisné znenie, ktoré schválili europoslanci, však naznačuje, že by v takejto podobe mohol prejsť aj cez toto hlasovanie.

Odpady z obalov

Cieľom európskej legislatívy je znížiť množstvo tzv. nepotrebných obalov o 5 percent do roku 2030, o 10 percent do roku 2035 a 15 percent do roku 2040.

Zároveň sa má smerovať k zákazu ľahkých plastových tašiek (s výnimkou opatrení na dodržiavanie hygieny a plytvania potravinami). Zákaz sa má tiež uplatniť na tzv. miniatúrne verzie výrobkov, napr. šampóny či mydlá v hoteloch.

Drobná odbočka. Pred desiatimi rokmi vyvolalo v Európe odpor nariadenie, ktoré zakazovalo reštauráciám ponúkať hosťom pri stoloch olej v neoriginálnych baleniach, teda v opätovne použiteľných dávkovacích fľaštičkách či karafách, do ktorých sa tieto dochucovadlá dopĺňali z veľkých balení. Mali byť ponúkané len v originálnych nedopĺňateľných fľašiach. Argumentovalo sa ochranou zákazníkov.

Návrh presadzovali producentské krajiny – Španielsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko a Portugalsko. Naopak, odpor to vyvolalo v reštauračnom sektore naprieč Úniou. Hoci niekoľko dní platil, napokon bol stiahnutý.

Pri takomto prístupe by to totiž zároveň znamenalo tvorbu obrovského množstva odpadu. Hoci je sklo najjednoduchšie recyklovateľný materiál, ktorý na rozdiel od plastu recykláciou nestráca svoje pôvodné vlastnosti, ide zároveň o energeticky vysoko náročný proces.

Dnes sa teda EÚ vydáva opačným smerom a chystá sa nariadiť mnohonásobne použiteľné obaly. Objavuje tak to, čo prirodzene v praxi funguje a čo sa v minulosti snažila zakázať. Hoci v tomto prípade ide len o veľmi malý segment trhu, ilustruje to, k akým paradoxom občas vedie neustála potreba regulovať každý aspekt života.

No späť k aktuálne schvaľovanej legislatíve. Podľa znenia, ktoré schváli europarlament, by sa celkové množstvo plastových obalov v Európe malo znižovať. Súčasťou je aj ústupok v tom, že ak má niektorá krajina mieru recyklácie konkrétneho obalového materiálu vyššiu ako 85 percent, nemusí naplniť cieľ miery opätovného použitia pre rok 2030.

Na jednej strane je snaha znižovať objem odpadu, samozrejme, pozitívna. Aj legislatíva sa odvoláva na to, že 36 percent tuhého komunálneho odpadu stále tvoria plastové obaly. A tento odpad končí na skládkach alebo v spaľovniach. V skutočnosti sa totiž recykluje len minimum plastových obalov.

Plast je zároveň súčasťou kombinovaných obalových materiálov – napríklad tetrapakov na nápoje a mlieko, papierových obalov na tzv. kávu so sebou a podobne. Mnohé z nich sú nerecyklovateľné, a preto napriek zberu nakoniec končia na skládkach či v spaľovniach.

Menej obalov, viac odpadu?

Na druhej strane snaha zvýšiť podiel opakovane použiteľných obalov môže viesť k vyššej ekologickej záťaži.

Čítajte tiež

Opakovane použiteľné obaly musia byť z odolného materiálu, aby viacnásobné použitie zvládli. To znamená, že výrobcovia budú preferovať tvrdšie druhy plastov. V prípade ak ide o obaly potravín, tie musia zároveň spĺňať hygienické štandardy.

Teda musia sa nielen opätovne zvážať k producentom, ale aj následne čistiť a umývať. To sú náklady na palivá, energie a vodu. Ak dnes vieme, že napríklad Holandsko či Španielsko zásobujú veľkú časť európskeho trhu, znamená to, že by sa opakovane použiteľné obaly napríklad zo Slovenska museli späť previezť napríklad do Španielska (a prázdne), aby sa opäť naplnili povedzme paradajkami, uhorkami atď.

V prípade ak by sa namiesto opakovane využiteľných plastových obalov viac využívali jednorazové obaly z kartónu či ľahkej lepenky, znamenalo by to, že by sa nemuseli prevážať späť, ale mohli by sa recyklovať na mieste konečnej spotreby. Na ich výrobu by sa zároveň dal využiť už recyklovaný materiál.

Opakované použitie má viac zmysel napríklad v prevádzkach rýchleho občerstvenia, tam však k zákazu jednorazového riadu nedošlo.

Redukcia obalov môže zároveň viesť k znehodnoteniu potravín a vzniku nadmerného potravinového odpadu, ktorý je rovnako problémom, a to nielen ekologickým, ale aj ekonomickým. Nedostatočné balenie tak môže mať vo všeobecnosti horší vplyv na životné prostredie ako nadmerné balenie.

K vzniku potravinového odpadu môže napokon viesť aj to, že v snahe znížiť hmotnosť a objem obalu (ako podielu k zabalenej potravine) budú výrobcovia preferovať väčšie spotrebiteľské balenia. Tie sa vyplatia pri väčších rodinách, čo však nie je práve prevládajúci európsky trend.

K vzniku potravinového odpadu môže napokon viesť aj to, že v snahe znížiť hmotnosť a objem obalu budú výrobcovia preferovať väčšie spotrebiteľské balenia. Zdieľať

Ďalším rizikom, ktorý návrh obsahuje, je podiel recyklátu v novopoužitom obale. V prípade PET fliaš to má byť 30 percent od roku 2030. Plasty sa však recykláciou znehodnocujú, čo môže znamenať zdravotné riziko, ktorému chce návrh minimalizáciou plastových obalov zároveň predchádzať. Pozitívom však je, že legislatíva pripúšťa prehodnotenie tohto ustanovenia (a ďalších týkajúcich sa podielu plastového recyklátu v obaloch) a do roku 2030 preskúma dostupnosť „vysokokvalitných recyklátov pre plastové obaly citlivých na kontakt“.

Zámerom je taktiež zvyšovať podiel bioplastov. S tým súvisí aj to, že by do roku 2030 mali byť všetky veľmi ľahké plastové tašky vrátane tých na ovocie a zeleninu, ktoré majú hygienické a ochranné funkcie, kompostovateľné spolu s biologickým odpadom. Kompostovateľné by mali byť aj čajové vrecúška a nálepky na ovocí a zelenine. Upustilo sa od kompostovateľnosti kávových kapsúl.

Pôvodne sa mal redukovať aj prázdny priestor v obaloch. Tam však výrobcovia argumentovali tým, že vyplnenie obalu slúži aj na ochranu tovaru. Za prázdny priestor sa nebude považovať ani „vzduch medzi balenými potravinami alebo v nich alebo ochranné plyny“.

V zariadeniach rýchleho občerstvenia a v reštauračnom biznise pribudne jedna novinka. Zákazníci si budú môcť dať zabaliť jedlo do vlastnej prinesenej nádoby.

Inzercia

Radšej opraviť ako zahodiť

Druhým legislatívnym opatrením z minulého týždňa, ktoré má za jeden z cieľov zníženie množstva odpadu, je aj tzv. právo na opravu.

Jednorazovosť sa netýka len obalov, v mnohých prípadoch platí aj pre také zložité zariadenia, ktoré spadajú do kategórie spotrebnej elektroniky. Mobilné telefóny, televízory, práčky, mikrovlnky, chladničky a ďalšie prístroje sa v súčasnosti po strate základnej funkčnosti jednoducho vyhodia a vymenia za nové.

Tým vzniká každoročne obrovské množstvo elektroodpadu. To je na jednej strane zdrojom vzácnych a aj drahých surovín a kovov, čo je naozajstným lákadlom pre recyklačný biznis. Na druhej strane sa recykláciou získa len zlomok toho, čo je potrebné na výrobu novej elektroniky.

A preto celosvetovo rastie dopyt po surovinách. Ten je navyše posilnený snahou o tzv. energetický prechod, teda využívanie elektriny namiesto fosílnych palív. A táto elektrina má byť primárne vyrábaná z obnoviteľných zdrojov. Lítium, meď, kobalt a prvky vzácnych zemín pochádzajú prevažne z tretieho sveta, z Ruska a Číny. Tým okrem devastácie životného prostredia napríklad v rovníkovej Afrike či Indonézii rastie aj závislosť od týchto režimov popri súčasnej snahe zbaviť sa závislosti napríklad od Ruska v prípade fosílnych palív.

Oprava a znovupoužitie sa tak javí ako dobrý spôsob, ako sa s týmito problémami popasovať.

Právo na opravu

Europarlament schválil dodatočnú jednoročnú záruku na opravený tovar po uplynutí minimálnej záručnej lehoty. Zákazník má mať právo zvoliť si ako prvé riešenie opravu a nie výmenu tovaru.

Pritom dnes sa výrobcovia a predajcovia pri súťaži o zákazníka snažia sami, bez úradných nariadení, záruku predlžovať.

Napríklad výrobcom mobilných telefónov sa legislatíva snaží zabrániť využívať uzavreté operačné systémy. Tým si de facto poisťovali to, že tieto zariadenia dokážu opraviť len továrenské servisy.

Nielen pre nezávislých opravárov mobilných telefónov, ale aj inej elektroniky budú musieť výrobcovia poskytnúť náhradné diely a manuály na opravu za primerané ceny. Nebudú môcť teda obmedzovať ich dodávky len pre svoje zmluvné servisy. Štáty budú môcť dokonca regulovať ceny náhradných dielov, ak by sa im zdali privysoké.

Ani nezávislí opravári to však nebudú mať také jednoduché. Legislatíva predpokladá vytvorenie štandardizovaných postupov pri opravách.

Europarlament zároveň vytvoril podmienky na poskytovanie finančných stimulov pre zákazníkov, aby sa rozhodli pre opravu namiesto výmeny. Dnes je štandardom, že si zákazník pri reklamácii po jej uznaní môže zvoliť, či chce výrobok opraviť alebo vymeniť za nový. Po novom by možnosť výmeny mal mať v prípade, ak by mu čakanie na opravu spôsobilo značné nepohodlie. Tu sa však už dostávame do veľmi subjektívnej roviny. Zároveň sa však stanovuje, že výrobca, resp. predajca by mal na čas dlhšie trvajúcej opravy poskytnúť zákazníkovi dočasne náhradný výrobok, a to bezplatne.

Výrobca, resp. predajca by mal na čas dlhšie trvajúcej opravy poskytnúť zákazníkovi dočasne náhradný výrobok, a to bezplatne. Zdieľať

Hoci návrh dáva povinnosť výrobcom zabezpečiť náhradné diely aspoň počas deklarovanej životnosti výrobku, väčší problém to môže byť v prípade výrobcov, ktorí sídlia mimo hraníc EÚ (a takých je, priznajme si, v súčasnosti už väčšina). Vynucovanie legislatívy voči takýmto spoločnostiam môže byť značne komplikované a v konečnom dôsledku najmä na úkor zákazníkov, ktorí sa napokon nemusia dostať ani k oprave, ani k výmene výrobku.

Pôvodný návrh eurokomisie smeroval najmä k spotrebnej elektronike, europoslanci ho rozšírili aj o právo na opravu bicykla.

No a napriek nesporne pozitívnej myšlienke je tu navyše problém, ktorý nie je riešiteľný v horizonte mesiacov, zrejme ani jednotiek rokov. Tým je nedostatok opravárov.

Z reality vieme, že kvalitných opravárov elektroniky je dnes ako šafranu. A keďže ich je málo, oprava trvá dlho a stojí veľa peňazí. A práve tu sú vo výhode (a v nej aj pravdepodobne zostanú) výrobcovia a ich továrenské, resp. autorizované servisy. Týchto opravárov samy školia, poskytujú im všetky informácie aj náhradné diely a pri úspore z rozsahu môžu byť aj lacnejší ako tí individuálni.

Konzumizmus a zamestnanosť

Nie nedôležitá je aj otázka toho, či odmietneme konzumizmus ako životný štýl, teda mať vždy najnovší model každého typu spotrebnej elektroniky a čo najrýchlejšie sa zbaviť síce ešte funkčného, no už „nemoderného“ modelu.

Aj tu však ideál naráža na realitu. Výroba bez spotreby je značne neefektívnym spôsobom hospodárenia. A bez spotreby tak môžu prísť o prácu tisíce ľudí, ktorých práve výroba spotrebnej elektroniky živí.

Na Slovensku pracovalo podľa štatistického úradu v treťom štvrťroku 2023 v odvetviach elektrotechnického priemyslu viac ako 127-tisíc ľudí. Samozrejme, títo všetci by neprišli o prácu, potreba novej výroby by sa však zredukovala a mnohí by sa stali nepotrebnými.

Ak sa argumentuje tým, že pracovná sila by sa presunula do výroby náhradných dielov, to platí len sčasti. V prípade montážnych závodov je totiž pracovná náplň výlučne založená na skladaní výrobku z dodaných dielov, ktoré sa vyrábajú inde, často v iných krajinách. Tam zostane aj výroba náhradných dielov.

Dostatočné množstvo náhradných dielov, ktoré má byť k dispozícii pre opravy, si zároveň vyžiada väčšie kapacity skladovacích priestorov, a to čo najbližšie k potenciálnym zákazníkom. Zdieľať

Dostatočné množstvo týchto dielov, ktoré má byť k dispozícii pre opravy, si zároveň vyžiada väčšie kapacity skladovacích priestorov, a to čo najbližšie k potenciálnym zákazníkom. A to už dnes máme napríklad v okolí Bratislavy problém so zaberaním úrodnej pôdy pre logistické, teda skladové centrá.

Ešte z čias socializmu v mnohých prežíva nostalgia za tým, že kedysi sa všetko opravovalo a nie hneď vyhadzovalo. K tomu však treba dodať aj B. Teda oprava spotrebnej elektroniky bola motivovaná aj tým, že k novému tovaru bol problém sa dostať. V mnohých prípadoch existovali poradovníky, za skoršie obstaranie boli ľudia ochotní podplácať. Popritom navyše existoval problém s náhradnými dielmi.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.