PCB látky v Strážskom Taraba sa chváli spustením ich likvidácie, no len skopíroval úradnícku vládu

Ministerstvo životného prostredia vyhlási verejné obstarávanie na likvidáciu PCB látok z areálu bývalého podniku Chemko Strážske.

Vyplýva mu to z uznesenia vlády prijatého tento týždeň na výjazdovom rokovaní v Kamenici nad Cirochou. Verejné obstarávanie má byť vyhlásené do konca februára.

Podľa tlačovej správy, ktorú ministerstvo životného prostredia v tejto veci zverejnilo, obstarávanie sa má týkať likvidácie 150 ton nebezpečného odpadu, ktoré sú momentálne v špeciálnych kontajneroch. Výsledkom má byť ich likvidácia do konca tohto roka.

Druhou fázou má byť likvidácia ďalších päťtisíc sudov. Súčasťou celého konania má byť aj geologický prieskum lokality a miery jej zamorenia. „V najbližšom období vyhlásime výzvu v rámci Programu Slovensko na prieskum a monitoring envirozáťaží, z ktorej sa bude prioritne financovať práve geologický prieskum a monitoring lokality Chemko Strážske,“ povedal minister Tomáš Taraba.

Tlačová správa však nepomenúva viaceré dôležité konkrétnosti. Ministerstva sme sa preto opýtali, či sa bude do ukončenia verejného obstarávania s nebezpečným odpadom ešte nejakým spôsobom manipulovať, či má Slovensko dostatočné kapacity na jeho likvidáciu alebo či bude musieť firma, ktorá z verejného obstarávania vzíde ako víťaz, tento odpad zlikvidovať zodpovedajúcou technológiou v inej krajine. To totiž môže byť vzhľadom na pravidlá cezhraničného pohybu nebezpečného a toxického odpadu nielen logistický, ale aj právny problém.

Priamej odpovede sme sa však nedočkali, rezort mierne preformuloval znenie tlačovej správy a doplnil, že „ďalšie podrobnosti budú zrejmé po vyhlásení podmienok verejného obstarávania vrátane presnej definície predmetu zákazky. O týchto krokoch budeme médiá a verejnosť včas informovať“.

Rovnako ako v tlačovej správe, aj v odpovedi na naše otázky ministerstvo upozorňuje, že bez vybudovania kapacít na likvidáciu odpadu sa v riešení tohto problému nepohneme.

Avizovaný geologický prieskum má realizovať Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Čítajte tiež

Jedy v zemi Hrdíme sa krásnou krajinou, hoci sme posiati odpadom

Erik Potocký

Na Slovensku sa zrejme dlhodobo porušujú ústavné práva na ochranu zdravia a životného prostredia.

Taraba sa chváli tým, čo už schválili za Chrenka

Hoci tlačová správa, ktorú vydalo ministerstvo tento týždeň, môže znieť ako nová vec a posun v riešení, je až na detaily totožná s tlačovou správou, ktorú to isté ministerstvo, avšak ešte pod vedením úradníckeho ministra Milana Chrenka vydalo 27. septembra 2023.

Vtedy schválený plán počítal s vyhlásením verejného obstarávania do konca roka 2023, s likvidáciou 150 ton do konca tohto roka a s úplnou likvidáciou aj zvyšného množstva päťtisíc ton do konca roku 2025. Rovnako ako toto vedenie, aj na jeseň ministerstvo avizovalo spustenie geologického prieskumu.

Rovnako ako Tarabova, aj staršia správa obsahovala zmienku o zrealizovaní trhových konzultácií. No išlo sa aj ďalej, náklady na prvú fázu sa vyčíslili na jeden milión eur a vyhlásenie verejného obstarávania na likvidáciu druhej „várky“ odpadu sa predpokladali do konca roka 2024.

Vtedajší štátny tajomník Martin Královič si napriek vážnosti situácie dovolil v tlačovej správe aj zavtipkovať: „Obyvatelia v Strážskom hovoria, že ak by každá delegácia z Bratislavy, ktorá si prišla spraviť vyhlásenie k PCB látkam, zobrala do auta jeden sud, tak už je problém vyriešený.“

Všetky tri posledné vedenia ministerstva, teda za Jána Budaja, za Milana Chrenka aj za Tomáša Tarabu, počítajú so súčinnosťou s ministerstvom vnútra. Budajovo vedenie prakticky celú zodpovednosť prenieslo na vnútro, čo musel naprávať Milan Chrenko. A jediný, kto sa reálne zaoberal riešením nebezpečného odpadu, boli hasiči, ktorí sudy prenášali do zabezpečených kontajnerov. Budaj navyše zastavil aj geologický prieskum, ktorý označil za zbytočný.

Čítajte tiež

Boj s toxickým odpadom Čo sa Jánovi Budajovi podarilo urobiť s najokatejšími prípadmi znečistenia

Erik Potocký

Chemko Strážske, gudróny v Predajnej aj toxický odpad z Dimitrovky majú k vyriešeniu ešte ďaleko.

Detailný geologický prieskum je však okrem iného nevyhnutný aj na presné určenie povinnej osoby, teda toho, kto by mal znášať konečné náklady na asanáciu.

Novela zákona o environmentálnych záťažiach, ktorú presadil Tomáš Taraba, síce prenáša zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže na štát, no ten si má náklady neskôr vymáhať práve od povinnej osoby.

Prioritou však má byť, ako Taraba argumentoval, v prvom rade odstránenie záťaže.

Hoci sa v prípade Chemka Strážske Taraba do veľkej miery chváli cudzím perím, pre miestnych obyvateľov je prioritou, aby sa nebezpečný odpad konečne zlikvidoval. Bez ohľadu na to, kto je v kresle ministra.

A čo s odkaliskom v Poši

Súčasťou komplexu Chemka Strážske bolo aj odkalisko pri obci Poša. Ministerstvo životného prostredia sa však k tejto lokalite momentálne nijako nevyjadrilo.

Do odkaliska smerovala odpadová voda z chemickej výroby, z neho sa viackrát dostala do blízkeho Kyjovského potoka a odtiaľ do rieky Ondava.

Tu však už aspoň poznáme povinnú osobu, hoci možné vymáhanie nákladov bude zrejme veľmi problematické. Pred niekoľkými dňami, 17. januára, totiž prešovský okresný úrad rozhodol o tom, že povinnou osobou je podnik Chemko Strážske, a. s., v likvidácii.

Nestotožnil sa tak s názorom ministerstva životného prostredia, že „ak právny nástupca pôvodcu environmentálnej záťaže existuje a je ním subjekt v likvidácii, s poukázaním na § 70 Obchodného zákonníka sú od spoločnosti v likvidácii záväzky týkajúce sa environmentálnej záťaže nevymožiteľné“.

Spoločnosť, ktorá v súčasnosti pôsobí v areáli Chemka Strážske – TP 2, okresný úrad nemohol podľa svojej argumentácie označiť za pôvodcu environmentálnej záťaže, lebo takáto záťaž bola spôsobená v minulosti.

Hoci sa v nedávnych rokoch, keď už na území pôsobila spoločnosť TP 2, vyskytlo znečistenie a kontaminácia vôd, v tomto prípade ide „len“ o environmentálnu škodu a tá sa riadi iným zákonom než tým o určovaní povinnej osoby environmentálnej záťaže.

To potvrdzuje aj pokuta, ktorú v roku 2022 udelila Slovenská inšpekcia životného prostredia spoločnosti TP 2 – práve za priesak z odkaliska do Kyjovského potoka. Išlo o rekordnú sumu viac ako 740-tisíc eur.

Čítajte tiež

Komentár

Pôsobenie Jána Budaja Skutočná ochrana prírody zostala bokom

Erik Potocký

Úspechy nafúkol, neúspechy alibisticky zavesil na cudzie plecia.

Problém vzťahu medzi areálom Chemka Strážske a odkaliskom v Poši je aj v tom, že administratívne ležia v dvoch rôznych krajoch. Strážske je v Košickom kraji a Poša v Prešovskom. A tak hoci Krajský úrad životného prostredia v Košiciach rozhodol o tom, že TP 2 musí zastaviť vypúšťanie odpadových vôd, ktoré nakoniec končia v odkalisku Poša, kompetencia kontrolovať a vyvodzovať právne následky priamo v Poši už patrí úradom v Prešovskom kraji, podobne ako vyššie uvedené rozhodnutie o určení povinnej osoby.

Problém s porušovaním predpisov o ochrane životného prostredia, vody a pôdy nemalo Chemko či jeho právni nástupcovia len v nedávnej minulosti. Pokutu za priesak z odkaliska do Kyjovského potoka dostalo Chemko ešte ako národný podnik aj v roku 1988 vo výške 45 628,– Kčs, čo bol na tú dobu nemalý peniaz. A to niekdajší totalitný režim veľké ohľady na životné prostredie nebral.

Bizarná je však v tomto prípade argumentácia. V odôvodnení podniku z roku 1988 sa totiž nachádza aj takáto veta: „Chemko, n. p., nie je schopné dodržiavať určené limity znečistenia bez podstatného zníženia objemu výroby. Žiadosť o udelenie vládnej výnimky podal podnik včas, to znamená, že postih je podniku uložený za to, že jeho žiadosť nebola doposiaľ vybavená.“

Plnenie plánu bolo za bývalého režimu najvyššou métou hospodárskej výkonnosti podniku, ale aj podmienkou riaditeľských prémií. To znamená, že podnik v snahe splniť plán nemohol znížiť objem výroby. Z toho plynulo, že do odkaliska odtekalo viac odpadu, ako je jeho kapacita. Podnik požiadal o vládnu výnimku zo zákona o ochrane vôd. Tú však nedostal včas, a preto dostal pokutu. Či sa siahalo na prémie, to sa už dokumentu nedozvedáme.

Súkromné pozemky

S otázkami na momentálnu situáciu v odkalisku sme sa obrátili aj na starostu obce Poša Petra Mattu. Ten je v otázke vyriešenia škôd skôr skeptický. Poukazuje práve na to, že povinnou osobou je Chemko Strážske, a. s., v likvidácii. „Čo už môže nahradiť podnik, ktorý je v likvidácii?“ pýta sa.

Podľa neho je nemožné očakávať, že by sa prostredie odkaliska niekedy dostalo do tzv. pôvodného stavu, teda pred tým, ako sa tam začal zhromažďovať nebezpečný odpad.

Potvrdil, že odtok z areálu Chemka Strážske do odkaliska je zastavený, voda tam však stále pribúda. „Pravdepodobne ide o dažďovú vodu, ktorá steká z okolia. Podľa stôp áut je pravdepodobné, že monitorovacie vrty na mieste chodí niekto kontrolovať,“ vysvetľuje Peter Matta.

Riešenie tejto environmentálnej záťaže podľa starostu skomplikovala aj otázka pozemkov pod odkaliskom. „Zistili sme, že asi jedna pätina je u súkromných vlastníkov. Podiely v malých výmerách tam má možno až do sto ľudí,“ vysvetľuje.

Aj do konania o určenie povinnej osoby sa podľa dokumentu prešovského okresného úradu zapojil jeden zo súkromných vlastníkov s tým, že doteraz nedostal žiadnu náhradu ani odškodnenie, a to ani za záber majetku, ani za jeho znehodnotenie.

Čítajte tiež

Toxický odpad Od Dimitrovky k umelému oplodneniu

Erik Potocký

Neviditeľné jedy prenikajúce do pôdy a vody nemusia zabíjať hneď. Ich vplyv na zdravie človeka sa však ráta na desiatky rokov.

Bludné sudy

Ďalším z problémov, ktoré sa s pôsobením Chemka Strážske spájajú, je vyvážanie sudov s odpadom do katastrov okolitých obcí a ich zakopávanie napríklad v lesoch. Existuje minimálne jeden takýto prípad, keď sú za environmentálnu záťaž určené aj zakopané sudy „s neznámym obsahom“ v katastri obce Hudcovce.

Peter Matta informácie o iných takýchto lokalitách konkrétne nemá, potvrdzuje však, že bývalí zamestnanci Chemka aj v minulosti uviedli, že na príkaz vedenia podniku sa niektoré sudy vyvážali a zakopávali.

„Ale keď je to zahrabané niekoľko metrov pod zemou, to už ťažko niekto niekedy nájde,“ dodáva.

Aj podľa predchádzajúcich prieskumov je PCB látkami zamorené celé okolie bývalého Chemka. Miestnym sa dokonca odporúča, aby nepoužívali vodu z vlastných studní ani nekonzumovali doma dopestované potraviny. Napriek tomu to mnohí robia.

Za všetky nech slúži príklad, keď Štátne veterinárne laboratórium v Košiciach v roku 2020 nameralo u sedemdňového mláďaťa jeleňa zo zvernice v Strážskom 225-násobne vyšší obsah PCB, ako je prípustná norma. Z toho sa dá usudzovať, že podobné množstvá sa nachádzajú aj v hospodárskych zvieratách na tomto území.

Ekologickú situáciu opísal aj pred niekoľkými rokmi nakrútený dokument Trojuholník smrti.

K téme sme oslovili sme aj primátora mesta Strážske Patrika Magdoška. Pevná linka na mestskom úrade bola „momentálne nedostupná“ a na otázky zaslané mailom do vydania článku nereagoval.