Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
09. december 2022

Vláda na vlásku

V OĽaNO by mali obrátiť list. A premyslieť ťah s predčasnými voľbami

Nad čím budú premýšľať Heger, Matovič a Kollár v pondelok večer.

V OĽaNO by mali obrátiť list. A premyslieť ťah s predčasnými voľbami

Igor Matovič a Richard Sulík počas rokovania mimoriadnej 79. schôdze parlamentu SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde 8. decembra 2022 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Bolo to začiatkom novembra 2019, pri moci sa ešte držala Pellegriniho vláda, keď sa objavila správa, že Martin Borguľa, dlhoročný bratislavský politik Smeru, bude kandidovať za hnutie Sme rodina. Ondrej Dostál z SaS vtedy na svojom Facebooku napísal, že hoci vo vyjadreniach o opozičných partneroch zachováva istú zdržanlivosť, „predstava, ako sa nová demokratická vláda snaží po voľbách očistiť Slovensko od mafiánsko-oligarchicko-korupčných nánosov z 12 rokov vlád Smeru a jedným z poslancov novej koaličnej väčšiny je bývalý smerák Martin Borguľa, naráža na hranice mojej prirodzenej zdržanlivosti“.

Je december 2022, necelé tri roky po porážke Smeru, a Ondrej Dostál aj Martin Borguľa plánujú o pár dní hlasovať za pád vlády Eduarda Hegera.

Samozrejme, každý tak urobí z iného motívu aj s iným cieľom. Tento úvod len ilustruje, koľko vecí sa v slovenskej politike za krátky čas neuveriteľne zmenilo.

Tesná väčšina proti Hegerovi

Richard Sulík rozohral s návrhom odvolať Hegerovu vládu mimoriadne dobrodružnú hru, ktorú nemá pod kontrolou hlavný aktér, jeho spoluhráči ani protihráči. Pritom nevidieť veľa dôvodov, aby na konci dobrodružstva bola víťazom SaS, nech sa to skončí akokoľvek.

Keď sa minulý štvrtok v Liberálnom dome rozhodli hrať vabank – a to len tesne po tom, čo časť Sulíkových poslancov podržala ministra Mikulca –, viacerí Sulíkovi poslanci vychádzali z toho, že Hegerova vláda nepadne, lebo ju podržia traja tarabovci.

Malo to istú logiku – Sulíkovi poslanci už mesiace vo svojich novinách čítajú, že menšinová vláda sa opiera o „fašistov“ a sám Taraba v septembri nehlasoval za odvolanie Matoviča s argumentom, že pád lídra OĽaNO neprinesie predčasné voľby, ale návrat SaS do vlády.

Taraba však s vedomím opozičného hráča, o ktorého majú záujem Boris Kollár aj ľudia v Smere, svoju starú líniu prekvapivo prehodnotil – hodlá hlasovať za pád vlády, podľa jeho vyjadrení by to mohla zmeniť len dohoda s OĽaNO a Sme rodina na predčasných voľbách.

Vedenie OĽaNO však nateraz akékoľvek debaty o predčasných voľbách odmieta, premiér Heger aj líder hnutia Matovič tak hovoria navonok aj dovnútra.

Problém je, že v tejto chvíli to má Hegerova vláda mierne nahnuté vo svoj neprospech.

Ak vychádzame z dnešných pomerov, v utorok by mala tesná väčšina poslancov Hegerovu vládu povaliť.

SaS, Hlas, Smer plus Republika s ĽSNS majú dokopy 70 poslancov.

Niektorí v OĽaNO od minulého týždňa dúfajú, že sa tarabovci rozdelia a Štefan Kuffa, ktorý ako exposlanec OĽaNO cíti istú lojalitu voči Matovičovi, nepríde hlasovať. Momentálne to tak nevyzerá, podľa posledných informácií zo zákulisia by mali za pád vlády spolu s Tarabom hlasovať aj Filip a Štefan Kuffa.

To sme pri 73 hlasoch za odvolanie Hegera.

Za zdvihne ruku aj progresívec Tomáš Valášek, to je 74 poslancov, na povalenie vlády chýbajú ešte dva hlasy. Jeden by mohla dodať Slavěna Vorobelová, ktorá kandidovala za ĽSNS. Vorobelová sa síce vyjadruje zahmlene, podľa našich zdrojov je v tejto chvíli viac pravdepodobné, že aj ona podporí pád vlády.

Tak sme pri 75 hlasoch a Martinovi Borguľovi ako jedinom poslancovi Sme rodina, ktorý navonok aj interne deklaruje, že bude hlasovať za odvolanie premiéra – pokiaľ dovtedy neodvolá ministra vnútra Mikulca, respektíve sa Mikulec nestiahne sám. To už máme 76 hlasov.

Ostávajú ešte dvaja poslanci, ktorí sú neistí: Martin Čepček, ktorého OĽaNO vlani v lete vylúčilo z poslaneckého klubu a líder Spolu Miroslav Kollár. Čepček sa pre Postoj vyjadril, že ešte nie je rozhodnutý, M. Kollár predvčerom v rozhovore pre Postoj hovoril o svojej dileme, ktorú definitívne vyrieši zajtra na sneme Spolu – za prítomnosti Mikuláša Dzurindu.

V koaličných kuloároch sa v tejto chvíli vychádza skôr z toho, že Čepček ani Kollár neprídu hlasovať za pád Hegerovej vlády. O krehkosti celej situácie vypovedá fakt, že stačí, aby sa jeden z dvojice Kollár – Čepček rozhodol hlasovať za pád a všetko bude jasné.

Kto ešte rozumie, čo chce SaS?

V prospech prežitia Hegerovej vlády už nehovoria pomery síl, ako skôr charakter hlasovania. Vláda padá len v prípade, ak príde hlasovať aspoň 76 poslancov, čo sa však nemusí podariť, ani keby boli všetci rovnako motivovaní.

Lenže nie sú. Pochybnosti niektorých poslancov z klubu SaS, o ktorých v diskusii Mareka Vagoviča hovoril Juraj Šeliga, sa zákulisím šíria už pár dní. Aj viacerí nezaradení, napríklad poslanci ĽSNS, ktorí nemajú perspektívu znovuzvolenia, sa obávajú, že po páde vlády prídu predčasné voľby, čo pre nich znamená stratu niekoľkých poslaneckých platov.

V utorok sa zrazu môže stať, že niekto ochorie alebo sa cestou na hlasovanie „zasekne“ vo výťahu.

V prostredí OĽaNO stále kalkulujú, že záchranná brzda môže prísť práve od SaS, ktorá roztočila ruskú ruletu.

Inzercia

Premiér Heger preto v posledných dňoch rokoval so Sulíkom a včera v parlamente špeciálne apeloval na poslancov SaS. Ale Sulík už ustúpiť nemôže ani nechce a od pochybujúcich poslancov SaS by už bolo tak trochu trápnosťou vycúvať z odvolávania, ktoré všetci vlastnoručne podpísali aj s Hlasom.

Sulík zavelil do útoku proti Hegerovej vláde s takými nepresvedčivými argumentmi, že namiesto chytenia druhého dychu v opozícii musí tlmiť blbú náladu doma. Včera v parlamente si dal osobitne záležať, aby vyzdvihol jeden variant po prípadnom páde vlády: SaS by mohla dať hlasy novej Hegerovej vláde, ktorá prejde „rozumnou, zmysluplnou rekonštrukciou“ s tým že liberáli do nej nevstúpia. A čo sa týka predčasných volieb, Sulík včera vyhlásil, že ak by mali byť v septembri, o čom sa teraz najviac šepká, považuje to za zbytočné, lebo by to bolo skrátenie o pár mesiacov.

Líder SaS pritom ešte minulý týždeň hovoril o predčasných voľbách ako o jednom z rovnocenných scenárov. Dnes vlastných pochybujúcich poslancov presviedča, aby sa čo najmenej báli dôsledkov svojho hlasovania za pád vlády: žiadne predčasné voľby, nech pokračuje Heger, s Káčerom a Hirmanom, ale určite bez Matoviča, pričom jej nová podoba sa sformuje pod dohľadom prezidentky Čaputovej.

Problém je, že politika takto mechanicky nefunguje a určite nie v prostredí, ktorým lomcuje absolútna osobná nedôvera a averzia. Pád Hegerovej vlády jednoducho spúšťa nový sled udalostí a dnes nikto nevie, či sa skončí ešte väčším chaosom alebo predčasnými voľbami.

Prečo má september 2023 zmysel aj pre OĽaNO

V pondelok večer si tak zrejme Eduard Heger, Igor Matovič aj Boris Kollár poslednýkrát sadnú, aby si vzájomne overili aktuálne pomery v parlamente a zhodnotili konečné vyhliadky pred utorňajším hlasovaním. Ak sa im potvrdí, že nasledujúci deň by malo povaliť vládu 76 poslancov, budú mať tri možnosti.

Po prvé, odvolať či nechať odstúpiť ministra vnútra Mikulca a tak ponižujúco splniť podmienku poslanca Borguľu.

Do vzťahu Kollár – Borguľa zvonka ťažko vidieť. Nedá sa však vylúčiť, že z tejto vládnej krízy chce Kollár pre seba vytĺcť čo najviac práve na policajno-bezpečnostnom fronte a trestne stíhaný Borguľa tak svojím dnešným správaním okrem čisto osobných záujmov háji aj záujem širšej rodiny.  

Potom je tu druhá možnosť: Boris Kollár, ktorý už s tou ideou v zákulisí koketuje, presvedčí Hegera s Matovičom, že lepšie než nechať padnúť vládu a odovzdať moc prezidentke je dovládnuť do jesene 2023.

OĽaNO a Sme rodina tak deklarujú ochotu ísť do predčasných volieb v septembri 2023 s tým, že ešte pred kľúčovým utorňajším hlasovaním zvolajú širšie rokovanie s vybranými stranami či poslancami opozície. OĽaNO by súčasne odvolalo svoje veto proti Kollárovej ústavnej novele, o ktorej sa má hlasovať budúci týždeň a ktorá umožňuje odhlasovať predčasné voľby v parlamente.

Ak by lídri menšinovej vlády oznámili takúto dohodu, je veľmi pravdepodobné, že minimálne Taraba a dvaja Kuffovci, ktorí si v parlamente najlepšie rozumejú s Borisom Kollárom, by svoju požiadavku považovali za splnenú a v utorok by nehlasovali za pád Hegerovej vlády. A nemuseli by byť v opozícii jediní, kto by tak postupoval.

Samozrejme, táto možnosť dnes pôsobí ako sci-fi najmä z dôvodu, že OĽaNO predčasné voľby vytrvalo odmieta. Dosiaľ to malo svoju logiku. No zoči-voči akútnej hrozbe pádu vlády má takéto riešenie pre OĽaNO jasné výhody. Najskôr tie malichernejšie: Matovič s Kollárom by takto vyšachovali z hry Sulíka aj prezidentku, rovnako by stratilo zmysel Ficovo januárové protivládne referendum.

Ale pre OĽaNO to má aj podstatnejšie výhody: z hlasovania o rozpočte, v ktorom sú ukryté miliardy eur na sociálne a energetické balíčky, by už zrazu nebola dráma. Napokon by to prinieslo úľavu pre ďalšie vládnutie, ale aj pre vlastných voličov, ktorí by to nemuseli vnímať ako rezignáciu – voľby by boli len o štyri mesiace skôr, vlastne by išlo viac o predsunuté než predčasné voľby. Vláda pod taktovkou OĽaNO by tak napokon nepripomínala koniec Radičovej, ale oveľa viac druhej Dzurindovej vlády (teda tej najreformnejšej v novodobých slovenských dejinách).

Okrem toho sú predčasné voľby v septembri pre samotné OĽaNO možno priaznivejším časom než tie v riadny zimný termín vo februári 2024 – s plynom a cenami energií bude problém aj o rok, možno ešte väčší ako dnes, čo by menšinová vláda opäť musela riešiť koncom budúceho roka.

Sociálnym populistom tejto koalície tak dávajú voľby o deväť mesiacov v septembri – po letných prázdninách a pred ďalšou zimou – väčší zmysel, než by sa zdalo na prvý pohľad. 

OĽaNO a Sme rodina si budú od začiatku roka 2023 robiť kampaň na tom, ako zastropovali ceny energií, ktoré priemernej domácnosti vzrastú len o 10 eur, rovnako aj na tom, že od januára majú dostávať státisíce rodín o desiatky až stovky eur viac na deti. A s týmto posolstvom by najbližšie leto vstúpili do horúcej kampane. 

Samozrejme, o takomto manévri s predčasnými voľbami v septembri 2023 sa ľahšie píše, než sa vykoná. Aj keby sa špičky OĽaNO v pondelok večer dohodli s Kollárom na tomto scenári, ešte by museli uchlácholiť desiatky svojich poslancov, aby hlasovali za predčasné voľby s vedomím, že do nového parlamentu sa už asi nedostanú.

Nakoniec je tu tretia možnosť, zrejme tá najpravdepodobnejšia: do utorňajšieho dňa vkročia všetci ako námesačníci, podobne ako začiatkom septembra, keď odišla SaS z vlády a nikto netušil, čo sa následne udeje v parlamente.

A Eduard Heger s Igorom Matovičom budú – napoly odhodlane, napoly odovzdane – čakať, či niekto zo sedemdesiatšestky náhodou neochorie.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.