Miroslav Kollár o odvolávaní vlády Nechcem s Ficom, Tarabom a žigovcami krátiť čas pre návrat mafie. Ale mám dilemu

„Zamýšľam sa, či nemá väčší zmysel urobiť širokú dohodu na predčasných voľbách teraz, aby krajina nebola natoľko traumatizovaná,“ hovorí nezaradený poslanec Miroslav Kollár, ktorého hlas je kľúčový pre prežitie Hegerovej vlády. To posledné, čo si želá, je ísť z jedného chaosu do druhého, no na druhej strane si pri pohľade na výkon koalície kladie aj otázku, čo je vlastne horšie pre Slovensko. 

Hovorí aj o spoločných zámeroch s Mikulášom Dzurindom, s ktorým chcú vytvoriť politickú platformu pre stredových voličov a zabrániť tak prepadnutiu ich hlasov.

Miroslav Kollár sa dostal do parlamentu na kandidátke Za ľudí, ako prvý koaličný poslanec vládu v roku 2021 opustil. Neskôr sa stal predsedom strany Spolu. V komunálnych voľbách neobhájil post primátora Hlohovca.

Budúci týždeň čaká parlament hlasovanie o dôvere vláde a lámať sa to bude práve na nezávislých poslancoch, teda aj na vás. Ako budete hlasovať?

V sobotu máme snem strany Spolu a budem rešpektovať rozhodnutie kolektívneho orgánu. Povieme si na ňom naše stanovisko smerom k budúcim parlamentným voľbám aj k odvolávaniu vlády. Dnes nemáme ani legislatívny nástroj, aby sme mohli skrátiť volebné obdobie, čo je aj jedna z mojich podmienok. Musíme vedieť, čo po prípadnom odvolaní vlády bude nasledovať. Posledné, čo si želám, je ísť z jedného chaosu do druhého.

Čo myslíte pod chaosom?

Odvolaná vláda a pozeranie sa na to, čo sa bude diať ďalej. Prvý som pre chaos z vládnej koalície odišiel, mám niečo odrobené v samospráve a to, že sa takto dá riadiť štát, mi nenapadlo ani v najhoršom sne. Ale ešte väčší chaos si naozaj neželám.

Pokiaľ neprejde novela ústavy na skrátenie volebného obdobia, tak potom čo? Chceme vtiahnuť do hry prezidentku? Keď počúvam konzervatívnych kolegov v parlamente, to je to posledné, čo by si želali. Sny o hľadaní novej sedemdesiatšestky rok pred riadnymi voľbami sú absurdné.

A čo možná širšia politická dohoda o predčasných voľbách v septembri?

Tieto úvahy sú témou na debatu, aby aj v nejakej polopríčetnej podobe prešiel rozpočet a vyhli sme sa provizóriu. Definitívne stanovisko za Spolu príde cez víkend.

Dohoda na predčasných voľbách v čase vášho snemu nemusí existovať, premiér Heger ju zatiaľ odmieta.

Stanovíme si naše priority, čo robiť v prípade, ak sa nenaplní prvý krok. Určite bude zaujímavá diskusia aj o podmienkach, za akých by sme boli ochotní nezhodiť túto vládu.

A máte také podmienky?

Možno pred mesiacom by stačilo, keby odišiel Igor Matovič, ktorý je zdrojom 90 percent problémov v tejto krajine, ale dnes už ani to nie je postačujúce. Už nie sme v situácii, keď máme dobré a zlé riešenia. Už ich máme len zlé a katastrofálne.

Nechcem spolu s Ficom, Borguľom, tarabovcami a žigovcami skracovať čas pre návrat mafie. Na druhej strane, ako človek, ktorý sa snaží správať racionálne, keď vidím, čo tu títo predvádzajú a nedajú si povedať, tak mám skutočne dilemu, čo je horšie pre túto krajinu. Zlé je jedno aj druhé.

Rokoval už s vami niekto z koalície alebo opozície?

Zatiaľ nie, keďže som minulý týždeň ležal v posteli s covidom, ale predkladatelia zo SaS ma oslovili, či pod ich návrh nepripojím podpis, čo som v danej chvíli odmietol. A s vládnou koalíciou sme na túto tému debatu ešte nemali. Ešte pred tým, než došlo k tejto novej situácii, sme však rokovali o štátnom rozpočte.

Tam ste sa dohodli na podpore?

Je to ešte otvorené, závisí to od finálnej podoby. Ako primátor som si niekoľkokrát zažil rozpočtové provizórium a viem, že to nie je med lízať, takže by som sa mu rád vyhol. Na druhej strane, ak sa v ňom nič nezmení, bude to problém, lebo v danej situácii nejde o zodpovedný rozpočet. Táto koalícia sa správa, akoby už ani nemal prísť rok 2024, a rokom 2023 sa pre nich končí svet. Nebodaj vyhrajú voľby a čo budú robiť? Tí, čo prídu po nich, sa zbláznia.

Miroslav Kollár. Foto: Postoj/Adam Rábara

Možno vyrokujú s Európskou komisiou dohodu, aby sme neprišli o európske peniaze, aj keď ostane rozpočet bez výdavkových limitov. No potom si musia byť vedomí toho, že ak aj teraz ustoja odvolávanie vlády, tak v máji ich to čaká znova a tam asi počítajú aj oni s tým, že to neustoja.

V tejto chvíli hlasovanie o rozpočte a o dôvere vláde vnímam ako jeden balík. A zamýšľam sa, či nemá väčší zmysel urobiť širokú dohodu na predčasných voľbách teraz, aby krajina nebola do septembra natoľko traumatizovaná, ako keď sa budeme o tom každý mesiac dohadovať.

S týmto scenárom prišiel Tomáš Taraba. Dohodu na septembrových voľbách by ste teda podporili?

Nezaujímajú ma scenáre pána Tarabu. Akákoľvek dohoda, ktorá zmierni chaos do volieb, a nech sú už v akomkoľvek čase, je z môjho pohľadu dobrá. Najviac sa však obávam, čo sa bude diať do termínu volieb, sú tu rôzne ad hoc väčšiny, ktoré napríklad zabránili Ficovmu vydaniu. Najväčší problém vidím v tom, čo všetko stihnú ešte poschvaľovať v parlamente.

Vy však budujete stredový projekt a zrejme potrebujete ešte nejaký čas. Skoré jarné predčasné voľby sa nezdajú ani z pohľadu strany Spolu ako najlepší scenár.

Keď sa na to pozrieme čisto stranícky, samozrejme, lepšie sú pre nás jesenné voľby ako jarné. Ani z pohľadu krajiny sa mi úplne nezdá, že skoré voľby niečo riešia. Bez ohľadu na to, či Spolu bude súčasťou širšieho projektu alebo nie, ísť do volieb so súčasnou ponukou znamená, že normálny príčetný stredopravý volič bude mať problém vybrať si.

Ak nemajú voľby dopadnúť úplnou katastrofou, myslím si, že ten september by bol dobrý. Nemôže sa zopakovať, že nám pred parlamentom ostane pol milióna demokratických proeurópskych voličov, ako sa to stalo pred tromi rokmi voličom PS/Spolu, KDH, Mosta, Dobrej voľby, SMK, lebo to sa skončí ešte väčšou katastrofou, ako to dnes ukazujú prieskumy.

Pokojne sa môže stať, že to, či vláda padne alebo nie, bude stáť na vašom hlase. Čo potom?

Mám po zvyšok svojho života vysnívaných zopár situácií a táto k nim nepatrí. (Smiech.) Nie je to niečo, kde by som sa chcel ocitnúť. Samozrejme, je to iné rozhodovanie, keď je to 76 hlasov, ale budem sa rozhodovať tak, ako na konci dňa budem považovať za správne.

Ako to dopadne pri odvolávaní vlády, dopredu nikdy neviete. Môžu sa všetci tváriť, že je ich 75 a môj hlas je 76., ale zrazu niekto netrafí do sály alebo za odvolanie zahlasuje aj niekto z vládnej koalície, ktorý má eminentný záujem, aby sa prestalo vyšetrovať. Lebo však aj takí tam sú.

Ak sa dohodneme v strane a budem považovať za správne hlasovať za odvolanie vlády, budem hlasovať za. Ak sa dohodneme a budeme považovať za správne, že v tejto chvíli nie, lebo hrozí ešte väčší chaos, tak nie.

Nedávno ste oznámili, že projekt expremiéra Mikuláša Dzurindu je už ideovo pripravený a má ísť o programovú aj politickú alternatívu prijateľnú pre konzervatívnejších aj liberálnych voličov. Strana Spolu by mala byť jeho súčasťou. O čo ide?

V tejto chvíli mám jednu zásadnú líniu: nebudem sa podieľať na prepadnutí čo i len jedného hlasu, preto hľadám cestu, ako vytvoriť platformu pre normálneho občianskodemokratického stredopravého voliča od liberálov po normálnych konzervatívcov, ako kedysi fungovalo SDKÚ, ktoré z hodnotového hľadiska udržiavalo status quo.

V Spolu máme za sebou posledný rok nejakú skúsenosť aj s poučením a je nám jasné, že nebudeme tou entitou, okolo ktorej bude vznikať projekt, ktorý má relevantnú šancu byť úspešným hráčom. Na druhej strane, stále viažeme pár desaťtisíc hlasov – a čo by za ne PS-Spolu a KDH pred tromi rokmi dali.

Zaregistroval som, s čím prišiel Mikuláš Dzurinda, viackrát sme sa stretli a bavili sme sa spolu na tému, čo urobiť, aby sa tento typ voliča nestratil, nestal sa nevoličom, ale aby to zase ani emocionálne nehodil niekomu podobnému, ako je Matovič. Rozišli sme sa s domácimi úlohami.

Miroslav Kollár. Foto: Postoj/Adam Rábara

Akými?

My sme v komunálnych voľbách pracovali na koalícii s malými stranami ODS, DS a Šanca a postavili sme cez 650 kandidátov, máme primátora Prešova, čo je, samozrejme, prioritne jeho zásluha. Domácu úlohu sme si urobili. A svoju časť má v nejakej fáze hotovú už aj Mikuláš Dzurinda. Vzniká tu zaujímavá platforma pre nepopulistickú politiku.

Ak má mať Dzurindov projekt vôbec šancu, tak sa to musí celé zintegrovať okolo KDH ako jedinej strany, ktorá má výtlak, silné štruktúry a viac ako desatiny percent. Inak to nevyzerá vôbec nádejne.

Nebudem predbiehať Mikuláša Dzurindu, je to jeho projekt. My len vieme, že chceme byť súčasťou niečoho podobného. Či to bude koalícia strán, volebná strana, alebo strana na pôdoryse nejakej existujúcej strany, to závisí už asi aj od termínu volieb. Za nás môžem povedať, že sme absolútne otvorení spolupráci, aby sa nestratil ani jeden hlas.

Čítajte tiež

Nový primátor Prešova Som rád, že môžem byť partnerom pre Progresívne Slovensko aj cirkev

Lukáš Kekelák

„Neplánujem sa hrať na národného politika, v horizonte štyroch rokov určite nie,“ hovorí primátor Prešova František Oľha.

Nejaký integračný projekt môže teoreticky vzniknúť okolo SaS, KDH aj PS. Ktorá z týchto ciest vám dáva väčší zmysel?

Keby mi išlo len o seba a moju politickú budúcnosť, tak sa „upracem“ v existujúcich stranách a neriešim to. Keďže som predsedom strany, považujem za slušné doviesť ju do volieb a postarať sa o to, aby sme v nich v nejakej podobe uspeli. Sám som zvedavý, aká široká bude na konci dňa tá spoločná platforma. Veľa záleží od toho, v akej kondícii budú jednotlivé strany tesne pred voľbami. Súčasné preferencie treba brať s rezervou. Možno tá spolupráca bude musieť byť oveľa širšia, aby sa zabránilo prepadnutiu hlasov.

Ideovo by ste mali bližšie ku ktorej z týchto strán?

Keď sa bavíme čisto hodnotovo, tak na osi PS, SaS a KDH by som mal najbližšie asi k SaS. Ale ak má vzniknúť niečo stredové s vážnym výtlakom, tak by toho súčasťou mala byť európska kresťanská demokracia. Vždy, keď takéto zoskupenie bolo vo vláde, tak sa krajinu podarilo posunúť ďalej.

Navyše, možno je to odo mňa ako liberála drzosť, ale myslím si, že je najvyšší čas, aby si konzervatívci upratali doma. Dnes sa ako reprezentanti slovenského konzervativizmu tvária Boris Kollár, Tomáš Taraba či Romana Tabak, čo považujem za až trochu perfídne. Ani Igor Matovič sa vo svojom rezorte nespráva ako konzervatívec, ale ako anarchista.

OĽaNO alebo aj Milan Krajniak by vám protirečili, že konzervatívci tu o masívnej podpore rodiny roky len rozprávali, ale niečo sa skutočne urobilo, až keď boli oni vo vláde.

Lenže o čom je tá Matovičova prorodinná politika? Keď dám nabok prvý plán, že ľuďom prídu nejaké peniaze do rodinnej kasy, je vlastne antirodinná. Jej dosahy na fungovanie štátu a rozsah poskytovania služieb pre rodiny budú fatálne. Pomáha sa tým, ktorí to nepotrebujú, a prejedajú sa zdroje pre tých, ktorí budú v budúcnosti potrebovať akútnu pomoc.

Miroslav Kollár. Foto: Postoj/Adam Rábara

Rokovali ste už s KDH o možnej spolupráci?

Nie. Toto je parketa pre Mikuláša Dzurindu.

Považujete Dzurindov projekt za perspektívny? Aj s ohľadom na jeho politickú minulosť a nie práve vysokú popularitu.

V tejto chvíli sa nepozerám na to, či je toho hlavným predstaviteľom Mikuláš Dzurinda a aký má verejný výtlak. Zaujíma ma, kto je schopný príčetného výkonu politiky. A je faktom, že počas vlád Mikuláša Dzurindu bolo Slovensko najprofesionálnejšie spravované. V situácii, keď tu naprieč politickou scénou vládne bezbrehý populizmus a anarchizmus, sú tu nastúpení extrémisti a Fico, mi takýto pokus dáva zmysel.

Je to len projekt Mikuláša Dzurindu alebo sú za tým aj iní ľudia?

Nemyslím si, že Dzurinda by išiel do projektu, kde by bol iba on.

Viete, kto sú tí ďalší ľudia?

Nemyslím si, že som oprávnený o tom hovoriť. My máme svoju časť domácej úlohy splnenú, myslím, že on si svoju tiež splní. Je natoľko skúsený, aby vedel, kedy má o tom začať verejne hovoriť.

Vráťme sa ešte k tomu odvolávaniu vlády. Tento kabinet určite urobil viacero chýb, aj spôsob robenia politiky Igorom Matovičom je naozaj problém. Na druhej strane, žijeme ťažké časy a vláda drží rozumnú zahraničnopolitickú líniu, snaží sa riešiť dôsledky inflácie aj energetickej krízy a nejaké výsledky má aj v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii. Nebolo by priveľkým hazardom nechať túto vládu padnúť?

Jasné, že je to hazard. Keby neplatilo to, čo ste povedali, tak poviem, že zajtra idem hlasovať za pád vlády, lebo jej už mám plné zuby. Nechcem teraz percentuálne vyjadrovať, koľko robia dobre a koľko zle. To, ako v dnešných ťažkých geopolitických časoch držíme našu zahraničnú pozíciu, je skvelé. Tiež platí, že bez ohľadu na to, čo si myslím o Borisovi Kollárovi a jeho partii, sa vláda v zásade snaží držať antikorupčnú líniu.

Problém mám s tým, že najmä vďaka Igorovi Matovičovi sa tu rozvracajú verejné financie a ľuďom sa pomáha neefektívne, spôsobom, že sa prejedá ich budúcnosť.

Konkrétne v tomto by vlády Hlasu alebo Smeru boli ešte horšie.

Nehovorím, že keď skrátime volebné obdobie tejto vlády, príde niečo lepšie. Keby sa podarilo vrátiť k moci Ficovi, tak by to bol masaker. Preto hovorím, že to pre mňa bude zložitá situácia. Vo svojom veku však už nerobím rozhodnutia preto, aby som mal pekné rozhovory v médiách. Akékoľvek skrátenie času pre návrat zlých časov sa môže ukázať ako chyba.

Na druhej strane, nepomáhajú nám. Keď začne Gyimesi vykrikovať o progresívnom puči, tak tomu ešte rozumiem, ale keď sa aj príčetní ľudia ako Milan Vetrák či Peter Polák ml. začínajú správať ako odtrhnutí z reťaze, tak sa pýtam, s kým chcú vlastne fungovať.

Aký je váš tip na to, ako hlasovanie o dôvere vláde nakoniec dopadne?

Keby som si mal vybrať z troch možností, voľby na jar, voľby na jeseň a voľby v riadnom termíne, tak si myslím, že najpravdepodobnejším scenárom sú voľby na jeseň.