Generálny prokurátor aj včera vystúpil v role prísneho strážcu zákonov. No ani včera sa mu nedalo veriť, že mu ide viac o právo než o boj s inými zložkami prokuratúry.
Generálny prokurátor aj včera vystúpil v role prísneho strážcu zákonov. No ani včera sa mu nedalo veriť, že mu ide viac o právo než o boj s inými zložkami prokuratúry.
Maroš Žilinka oznámil, že jeho generálna prokuratúra zrušuje obvinenie expremiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka zo založenia zločineckej skupiny, z ohrozenia daňového tajomstva a v prípade Fica aj zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Potom odovzdal slovo svojmu námestníkovi Jozefovi Kanderovi, ktorý v danej veci konal z jeho poverenia, a nasledovalo, na čo sme už z najvyšších poschodí Žilinkovej prokuratúry zvyknutí: formalistické cvičenie z paragrafov, ktoré nebudí dojem, že jeho cieľom je ochrana skutočného práva a verejného záujmu. A toto prvé zdanie podľa všetkého neklame.
Začnime však prvým bodom, kde má generálna prokuratúra silnejšie karty. Aj autor týchto riadkov už na jar vyslovil pochybnosti, či si vyšetrovateľ a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vybrali správnu cestu, keď chcú konanie Fica a Kaliňáka – v kauzách, v ktorých naozaj mohli zájsť za hranicu politického intrigánstva – napasovať na mafiánske paragrafy o zločineckej skupine.
Výhrady voči tejto trestnoprávnej kvalifikácii majú viacerí právnici. Argumentácia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý zdôvodňoval, prečo ide o založenie zločineckej skupiny, bola značne nepresvedčivá: politici si totiž zvyknú dosadzovať do podriadených pozícií lojálnych ľudí, to samo osebe neobstojí ako dôkaz proti Ficovi s Kaliňákom. Napokon, už aj Najvyšší súd pri rozhodovaní o väzbe Kaliňáka vyčítal, že opis tohto skutku je vágny.
Jozef Kandera však včera spochybnil aj všetko ostatné: či sa Fico vôbec mohol dopustiť zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže ako premiér nedisponoval žiadnou právomocou, ktorá by sa týkala okolností daňového tajomstva.
Fico s Kaliňákom (ani Bödör s Gašparom) sa podľa Kanderu nedopustili ohrozenia daňového tajomstva, keďže nikto z obvinených funkcionárov nie je správcom dane. Ako tvrdil Kandera, tým sú podľa zákona len daňový úrad, colný úrad a obec, no vyšetrovateľ neobvinil žiadneho zamestnanca týchto subjektov.
Až to vyzerá tak, že obvineniu čelia „nepovolané“ osoby, ktoré z uvedených trestných činov nemôžu byť obvinené ani v prípade, že sa ich dokázateľne dopustili.
Pritom sú zadokumentované výpovede aj dôkazy, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie, že premiér Fico aj minister Kaliňák si z pozície svojej formálnej aj neformálnej moci aktívne zaobstarávali informácie, ku ktorým nemali mať žiaden prístup – a tie potom využívali v politickom zápase proti úhlavným nepriateľom.
Je zaiste možné, že vyšetrovateľ a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mali zvoliť inú trestnoprávnu kvalifikáciu. Lenže Žilinka a jeho námestník Kandera včera nič také nenaznačili, len sa pridŕžali otrockého výkladu paragrafov – v prospech obvinených.
Napokon, Kanderovi sa to nestalo prvýkrát.
Keď minulý rok zrušil obvinenie voči exriaditeľovi SIS, ktoré naozaj malo svoje slabé miesta, tvrdil, že všetky výpovede a prípadné dôkazy znehodnotil údajne svojvoľný postup vyšetrovateľa už na samom začiatku.
Ten mal totiž podľa Kanderu spísať vo chvíli, keď sa od Borisa Beňu dozvedel o úplatku od Zoroslava Kollára, zápisnicu o trestnom oznámení, on však najskôr spísal úradný záznam a až potom vydal uznesenie o začatí trestného stíhania.
Táto čisto formalistická interpretácia, ktorú navyše generálna prokuratúra v dovtedajšej praxi voči procesnému postupu vyšetrovateľov nikdy neuplatnila, bola zrazu – na radosť advokátov – dôvodom, aby sa spochybnilo celé trestné konanie.
Pritom len pár mesiacov predtým v tej istej veci schladil sťažnosti advokátov Najvyšší súd. Senát skúseného trestného sudcu Pavla Farkaša odmietol ich formalistickú námietku s tým, že policajt môže ako podklad na začiatok trestného stíhania použiť aj úradný záznam, len to neskôr nemôže použiť pred súdom.
Žilinka s Kanderom tak robia v kľúčových kauzách z hľadania spravodlivosti spleť paragrafov, ktoré majú svoje tajomné pravidlá, neprístupné laikom a vonkajšiemu svetu.
O včerajšom rozhodnutí budeme písať aj v najbližších dňoch.
Ešte sa však pristavme pri prípade, ktorý môže mať vnútornú spojitosť aj s ďalšími rozhodnutiami Žilinkovej generálnej prokuratúry.
V marci minulého roka Maroš Žilinka prvýkrát šokoval zainteresovanú verejnosť spôsobom, akým sa pokúsil zmiesť zo stola kauzu uneseného Vietnamca.
Trinh Xuan Thanha v júli 2017 uniesli vietnamské tajné služby z Berlína a v priebehu niekoľkých dní ho dobrodružným spôsobom cez Bratislavu vyviezli mimo územie EÚ a prepravili do Vietnamu.
Žilinka ako čerstvý generálny prokurátor vystúpil s tým, že hneď po nástupe do funkcie dal tento prípad preveriť, aby sa za týmto prípadom „navždy urobila bodka“, a vyhlásil, že nielenže sa nepotvrdilo, že by sa slovenské orgány vedome zúčastnili na preprave uneseného Vietnamca mimo schengenu, ale neexistuje ani jeden dôkaz, že by Vietnamci Thanha vôbec uniesli cez Bratislavu.
S týmto uzáverom ani nepredstúpil pred novinárov, ktorí sa kauze venovali a mali by mnohé otázky, ale svoj verdikt autoritatívne odpromoval v TA3, kde mu zjavne nepripravený moderátor nedokázal byť partnerom na úrovni. A tak mohol Žilinka hovoriť aj vety typu: „Je úlohou orgánov činných v trestnom konaní Slovenskej republiky preskúmavať, akým spôsobom sa unesený dostal z Berlína do Vietnamu? Nie je to náhodou úlohou orgánov činných v trestnom konaní Nemecka?“
Čarovné na tých básnických otázkach bolo, že nemecké orgány si túto úlohu splnili príkladne a veľmi rýchlo: už v roku 2018 odsúdil berlínsky prvostupňový súd jedného z organizátorov únosu, Longa N. H., na takmer štyri roky väzenia, o rok neskôr verdikt potvrdil aj odvolací súd. Long bol odsúdený za to, že prenajal vozidlá na sledovanie a napokon na únos Thanha.
Aj pre babrácke chyby, ktorých sa dopustili vietnamskí tajní, sa už v mesiacoch po únose podarilo nemeckým vyšetrovateľom zrekonštruovať trasu únosu Thanha, ktorá sa zjavne končila v Bratislave. Technicky to bolo možné vďaka diaľničným kamerám aj systému GPS, ktorý bol nainštalovaný v prenajatých autách: z Berlína, kde Thanha najskôr zjavne ukrývali na vietnamskom veľvyslanectve, sa išlo ďalej do Česka, z Brna sa prešlo do Bratislavy.
A práve od začiatku tohto novembra sa v Berlíne koná ďalší súd, ktorý je pre nás oveľa zaujímavejší, než bol súd s prvým odsúdeným. 32-ročný Anh Tu L. ušiel po únose do Vietnamu, tento rok na jar ho však zatkli v Prahe, keď zjavne podcenil situáciu a išiel tam navštíviť svojich príbuzných. Anh teraz na berlínskom súde čelí obvineniu, že sa zúčastnil nielen na únose v Berlíne, ale podľa vyšetrovateľov šoféroval dodávku únoscov až k hotelu Bôrik v Bratislave, odkiaľ sa neskôr podarilo Vietnamcom nasadiť Thanha na slovenský vládny špeciál a vyviezť preč zo schengenu.
Pred pár týždňami opísal nemecký denník Die Tageszeitung na základe doterajších zistení vyšetrovateľov bratislavskú drámu takto: „To, čo sa stalo v Bratislave, je také dobrodružné, že by si to aj autor kriminálok len sotva vymyslel: unesený a únoscovia opustili spoločne s vietnamským ministrom vnútra To Lamom schengenský priestor s pomocou slovenského vládneho lietadla.“ Ako pokračuje Die Tageszeitung, lietadlo požičal svojmu kolegovi slovenský minister vnútra Robert Kaliňák: „Existujú indície, aj keď nie dôkazy, že Kaliňák mohol byť do veci zasvätený. A práve v tomto bode by mohol berlínsky proces vniesť svetlo do tmy.“
Ako uvádza nemecký denník, isté je len to, že Kaliňák hostil svojho vietnamského rezortného kolegu a dvoch zástupcov šéfa vietnamskej tajnej služby, pričom kvôli tomu prerušil svoju rakúsku dovolenku a okrem toho udal nesprávne údaje, keď Slovensko žiadalo poľské úrady o povolenie letu.
Keby začal obvinený Anh hovoriť, o slovenskej stope by sme sa možno dozvedeli celkom nové skutočnosti. Ako píšu nemecké médiá, dôkazy proti Anhovi sú také silné, že súdy mu už ponúkli dohodu o vine a treste. Anh signalizoval, že by bol ochotný sa priznať, ale k dohode nedošlo, Anh trvá na tom, že na berlínskom únose sa nezúčastnil. S napätím sa čaká, či počas súdneho procesu zmení svoj prístup a začne vypovedať.
Súd v Berlíne nie je nepríjemný len pre Kaliňáka. Ale aj pre samotného Žilinku, ktorý sa napriek doterajším rozsudkom nemeckých súdov aj zisteniam tamojších vyšetrovateľov tvári, že Slovensko s únosom nemá nič spoločné, a viackrát o tejto kauze preukázateľne zavádzal.
Generálny prokurátor od nástupu do funkcie vystupuje ako dôrazný ochranca zákonov a na prvý pohľad sa zdá, že spolu so svojím námestníkom Kanderom občas trpí až obsesívnym formalizmom.
Ale v skutočnosti to vyzerá s jeho motiváciou zložitejšie. Už by sme ho nemali volať generálny prokurátor, ale generálny advokát.