Nový týždeň, nová prekáračka na sociálnych sieťach. Spisovateľ Michal Hvorecký sa na Twitteri povenoval vyhláseniu tohtoročného ocenenia Biela vrana:
„Bielu vranu získal aj Anton Frič. V charite robí veľa dobrého a pomáha aj na Ukrajine. Zároveň velebí referendum proti LGBTQ+, brojí proti interrupciám, pohŕdavo sa vyjadruje o moslimoch na úteku, kritických novinároch aj karikaturistoch z Charlie Hebdo. Podľa mňa je to problém.“
Čiže, zhrňme si to: Anton Frič robí dobré a správne veci pre ľudí v núdzi, no má popritom názory, ktoré Hvoreckému prekážajú.
V skutočnosti je všetko trochu inak. Bielu vranu tento rok získal majiteľ kaviarne Tepláreň a LGBT aktivista Roman Samotný a enviro-aktivistka Martina Paulíková z občianskeho združenia Slatinka. Popri nich sa podľa webu Bielej vrany jej rada po prvý raz v histórii ocenenia rozhodla udeliť ho aj ako otvorené symbolicky pre každého, kto nejakým spôsobom pomáhal ľuďom z vojnou postihnutej Ukrajiny.
Za všetkých, komu náleží toto tretie ocenenie, sa symbolicky na odovzdávaní 17. novembra poďakovali riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová a Anton Frič zo Spišskej katolíckej charity. A presne toto pokladá Michal Hvorecký za problém.
Tony Frič na spisovateľa reagoval na svojom Facebooku. Podľa jeho slov nikdy neskúmal u ľudí, ktorým pomáhal, či sú veriaci alebo neveriaci, ani sa nepýtal na ich sexuálnu orientáciu. V diskusii pod statusom pre tieto slová na Friča zaútočila aj Lucia Plaváková, podpredsedníčka Progresívneho Slovenska:
„Nikoho sa nepýtate, ,či je niekto teplý‘? Úžasné. Zároveň dlhodobo šírite predsudky a homofóbne a transfóbne vyjadrenia, ktoré prispeli v takej nenávistnej atmosfére v spoločnosti, ktorá viedla k teroristickému útoku na Zámockej. Na pódiu ste striedali človeka, voči ktorému aktívne šírite ,názory‘, ktoré jemu aj tisícom ďalších ľudí ubližujú. To sú fakty.“
Diskusie pod zmienenými statusmi na Twitteri i Facebooku stoja za prečítanie…
Hvoreckého status možno interpretovať aj ako ďalší pokus o delegitimizáciu konzervatívnych postojov vo verejnom priestore a popritom ako snahu ustanoviť čiastkové hodnotové priority progresívnej ľavice ako spoločenské konvencie záväzné pre každého. No podobné pokusy ostrakizovať druhých môžu ľahko vyústiť do sebaizolácie a sabazbezvýznamnenia tých, čo po nich volajú – zvlášť v krajine ako Slovensko, kde progresívne postoje rozhodne nie sú v spoločnosti väčšinové a samotní progresívni intelektuáli pravidelne plnia svoju spisbu lamentáciami, že krajina odmieta uznať ich genialitu.
Čo z toho vyplýva pre Bielu vranu? Keď si na jej webe pozriete laureátov od roku 2008, ihneď pochopíte, v čom je silná stránka i potenciál tohto ocenenia.
Najväčšiu autoritu má Biela vrana, keď dokáže zviditeľniť a oceniť neznámych ľudí z bežného života, ktorí upozornili trebárs na korupciu alebo iné nešváry v štátnej inštitúcii, kde pracujú, alebo sa zasadili za zlepšenie životného prostredia vo svojom okolí a často pre svoj občiansky postoj čelili negatívnym následkom v podobe osobných útokov, vyhodenia z práce, šikany úradmi a podobne.
Naopak, jednostranná politizácia ocenenia, vyzdvihovanie výhradne tém, ktoré sú prioritou iba pre jeden svetonázorový tábor (ten progresívny), a oceňovanie hlavne ľudí, ktorí sú s týmto táborom spojení, povedú zákonite k tomu, že len od tohto tábora zaznie každoročne potlesk. A po čase sa len tento tábor bude vôbec zaujímať, komu bolo ocenenie udelené. Všetkým ostatným bude cena ľahostajná. Biela vrana sa potom zmení na ďalšie z mnohých nablýskaných ocenení slúžiacich výhradne na vzájomné potľapkávanie sa členov malej, ideologicky uzavretej partie (či sekty), ktorá sa tak utvrdzuje v presvedčení, aká je skvelá.
Chcete, aby vaše ocenenie požívalo všeobecný rešpekt a naozaj inšpirovalo verejnosť k občianskej statočnosti? Hľadajte pozitívne témy, ktoré nadchnú a prepoja rôzne prostredia, a buďte otvorení čo najširšiemu okruhu ľudí. Aj Tonymu Fričovi.