Ježíková o výpovediach lekárov Väčšina požiadaviek lekárov mohla byť už splnená. Až teraz je to len o platoch

„Ak lekári nakoniec v decembri odídu, zlá situácia nebude trvať dlho, to by vláda ani neprežila. Bude zatlačená do kúta a bude musieť akceptovať všetky požiadavky lekárov. Zlý pocit však zostane,“ hovorí Jana Ježíková, ktorá pôsobila na rezorte zdravotníctva ako štátna tajomníčka ministra zdravotníctva Mareka Krajčího i Vladimíra Lengvarského.

Vo štvrtok sa zúčastnila na proteste lekárov pred úradom vlády. Vysvetľuje prečo a hovorí i to, že väčšina požiadaviek lekárov už mohla byť za ten čas, čo ich lekári predstavili, súčasťou legislatívy. Spochybňuje tak tvrdenie ministerstva, že ide o komplikované požiadavky, na ktoré treba podstatne viac času.

Kritizuje aj prístup rezortu pod vedením Vladimíra Lengvarského. Jemu i vláde vyčíta, že situáciu nechali zájsť až tak ďaleko. Dnes už predpokladá, že sa zopakuje rok 2011. Oveľa väčšie navýšenie platov by však podľa nej mali dostať nemocničné sestry.

Ste bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva zdravotníctva. Prečo ste prišli na protest lekárskych odborárov pred úradom vlády?

Prišla som si vypočuť názory lekárov, lebo v zdravotníctve sa pohybujem roky a zaujíma i trápi ma to, čo sa deje. Chápem tento protest, nespokojnosť lekárov je úplne uveriteľná, o tom niet pochýb, no súčasná situácia sa mi nepáči, nie som vnútorne stotožnená s tým, že sa to môže skončiť tak, že by k 1. decembru odišli od pacienta.

Takže ste prišli, hoci s hromadnými výpoveďami ako formou protestu nesúhlasíte.

Áno, ak sa skončia tým, že bude ohrozená neodkladná starostlivosť.

Slovensko je týždeň od hromadných lekárskych výpovedí, situácia je vyhrotená, no v stredu vláde ani sedem hodín rokovaní nestačilo na nájdenie dohody s odborármi. Vidíte tam rovnakú paralelu s rokom 2011?

Výpovede som sledovala aj vtedy ešte ako členka vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Vyzerá to, že sme sa nepoučili z toho, čo sme už raz prežili. Opätovne bola situácia veľmi zanedbaná. Väčšina požiadaviek lekárov mohla byť už dávno súčasťou právneho poriadku. Či už vo výnosoch a nariadeniach vlády. Ale aj na niekoľkých schôdzach parlamentu boli otvorené zdravotnícke zákony a cez pozmeňujúce návrhy sa tam mohli dostať viaceré veci.

Takže keď vláda vraví, že viaceré požiadavky lekárom splniť hneď nemôže, lebo ide o zdĺhavý komplikovaný proces, zavádza?

Väčšina toho, čo lekári žiadajú a na čom je zhoda oboch strán, už mohla byť za tie dlhé mesiace súčasťou legislatívy. Správne zavádzanie DRG či procesy súvisiace s dofinancovaním lekárskych fakúlt sú určite témy na dlhší čas a práve tie by sa mohli pretaviť do memoranda. O ňom však treba tiež objektívne povedať, že je absolútne nezáväzné a závislé len od záujmu druhej strany, ktorá ho má realizovať.

Ale treba povedať aj to, že sa veľa urobilo, najmä v otázke platov všetkých zdravotníckych pracovníkov. A hlavne že sa začalo odmeňovať aj na základe rokov praxe, čo zdravotníci žiadali dlhé roky.

Pokiaľ lekári tlačia na zvyšovanie svojich platov a sami jedným dychom hovoria, že bez sestier sa už dnes nepohnú, obávam sa, aby tu opätovne nevznikla zlá atmosféra.Zdieľať

Pokladáte teda schválený návrh zvýšenia platov zdravotníkov za dostatočný?

Je pozitívne, že vláda zvýšila platy všetkým zdravotníckym profesiám a výraznejšie zvýšila platy sestrám, ktorých chýba najviac, ale najmä lekárom to takto nestačí a dospelo to až sem.

Stotožňujete sa so slovami premiéra Hegera, že je to vo fáze, keď je to celé len o platoch?

Až teraz je to len o platoch a o tom, kto vydrží dlhšie. Na ostatných bodoch sa obe strany zhodujú, hoci ešte nemajú zhodu na tom, kedy dôjde k ich naplneniu. Uvidíme, či to dospeje do štádia, že skutočnou obeťou bude pacient. To začne byť realita už budúci týždeň, lebo už vtedy nemôžu prijímať do nemocnice pacientov, ktorí by tam mali ležať aj po prvom decembri. Nemal by sa potom o nich kto postarať.

A vo viacerých nemocniciach po Slovensku je situácia taká vážna, že nebude možné poskytovať ani neodkladnú zdravotnú starostlivosť, keďže výpovede podalo vysoké percento anestéziológov, internistov či lekárov z urgentu. Jediné riešenie je dohoda, hoci priestor na diskusiu sa zmenšuje.

Je podľa vás namieste, aby lekári žiadali po platovej stránke od vlády viac, ak sú to práve sestry, ktoré dnes najviac systému chýbajú a sú hlavným dôvodom mnohých zatvorených oddelení?

Ich snahu o ďalšie zvýšenie platov im vôbec neupieram, vedia, že ich profesia je nedostatková a štát ju potrebuje, no plat nie je jediným kritériom, pre ktorý zdravotníci odchádzajú. No pokiaľ lekári tlačia na zvyšovanie svojich platov a sami jedným dychom hovoria, že bez sestier sa už dnes nepohnú, obávam sa, aby tu opätovne nevznikla zlá atmosféra nielen v spoločnosti, ale aj medzi zdravotníkmi. Lebo presne to sa udialo v roku 2011.

Ak lekári nakoniec odídu, zlá situácia nebude trvať dlho, to by vláda ani neprežila. Bude zatlačená do kúta a bude musieť akceptovať všetky požiadavky lekárov. Zlý pocit však zostane.

Čítajte tiež

Dohoda vlády s lekármi je bližšie Ak by sa nedohodli, Kollár hrozí koncom vlády. Ide len o platy, tvrdí Heger

Lukáš Kekelák

Podľa premiéra lekárski odborári navrhli, aby sa platy zvýšili len tým, čo dali výpoveď. Na úrade vlády spolu rokovali sedem hodín, znova sa stretnú v pondelok. 

Ako sa to podľa vás skončí?

Zvýšením platov lekárov, zrejme po fázach, s čím nemajú problém ani lekári. Všetko to závisí od toho, na akom koncovom navýšení platov sa dohodnú. Peniaze sa vždy nájdu, len ich bude treba niekde ubrať, možno aj v samotnom zdravotníctve. Na ďalší rok je určite priestor ešte v rezerve vlády alebo aj v tej určenej na covid.

Mnohí lekárom vyčítajú, že mali podobne štrajkovať aj za vlády Smeru. Vy im rozumiete, prečo do toho išli práve teraz?

Zrejme mal veľký vplyv na tom práve covid a extrémne preťaženie istej skupiny lekárov na úkor inej. Keď videli, že zvyšovanie platov v okolitých krajinách bolo v čase pandémie automatické a takmer okamžité, na rozdiel od Slovenska, hnev sa v nich pochopiteľne kopil.

Zvyšovanie platov je vždy otázka dohody medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií. Vtedy bola dohoda na príplatku 7 eur na hodinu pre úplne každého zdravotníckeho pracovníka, ktorého práca súvisela s covidom. Určovalo to vedenie nemocníc. Pre tých, ktorí pracovali na plný úväzok na covidových oddeleniach, to vychádzalo na minimálne 1 190 eur v hrubom mesačne navyše, bez nadčasov. 

No bola to len odpoveď na pandémiu, s ničím systémovým vtedy ministerstvo, ktorého ste boli súčasťou, neprišlo, lebo na to vtedy vraj neboli peniaze. K tomu sa neskôr pridali aj ďalšie požiadavky odborárov.

Po nastolení požiadaviek sa to zanedbalo na strane ministerstva zdravotníctva. Jeho prístup bol zlý, rokovania neprebiehali, odborárov ignorovali, situáciu podcenili. Tam sa dalo urobiť určite viac, postupne si odškrtávať lekárske požiadavky, no nedialo sa vôbec nič. A lekári tak majú dôvod o záväzkoch vlády pochybovať.

Ak úplne vypustíme diskusiu o platoch, sú podľa vás ostatné požiadavky lekárov tými, ktoré zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje na to, aby fungovalo lepšie? Tými, bez ktorých zdravotníctvo nezreformujeme?

Vnímam ich ako potrebné aj správne, hoci by som ich naformulovala inak a pre stabilizáciu systému by som uprednostnila aj iné body.

Na čo konkrétne narážate?

Ak by som bola lekár, tlačila by som na väčšie investície do nemocníc, a to do tých, ktoré to najviac potrebujú. Pričom nadštandardné peniaze z plánu obnovy na rekonštrukcie a prístavby zatiaľ štátnym nemocniciam pretekajú pomedzi prsty a pri tých pod správou žúp je veľký otáznik.

Pri financovaní nemocníc zo strany zdravotných poisťovní, aby mali pokryté oprávnené náklady, by som tak netlačila na financovanie cez DRG. DRG je dnes na Slovensku zastarané, nezohľadňuje drahé pripočítateľné položky, čím trpia najviac koncové nemocnice.

Žiadala by som väčšiu participáciu zamestnancov na riadení nemocníc, napríklad už len vo forme povinného kvalitného informovania, pravidelných stretnutí. A žiadala by som oveľa väčšie navýšenie platov pre nemocničné sestry.

Ozývajú sa aj hlasy, že systém práce by mali zmeniť aj samotní lekári. Vidíte rezervy aj v ich efektivite či organizácii?

Súhlasím. Hovoria to aj niektorí lekári, ktorí nepodali výpoveď. Situáciu i pracovné prostredie nestabilizujú len vyššie platy, zmeny treba robiť aj v nemocniciach, v procesoch, ale aj v komunikácii a organizácii. A keďže personálu bude v nasledujúcich rokoch hlavne ubúdať, bez vyššej efektivity to tak či tak nepôjde.

Kto bude niesť hlavnú zodpovednosť za to, ak sa výpovede naplnia?

Už len to, že rokovanie s lekármi v auguste prevzal na seba premiér Heger, je jasným signálom, že na strane ministerstva zdravotníctva to nezvládli. Veľa požiadaviek mohlo byť už reálne na papieri.

Prečo to potom ministerstvo za celý ten čas nespravilo? Ako si to vysvetliť?

Žeby iné priority?

Aký je váš odhad? Skončia sa rokovania až reálnymi výpoveďami?

Sama by som si chcela túto otázku zodpovedať. Naozaj som očakávala, že rokovania tento týždeň dopadnú tak, že dospejú k dohode, a to ešte pred štvrtkovým protestom, ktorý teda nebude. No mýlila som sa. Som prekvapená, že to nechali zájsť do ďalšieho týždňa. Na lekároch vidím veľké odhodlanie a vieru, že vedú spravodlivý boj. Kým som ešte nedávno verila, že to dopadne dobre, každým dňom si myslím viac, že sa zopakuje rok 2011.