Slovné spojenie energetická chudoba sa vo veľkom začalo skloňovať tento rok v súvislosti s dlhodobým rastom cien energií a obavami, ako sa trhové ceny premietnu do každomesačných faktúr v domácnostiach.

Tento problém pritom nie je v našich podmienkach ničím novým a energetickou chudobou sú dlhodobo ohrozené veľké skupiny obyvateľstva, pričom v takejto situácii sa nachádzali už dlho pred energetickou krízou, keď boli ceny energií relatívne nízke.

Hoci na Slovensku zatiaľ neexistuje presná definícia energetickej chudoby, istý obraz o stave, v ktorom sa naša populácia nachádza, sa dá vyčítať z pomeru výdavkov, ktoré domácnosti míňajú na bývanie a energie s tým spojené.

Koľko míňame na energie

Podľa údajov Štatistického úradu boli v roku 2019 priemerné čisté príjmy domácností na úrovni 495,84 eura na osobu a mesiac. V tom istom roku boli čisté výdavky 385,72 eura (osoba a mesiac). Z toho 70 eur a 27 centov smerovalo na bývanie, elektrinu, plyn a iné palivá. To znamená viac ako 18 percent všetkých výdavkov smerovalo práve na tento účel. Na porovnanie: na potraviny a nealkoholické nápoje išlo v priemere takmer 79 eur.

Podľa analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) je podiel výdavkov za bývanie výrazne vyšší v domácnostiach, ktoré majú na čele osobu mimo trhu práce: domácnosti na čele s nezamestnanou osobou (30,4 %), so starobným dôchodcom (25,8 %) alebo inak ekonomicky neaktívnou osobou (29,2 %).

„Rovnako to platí aj pre domácnosti špecifického zloženia – vyšší podiel výdavkov za bývanie majú jednočlenné domácnosti (27,8 %), jednorodičovské domácnosti s deťmi (24 %) a bezdetné domácnosti dvoch dospelých (22 %). Diferenciácia výdavkov sa prejavuje aj na regionálnej úrovni. Nadpriemerný podiel výdavkov vykazujú domácnosti v Košickom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Mierne nad priemerom je aj podiel výdavkov v mestách na rozdiel od menších obcí,“ píše inštitút.

IVPR rozdelil domácnosti do desiatich príjmových skupín (vychádzal zo starších údajov Štatistického úradu za rok 2015) a zistil, že v najnižšej príjmovej skupine tvoria výdavky na bývanie a energie až 47,4 percenta príjmov.

Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny

Podiel výdavkov na energie na príjmoch je aj jedným z ukazovateľov, ktoré naznačujú ohrozenie energetickou chudobou – ak sú vyššie ako 40 percent. Ďalšími ukazovateľmi sú nedoplatky na účtoch za energie, neschopnosť zabezpečiť primerané teplo, ale aj život v obydlí so zatekajúcou strechou či s vlhkými stenami.

Pozitívnejšie už vychádza porovnanie výdavkov na bývanie a energie v pomere k čistým výdavkom, najnižšie príjmové kategórie však stále vydávajú na tento účel okolo tretiny všetkých zdrojov, ktoré minú.

Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny

A pri porovnaní čistých príjmov a výdavkov, ktoré uvidíme nižšie, je takisto zrejmé, že nízkopríjmové domácnosti minú na spotrebu oveľa väčšiu časť svojich príjmov ako tie bohatšie. Tí bohatší si teda vedia aj skôr našetriť na prípadné investície do energetickej úspornosti.

Zároveň platí, že čím je domácnosť chudobnejšia, resp. má nižšie príjmy, tým je rastúcimi cenami energií ohrozená viac. Energetická chudoba teda nie je fenoménom samým osebe, ale je súčasťou celkového materiálneho nedostatku v dotknutej domácnosti.

Príjmy ledva pokryjú výdavky

Štatistický úrad skúmal výdavky domácností na jednotlivé spotrebné položky, medzi nimi, samozrejme, aj na energie. Za rok 2020 zmonitoroval situáciu v 4 785 domácnostiach, ktoré rozdelil do štyroch skupín podľa úrovne príjmu. Prvých 25 percent znamená domácnosti s najnižším príjmom, štvrtých 25 percent domácnosti s najvyšším príjmom. Priemerný počet členov domácností bol 2,94, najviac – 3,76 – ich bolo v najnižšej príjmovej skupine.

Nasledujúci graf vyjadruje pomer čistých príjmov a čistých výdavkov domácností.

Pri výdavkoch na bývanie a energie takisto platí, že ide o fixné náklady. Každomesačná splátka je teda nezávislá od samotnej spotreby (tá sa odráža až v ročnom vyúčtovaní). Domácnosť tak nevie v tomto prípade flexibilne reagovať a obmedziť výdavky v tomto segmente podobne, ako to dokáže napríklad pri výdavkoch na potraviny, ošatenie, tabak či alkohol, kde sa spotreba dá do istej miery prispôsobiť aktuálnemu príjmu.

So stavom energetickej chudoby tak v podstate individuálna domácnosť nevie v krátkodobom horizonte pohnúť.

V súvislosti s výdavkami nízkopríjmových domácností panuje isté klišé, že členovia týchto domácností zároveň vo väčšej miere holdujú alkoholu a fajčeniu. Z porovnania pomeru výdavkov však takáto korelácia nevyplýva. Pomer výdavkov na alkohol a tabak k celkovým výdavkom je dokonca v tejto skupine domácností najnižší.

Do grafu sme pridali aj pomer výdavkov na potraviny. Z porovnania vyplýva, že práve tie sú najväčšou položkou v rodinných rozpočtoch bez ohľadu na príjmovú kategóriu, ešte vyššou ako v prípade energií.

Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva trpia aj nedostatočnou finančnou gramotnosťou. A teda aj príjem, ktorý by teoreticky získali po šetrení na spotrebe energie pri ročnom vyúčtovaní, má len veľmi malý potenciál zlepšiť ich celkovú materiálnu situáciu.

Faktom, ktorý tiež nie je možné obísť, je stav obydlí, v ktorých tieto nízkopríjmové domácnosti žijú, a vzťah tohto stavu k energetickej spotrebe.

Z povahy svojho sociálneho postavenia tieto domácnosti nedisponujú dostatočnými rezervami na investície do energetickej úspory. Napríklad si nemôžu dovoliť výmenu okien, zateplenie domu, menej energeticky náročné spotrebiče a podobne.

Energetická chudoba nemá presne stanovené parametre nielen u nás, ale ani na úrovni EÚ, je teda veľmi ťažké porovnávať situáciu v jednotlivých krajinách. Odhaduje sa však, že v Únii je týmto fenoménom ohrozených 50 až 125 miliónov ľudí, čo je približne 11 až 28 percent populácie.

Na medzinárodnej úrovni sa na opis energetickej chudoby využíva anglické slovné spojenie „heat or eat“, teda situácia, keď si domácnosti musia voliť medzi výdavkami na energie a na stravu. A ako vyplýva z vyššie uvedeného grafu, práve potraviny sú zásadnou zložkou výdavkov domácností. Iným rámcovým opisom je stav, keď si domácnosť nemôže finančne dovoliť vykurovať obydlie na úroveň 18 až 21 stupňov Celzia.

Vzhľadom na široko interpretovateľné opisy energetickej chudoby je zároveň ťažké nastaviť účinné opatrenia na pomoc najohrozenejším domácnostiam.

Analýzu a návrhy definície energetickej chudoby chystá Slovenská akadémia vied. Vychádzať chce z dát najväčších dodávateľov a distribútorov energií, ktoré má nezávisle posúdiť jej Prognostický ústav. Súčasťou má byť aj zmapovanie potreby zabezpečiť si teplo inak ako zemným plynom či cez centrálne systémy vykurovania, teda využívanie uhlia a dreva. Analýza by mala byť hotová do konca tohto roka.

Z tejto analýzy by následne pri regulácii cien mala vychádzať vláda, resp. ministerstvo hospodárstva, aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

O definíciu, resp. parametre energetickej chudoby sa už niekoľkokrát pokúšal aj samotný ÚRSO. Pripravil ju v roku 2014, potom v roku 2016, ďalšiu v rokoch 2019 – 2020, no ani s jednou na rokovaní vlády neuspel. Teraz pripravuje ďalšiu, ktorá by mala byť súčasťou nového regulačného rámca. Ten by mal platiť od budúceho roka. Na stanovenie cien na rok 2023 tak už nebude mať vplyv.

„Náš návrh koncepcie riešenia energetickej chudoby môže byť systémovým opatrením, samotná koncepcia však následky zdražovania energií na budúci rok určite nevyrieši. Navrhované nástroje totiž nie sú o rozdávaní energetických šekov, ale o systémových opatreniach – majú komplexne riešiť problematiku dlhodobo udržateľnej dostupnosti energií ako takých pre odberateľov v SR minimálne v strednodobom horizonte,“ povedal predseda ÚRSO Andrej Juris.

ÚRSO by mal koncepciu vláde predložiť ešte počas jesene. Obsah zatiaľ nepoznáme, no aj vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s jej (ne)schvaľovaním je zatiaľ predčasné čokoľvek definitívne očakávať.

Energetická chudoba je súčasťou všeobecnej chudoby

Avšak prekryv medzi časťou populácie, ktorú ohrozuje energetická chudoba, a populáciou, ktorá trpí chudobou vo všeobecnosti, je jasný. Podľa skúmania rizika chudoby a sociálneho vylúčenia EU SILC bolo v roku 2020 na Slovensku v tejto zóne takmer 800-tisíc ľudí, čo znamená 14,8 percenta populácie.

Zdroj: Štatistický úrad SR

V stave energetickej krízy a doteraz nepredvídateľného vývoja sa však vyžadujú plošné opatrenia. Jednou stránkou problému sú totiž domácnosti žijúce na hranici chudoby alebo pod ňou.

Ďalšou je všeobecná ekonomická aktivita, ktorá už súvisí s fungovaním priemyslu a ďalších odvetví hospodárstva. Tie trpia najmä tým, že sa pohybujú v prostredí neregulovaných cien.

Preto aj pomoc, ktorú pred časom ohlásila vláda a uplynulý týždeň schválil parlament o zastropovaní cien elektriny a plynu, nie je len pomocou podnikateľskému sektoru. Ide aj o udržanie týchto podnikov pri živote tak, aby boli schopné naďalej poskytovať prácu.

A tým de facto udržať životnú úroveň časti populácie, ktorá je od týchto podnikov závislá, zvlášť v oblastiach, kde sú často jedinými veľkými zamestnávateľmi. A popri tom sa pri nich uživia aj rôzni subdodávatelia, služby a podobne a celý hospodársky ekosystém môže ďalej relatívne prosperovať.

Pritom, samozrejme, netreba zabúdať ani na fenomén tzv. pracujúcej chudoby, teda ľudí, ktorí majú stabilný príjem, sú aktívni pri zabezpečovaní svojho živobytia, no ich príjmy dosahujú úroveň, ktorá ich posúva na hranicu chudoby. Podľa spomenutého prieskumu EU SILC bolo v roku 2020 v riziku chudoby až 5,2 percenta pracujúcich ľudí.

Chudobou sú ohrozené aj skupiny, ktoré nevykonávajú alebo nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť (v najväčšej miere domácnosť jedného dôchodcu – 27,6 percenta) a domácnosti s nezaopatrenými deťmi (najviac domácnosť jedného rodiča s jedným alebo viacerými deťmi – 33,9 percenta – a domácnosť dvoch rodičov s troma a viac deťmi – 37,1 percenta).

Štatistický úrad skúmal aj zaťaženosť výdavkami na bývanie a energie aj podľa toho, či ide o domácnosť s deťmi alebo bez detí. Do prieskumu zahrnul 3 188 bezdetných domácností (ekonomicky aktívnych aj dôchodcov) a 1 579 domácností s deťmi. Tie v zásade vychádzajú z modelu prítomnosti dvoch dospelých (spravidla matky a otca, resp. osamelého rodiča a starého rodiča) s nezaopatrenými deťmi.

Najväčšie výdavky majú zdanlivo bezdetné domácnosti, no výdavky sú počítané na jednu osobu. Pri výdavkoch domácností s deťmi však treba celkové výdavky vynásobiť troma, štyrmi, resp. piatimi. Ak teda bezdetná domácnosť vydá spolu priemerne 2 154 eur, pri domácnosti s minimálne troma deťmi je to 2 555 eur.

Na opatrenia pre domácnosti sa stále čaká

Vláda, resp. ÚRSO oznámi ceny energií – teda elektriny, plynu, tepla atď. – pre domácnosti tradične na začiatku decembra.

Je preto ešte predčasné špekulovať, akou mierou tieto ceny zasiahnu výdavkové položky slovenských domácností. Odhady, občas až panické, sa pohybujú od zdražovania o desiatky až po stovky percent. Opatrenia na pomoc domácnostiam chce preto vláda ohlásiť až po definitívnom stanovení ceny.

ÚRSO zvykne vychádzať z trhových cien energií, ktoré platili počas leta daného roku. Dôvodom je aj to, že počas leta zvykne dopyt po energiách klesať, čo sa týka najmä plynu, hoci nároky na elektrinu sú pri potrebe chladenia stále vysoké.

Uplynulé leto však bolo výnimočné tým, že ceny elektriny a plynu dosahovali rekordné úrovne. V auguste sa elektrina blížila k 1 000 eurám za MWh, pričom bežná cena sa ešte vlani pohybovala medzi 50 a 60 eurami za MWh.

Do ceny vstupujú aj iné oprávnené náklady a marže dodávateľov energií pre domácnosti. Ak však už vláda stanovila cenový strop, teoreticky by mal byť maximálnou oprávnenou položkou práve ten – teda 99 eur za MWh plynu a 199 eur za MWh plynu.

Čítajte tiež

Stropy na plyn a elektrinu Vláda predstavila plán pre firmy, domácnosti si ešte počkajú

Erik Potocký

 

Taktiež existuje memorandum, v ktorom sa Slovenské elektrárne zaviazali dodávať domácnostiam silovú zložku elektriny za približne 61 eur za MWh. Súčasťou konečnej ceny však sú aj distribučné a sieťové poplatky a, samozrejme, DPH.