Pohoršenie nad psychológom z Trnavy Dobrý príklad, ako sa z legitímneho názoru vyrába heréza

To, ako sú ľudia s konzervatívnejšími názormi vytláčaní progresívnou vlnou z univerzít, sme doteraz sledovali len cez oceán. Pričom mnohí z nás s pocitom, že také niečo k nám nemôže doraziť. Žiaľ, bol to prílišný optimizmus.

Dnes odštartovali dve autorky Denníka N mediálne ťaženie proti pedagógovi Trnavskej univerzity za názory, ktoré v texte explicitne označili za homofóbne.

Ich článok je o dvoch študentkách psychológie, ktoré nesúhlasili s odbornými názormi svojho pedagóga Mária Schwarza. Ten im prednášal predmet psychológia rodiny.

Na svojho prednášateľa sa sťažovali dekanovi fakulty, ako aj rektorovi univerzity. Ich príbeh sa v médiách ocitol zrejme preto, lebo boli sklamané z toho, ako univerzita na ich sťažnosti reagovala.

Naše univerzity naozaj nepotrebujú, aby sa na nich udomácnilo pohoršovanie nad legitímnymi názormi.Zdieľať

Čo také nehorázne teda psychológ Schwarz tvrdil?

Zastával názor, že rodina je tvorená dvoma členmi odlišného pohlavia a ich deťmi, že jedným z jej kľúčových atribútov je reprodukcia, a zdráhal sa používať pojem rodina na formy spolužitia, ktoré z jeho pohľadu nespĺňali všetky jej charakteristiky. Odmietal tiež nazývať zväzky dvoch osôb rovnakého pohlavia manželstvom.

To, čo psychológ Schwarz tvrdil, bolo dlhý čas mainstreamovým názorom na rodinu, ktorý nikto nespochybňoval. Zastával ho napríklad český profesor Ivo Možný, ktorý bol v oblasti sociológie rodiny v česko-slovenskom priestore nespochybniteľnou autoritou.

Ešte v roku 2008 profesor Možný rodinu definoval takto: „ Aby sme o niečom mohli hovoriť ako o rodine, musí tam byť prítomné aspoň jedno dieťa. Bez detí je to domácnosť, ale nie rodina. Aby mohlo prísť na svet dieťa, musí medzi rodičmi fungovať sex. Inými slovami, rodina kultúrnym a sociálnym spôsobom pretvára náš prirodzený biologický pud (…). Ak by som to mal zhrnúť, funkciou rodiny je uchovávať staré spoločenské skúsenosti pomocou reprodukcie tak, aby zostala zachovaná samotná spoločnosť. Funkciou rodiny je prežitie spoločnosti, čo znamená mať deti a vychovávať ich.“

K tomu len doplňme, že profesor Možný je zakladateľom a prvým dekanom Fakulty sociálnych vied Masarykovej univerzity v Brne, autorom monografií Moderná rodina (1990), Sociológia rodiny (1999) Rodina a spoločnosť (2006) a sám seba by asi nikdy neoznačil za konzervatívca.

Je však faktom, že dnes už jednoznačný konsenzus na takejto definícii rodiny neexistuje. Objavili sa nové definície, ktoré už nekladú taký dôraz na reprodukčnú funkciu rodiny. K vyššie spomenutej charakteristike rodiny sa však stále prikláňajú mnohí konzervatívne zmýšľajúci akademici, a hoci tento pohľad dnes už nie je taký dominantný, ako v minulosti, určite je legitímny.

Zároveň platí, že sociálne vedy nie sú matematika a do pohľadu na niektoré javy sa v nich celkom prirodzene premieta aj hodnotové pozadie akademikov.

Práve univerzita by mala byť priestorom, kde sa vedú takéto polemiky a zrážajú sa tam odlišné názory bez rizika akéhokoľvek negatívneho postihu.

Sťažovateľky z článku Denníka N síce tvrdia, že spomínaný prednášajúci svoje pohľady formuloval až príliš autoritatívnym spôsobom a od študentov vyžadoval ich bezpodmienečnú akceptáciu. To by bol, samozrejme, problém. Len sa to trochu bije s ďalšou informáciou z článku, podľa ktorej jedna zo sťažovateliek s prednášajúcim na skúške polemizovala a napriek tomu prešla.

Naše univerzity naozaj nepotrebujú, aby sa na nich udomácnilo pohoršovanie nad legitímnymi akademickými názormi, ich mediálne vydávanie za homofóbne či inak neprijateľné a snaha o vytesnenie takýchto „heretikov“.

Takáto sterilizácia akademickej debaty by bola už tým povestným posledným klincom do rakvy nášho vzdelávania.