To, čo sa včera stalo v centre Bratislavy, sme poznali z iných krajín, ale nie u nás. Od rána je zrejmé, že 19-ročný Juraj K. nekonal v akomsi náhlom afekte ani si z pomsty či zo žiarlivosti nevybavoval účty s ľuďmi, ktorých by osobne poznal.

Podľa dosiaľ známych svedectiev stál asi 45 minút pred gay barom Tepláreň, kde vonku na lavici sedeli traja ľudia, dvaja muži a jedna žena. Zrazu začal po nich strieľať, dvaja zomreli, žena našťastie prežila. Keby tam v tom čase sedelo viac ľudí – a nie je vylúčené, že Juraj K. čakal na to, kým príde do baru viac ľudí –, zrejme by zbraň namieril aj na nich. Jeho motívom bolo vraždiť ľudí z komunity LGBTI, terčom popravy mohol byť ktokoľvek z tých, ktorí navštevujú komunitný bar.

V tomto sa včerajšie vraždenie nedá porovnať s vyčínaním Ľubomíra Harmana, ktorý pred dvanástimi rokmi v Devínskej Novej Vsi zastrelil sedem ľudí a 15 zranil. Harmanov motív polícia nezistila, masový vrah sa nakoniec sám zastrelil, nezanechal žiaden písomný odkaz ani sa spätne nepodarilo vystopovať pohnútky. Harman však pôsobil, že strieľa v delíriu na každého, kto mu prišiel do cesty.

Juraj K., ktorý študoval v poslednom ročníku bratislavskej školy pre mimoriadne nadané deti, sa napokon zastrelil tiež, ale okrem 65-stranového manifestu zanechal aj ďalšie stopy v digitálnom svete, z ktorých sa dá už v prvých hodinách zrekonštruovať jeho mentálny svet aj motívy.

Preto možno povedať, že ide o teroristický útok proti homosexuálnej komunite.

V tejto chvíli sa žiadajú štyri poznámky.

1. Slovenskí homosexuáli prišli po včerajšku o pocit bezpečia, čo je problém celej spoločnosti aj štátu. Týmto ľuďom patrí úplná solidarita spoločnosti. Ale nemalo by ostať iba pri symbolických gestách, je dôležité, aby štát konkrétne konal.

Juraj sa zjavil z útrob internetu, kde v posledných mesiacoch nechával rôzne náznaky, z ktorých sa dá spätne vyčítať jeho radikalizácia. Indície, že by smeroval aj k násiliu, boli zrejmé až hodiny pred popravou.

Keďže aj v zahraničí je po takýchto zločinoch vždy riziko napodobňovania, polícia sa musí teraz vo zvýšenej miere zamerať na monitorovanie rôznych fór na internete.

Pred mesiacmi sme písali o fenoméne sociálnej siete Telegram, ktorá si nadovšetko ctí slobodu svojich používateľov – kým v autoritatívnych štátoch Telegram pomáha protirežimovej opozícii, u nás sa stal eldorádom konšpirátorov a extrémistov s fašistickým či priam neonacistickým pozadím. Zo Slovenska ho používa vyše stotisíc ľudí, ale v priebehu posledných rokov sa z neho vytvorila takmer monokultúra, je tam veľa rasistického či antisemitského obsahu. Presne takého, akému veril a zasvätil svoju osobnú vojnu s nepriateľom Juraj K.

2. Juraj K., ktorý podľa vlastných slov tento čin plánoval už od roku 2019, teda od šestnástich rokov, žil podľa všetkého v paralelnom svete a bol napojený najmä na americké neonacistické prostredie. V jeho virtuálnej realite bojovala biela rasa o prežitie, svet ovládali Židia, v manifeste vyzýval na násilie proti nim aj proti homosexuálom. Nenávidel politickú elitu, preto si za svoj možný terč vybral aj premiéra Eduarda Hegera, pred ktorého domom sa pred niekoľkými týždňami aj fotil.

V princípe sa zdá, že mladík so skvelou angličtinou, v ktorej všetko písal, žil naplno témami americkej konšpiračnej a neonacistickej scény, ktorá hlása bielu nadradenosť a verí rôznym vyšinutým fabuláciám o tom, že USA riadi gang pedofilov, Židov či homosexuálov.

Sám Juraj sa hlásil aj k odkazu Breivika, rovnako ako on napísal manifest (ten Breivikov mal až 1 500 strán). S Breivikom spájala Juraja podobná predstava sveta. Nór však svoju vražednú nenávisť nasmeroval proti mladým aktivistom sociálnej demokracie, ktorí preňho okrem iného zosobňovali zlo multikulturalizmu.

3. Názory, aké zastával Juraj K., majú na Slovensku aj mnohí iní mladí muži. Ale ak chceme pochopiť, prečo sa práve on túžil stať masovým vrahom a následne po samovražde aj akýmsi mučeníkom svojej šialenej kauzy, ako odpoveď nám zďaleka nestačí len čítanie jeho nacistického manifestu.

Potrebujeme vedieť, kým bol, aký bol jeho vnútorný svet, čo boli jeho detské zranenia alebo či trpel aj psychotickou poruchou. V prípade Breivika prvý tím psychiatrov diagnostikoval paranoidnú schizofréniu, následne sa strhla polemika. Ďalší tím psychiatrov túto diagnózu prehodnotil, z vyšetrení však bolo zrejmé, že korene jeho emocionálne celkom sploštenej osobnosti ležali aj v rodine a deštruktívnej výchove zo strany matky.

V prípade Juraja K. sa medzi prvými informáciami objavilo, že údajne zažil šikanovanie aj fakt, že nemal dobré vzťahy s rovesníkmi. Aj to sú znaky, ktoré zodpovedajú profilu týchto páchateľov.

Breivik mal dvoch predchodcov, Timothyho McVeigha, ktorý si od štrnástich rokov vybájil svet, že je osamelým bojovníkom proti vláde a systému, jeho nálož v Oklahoma City neskôr zabila 169 ľudí. V detstve zažil ťažký rozvod rodičov aj šikanovanie, sníval o tom, ako sa raz šikanovateľom pomstí, postupne v ňom dozrievala paranoja.

Ted Kaczynski bol geniálny matematik, ktorý od detstva nebol schopný nadväzovať vzťahy, napriek perspektíve skvelej kariéry znenávidel svojich univerzitných spolužiakov. Desil sa priemyselnej revolúcie a ničenia životného prostredia, napísal manifest Industriálna spoločnosť a budúcnosť a rozposlal bombové zásielky (troch ľudí zabil a vyše 20 zranil), aby tak upozornil na hroziacu katastrofu.

Čo z týchto psychických aj rodinných dispozícií zodpovedá profilu Juraja? V tejto chvíli vieme len málo, ale ak chceme pochopiť tragédiu, ktorá sa včera odohrala, potrebujeme poodhaliť aj kľúč k jeho osobnosti a okolnostiam, ktoré ju utvárali – a deformovali do stavu, v ktorom sa odhodlal na zabíjanie nevinných aj seba samého.

4. Je vcelku pochopiteľné, že včerajšok priniesol silné emócie, zdesenie aj hnev, ktorý sa obracia aj proti tým, ktorí sú kritikmi požiadaviek LGBTI hnutia.

Ak sa však legitímna kritika hnutia stotožní s tými, ktorí sa voči homosexuálom správajú nenávistne, rozumná verejná diskusia už nebude možná. A jeden z problémov našej doby, v ktorej sa posledné roky radikalizuje slovník a čoraz viac ponižuje protivník, sa nezmenší, ale ešte zmocnie.

Viaceré dnešné prvé reakcie boli varovné: niektorí novinári už obviňujú vládnych politikov či konzervatívcov ako takých, že svojimi postojmi prispeli k tragédii, z protistrany zas zaznieva, že za atmosféru hejtu môžu predsa mainstreamové médiá.

Ak budeme v tejto diskusnej antikultúre pokračovať, všetky reči o tlmení nenávisti, aká viedla Juraja K. k tomu hroznému činu, ostanú len frázou.