Telegram – sociálna sieť „ruského Zuckerberga“ Je opakom Facebooku a môže byť kľúčovým nástrojom odporu voči Putinovmu režimu

Keď Rusko nedávno vyplo Facebook a Twitter, odrezalo tým mnoho používateľov od neskreslených informácií o Putinovej vojne.

V krajine začal platiť nový zákon, ktorý zakazuje šíriť „falošné informácie“ o vojne, v dôsledku čoho aj najvýraznejší tamojší kritik režimu Novaja Gazeta oznámil, že zo svojho webu odstráni správy o ruskej agresii na Ukrajine.

Jedným z mála informačných kanálov, na ktorých sa ruskí občania môžu dozvedieť pravdu o vojne, zostáva sociálna sieť, ktorá sa overila ako efektívny nástroj protirežimových protestov v Bielorusku, Hongkongu či Iráne. Lenže zároveň sa dnes objavuje podozrenie, že spolupracuje s ruskou tajnou službou. 

Zoznámte sa s Telegramom.

Skokan roka

Telegram je predovšetkým chatovacou platformou, ktorá umožňuje zdieľanie neobmedzeného počtu veľkých multimediálnych súborov, vytváranie skupinových konverzácií do 250-tisíc členov. Okrem toho umožňuje vytváranie tzv. kanálov (channels), v ktorých príspevky jedného človeka (napríklad prezidenta Zelenského) môžu sledovať a komentovať tisícky používateľov. Je to čosi podobné ako nástenka na Facebooku. Spomedzi všetkých alternatív poskytuje určite najviac funkcií.

Keď v októbri minulého roka Facebook zaznamenal niekoľkohodinový globálny výpadok, ľudia sa okamžite začali obzerať po alternatíve, ktorá by im umožnila zostať v online kontakte. Pre viac ako 70 miliónov z nich sa ňou v ten deň stal Telegram.

Rok 2021 bol pre túto sociálnu sieť mimoriadne úspešný. Okrem toho, že bez väčších výkyvov dokázala privítať 70 miliónov používateľov za jediný deň, stala sa najsťahovanejšou aplikáciou na svete za január a najrýchlejšie rastúcou aplikáciou z hľadiska nových používateľov za celý rok.

Telegram bol dlhý čas populárnym najmä vo východnej Európe, ale čoraz väčšiu priazeň si získava aj na Slovensku a smerom na západ. Je rozšírený napríklad v Nemecku, Veľkej Británii, ale aj v USA, Brazílii, Turecku, Indii, Hongkongu, Indonézii… S viac ako pol miliardou používateľov je trinástou najpoužívanejšou sociálnou sieťou a piatou najpopulárnejšou chatovacou službou na svete.

Takýto veľký úspech je prekvapivý predovšetkým preto, že Telegram sa svojím prístupom aj biznis modelom podstatne líši od všetkých konkurenčných služieb.

Čo je vlastne Telegram zač? Je skutočnou morálnou alternatívou k nebezpečným technologickým gigantom, alebo má bližšie k pochybným projektom, v ktorých sa skrýva hrozba?

Muž protestuje proti odstrihnutiu Ruska od svetového internetu s ikonou Pavla Durova v ruke, rok 2019. 

Kapitalista, ktorému nejde o peniaze

Na počiatkoch Telegramu stojí iná sociálna sieť, VKontakte, čo bol v podstate Facebook krajín bývalého východného bloku. V roku 2006 ju založil čerstvý absolvent petrohradskej univerzity Pavel Durov spolu so svojím starším bratom, matematickým a informatickým géniom Nikolajom. Zo služby sa v Rusku stal bezprecedentný hit a Pavel dostal prezývku ruský Zuckerberg.

No zatiaľ čo vzostup amerického milionára sprevádzali škandály s nedostatočnou ochranou súkromia svojich používateľov, Durov sa dostal do problémov s ruským režimom z presne opačného dôvodu. Súkromie si cenil príliš vysoko.

Kremeľ si uvedomil, že na to, aby si v súčasnom svete udržal moc nad obyvateľmi, musí mať moc aj nad najväčším sociálnym médiom v krajine. Zatlačil na Durova, ktorý vlastnil väčšinový podiel služby VKontakte. Prišla návšteva Putinovej polície v jeho byte, Durov však odmietol vydať ruskej bezpečnostnej službe informácie o protestujúcich Ukrajincoch počas Euromajdanu a odmietol tiež blokovať profil ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Svoj podiel vo firme predal v roku 2014 s tým, že vedenie VKontakte de facto ovládli Putinovi ľudia.

Peniaze, ktoré získal, využil na financovanie nového projektu, ktorý vznikol v roku 2013 a mal reflektovať jeho skúsenosti s autoritárskym režimom. Pavel, krytý Nikolajovým technologickým tímom, sa pokúsil vytvoriť „nový typ IT firmy, taký, ktorý sa nikdy nebude sústreďovať na maximalizáciu zisku, ale namiesto toho poskytne spoločnosti nejakú hodnotu“, pretože „bezpečné posielanie správ by malo byť dostupné pre každého“.

Takýto prístup má svoju logiku. Ako sa Durov priznal serveru Wired, verí v slobodný trh, ktorý však nutne potrebuje rešpekt k ľudským právam. Bez toho nie je žiadny pokrok, lebo nik sa nebude cítiť slobodne a v bezpečí. „Snažíme sa vytvárať hodnotu pre našich používateľov a byť k nim úprimní. Nemá zmysel ísť vpred bez silných princípov. Nemyslím, že peniaze sú tým, čo človeka posúva dopredu – sú to myšlienky, v ktoré veríte,“ vysvetľuje Durov.

Vznikla tak nová chatovacia služba, ktorej primárnym cieľom nie je profit, je plne open-source, o používateľoch nezbiera súkromné dáta, takmer nepoužíva reklamu, úplne odmieta cenzúru, a aj napriek tomu v mnohých ohľadoch technologicky prevyšuje konkurentov.

Krátky osobný komentár: autor tohto textu používa Telegram každodenne už niekoľko rokov, na rozdiel od Facebooku, Instagramu a podobne tu aj naozaj vnímate, že ste svojím vlastným pánom.

Rozhranie aplikácie si možno do veľkej miery prispôsobiť, či už vzhľadovo (dokonca je možné priamo v aplikácii vytvárať skupiny nálepiek – stickers), alebo organizačne. Telegram má bohatú paletu praktických funkcií, ktorých cieľom nie je človeka udržať pri obrazovke čo najdlhšie, ale vyjsť mu v ústrety. Je to nástroj pre mňa, nie nástroj pre jeho autorov, pomocou ktorého chcú na mne čo najviac zarobiť.

Ukážka rozhrania Telegramu pre počítače.

Kritik mainstreamu

Keďže Pavel Durov je hlavným ideológom tejto sociálnej siete, jeho osobe treba ešte venovať chvíľku pozornosti. Aké myšlienky vlastne poháňajú architektúru Telegramu?

Durov je libertarián starého strihu, ktorý vysoko vyzdvihuje individuálnu slobodu a odmieta silný štát, ďalej je abstinent, vegetarián, a aj keď bol v roku 2021 112. najbohatším človekom sveta, podľa vlastných slov vedie asketický životný štýl.

Hoci má za sebou zopár excentrických počinov, napríklad verejne ponúkol zamestnanie Snowdenovi alebo z okna kancelárie platformy VKontakte vyhodil papierové lietadielka poskladané z bankoviek, čím na ulici pod sebou spôsobil bitku, na prvý pohľad vyzerá ako sympatický chlapík.

Ťaží z pozície kritika mainstreamových Big Tech spoločností, do ktorej sa sám stavia, a z toho, že Telegramu vybudoval imidž alternatívnej sociálnej siete, ktorej fungovanie ostro vymedzuje voči bežnej praxi technologických gigantov.

Na svojom telegramovom kanáli uverejňuje príspevky len zriedka, nanajvýš zopár za mesiac. Píše najmä o nových funkciách Telegramu, uverejňuje osobné postrehy (napríklad na svoje narodeniny spísal zoznam vecí, ktoré vo svojom živote podceňoval a preceňoval) a kritizuje konkurenčné mainstreamové digitálne služby.

V jednom príspevku sa rozhorčuje nad tým, že ľudia svoje vedomie zahlcujú „náhodnými seriálmi od Netflixu či TikTok videami“, čo náš mozog na podvedomej úrovni vedie k riešeniu fiktívnych problémov, takže svoje mysle musíme „vyčistiť od lepkavého blata irelevantného obsahu, ktorým nás ‚odporúčací algoritmus‘ (recommendation algorithm) každodenne zaplavuje“.

Inde Durov varuje, že svet sa nestáva čoraz slobodnejším miestom, ale deje sa opak – pred 20 rokmi bol internet decentralizovaný a bankový systém bez obmedzení, dnes Google a Apple cenzurujú informácie a Visa a Mastercard kontrolujú každodenné transakcie. Durov z toho vyvodzuje, že sa každým dňom vzdávame kúska svojej slobody v prospech hŕstky vedúcich pracovníkov v korporáciách, ktorých sme si nevolili a ktorých nemôžeme zobrať na zodpovednosť.

Okrem toho upozorňuje, že keď pred vyše rokom Facebook, Twitter a ďalší vymazávali príspevky používateľov, ktoré hovorili, že nový koronavírus unikol z wuhanského labáku, Telegram sa k ničomu takému neuchýlil (a čas ukázal, že to bol dobrý krok – táto teória si získala mnohých prívržencov medzi odborníkmi).

„Nemyslíme si, že našou úlohou je rozhodovať za našich používateľov, čomu majú veriť,“ vysvetľuje Durov. Chceli však ľuďom poskytnúť informácie z oficiálnych zdrojov, ktoré reflektujú vedecký konsenzus, takže spolupracovali s 19 vládami, aby im umožnili informovať svojich občanov o najnovších štatistikách, poznatkoch a opatreniach.

Durov to vysvetľuje takto: „Počas 20 rokov riadenia diskusných platforiem som si všimol, že vždy, keď moderátori odstránia nejaký obsah, konšpiračné teórie iba naberajú na sile. (…) Preto šírenie pravdy vždy bude efektívnejšou stratégiou, ako venovať sa cenzúre.“

Pavel Valerievič Durov v roku 2013. 

Kto to celé zaplatí?

Durov je jediným vlastníkom Telegramu a zároveň pokrýva všetky finančné náklady. Na jednej strane to predstavuje výhodu – môže si plniť svoju idealistickú misiu bez toho, aby sa zodpovedal záujmu vplyvných akcionárov, predával dáta používateľov tretím stranám alebo hyzdil používateľský zážitok otravnou reklamou. Na druhej strane – služba takýchto rozmerov stojí dosť peňazí a dlhodobo sa nedá udržať z majetku jedného človeka, čo vytvára istú zraniteľnosť. Čo by sa napríklad stalo, keby obaja Durovovci zomreli? Čo sa stane, keď im dôjdu peniaze?

Keďže Telegram medzičasom narástol do gigantických rozmerov, čelí dnes výzve: Ak má byť rast udržateľný, táto sociálna sieť musí produkovať zisk, ktorého zdrojom je štandardne inzercia. Ako to však urobiť bez toho, aby sa z Telegramu stal len ďalší Messenger, ktorý stavia zisk nad súkromie a používateľskú prívetivosť?

Prvotným plánom bolo vyvinúť blockchainovú platformu TON a kryptomenu Gram, ktorá by bola zviazaná s Telegramom, čo by umožnilo profitovať bez zapojenia reklám. Nič by to nezmenilo na jeho nezávislosti a zároveň by to financovalo jeho chod. Pavel s Nikolajom na tento projekt vyzbierali od investorov takmer dve miliardy dolárov, vyvinuli technológiu a – všetky plány nakoniec museli zrušiť z rozhodnutia amerického súdu. Keďže USA ovládajú dolár a prostredníctvom neho majú páky na svetovú ekonomiku, zákaz platil globálne.

Druhý pokus zabezpečiť Telegramu príjem prišiel na jeseň minulého roka. Tentoraz už ráta s inzerciou, ale aj tu Durovov tím ide mimo zabehaných chodníčkov. Prvá vec, ktorú si všimne bežný používateľ, je, že medzi súkromnými chatmi Telegramu sa mu – na rozdiel od Messengeru – nezobrazujú reklamy. Tzv. sponsored messages (sponzorované/platené správy), čo je telegramovský termín pre inzerciu, sú navrhnuté tak, aby boli čo najmenej vtieravé.

Môžu mať maximálne 160 znakov, zobrazujú sa iba vo veľkých verejných kanáloch, ktoré majú nad 1000 členov, a to až vtedy, keď ste dočítali všetky nové príspevky. Platí pravidlo jedna sponzorovaná správa na jeden kanál. Cielenie reklám sa nezakladá na analýze používateľských dát, ale len na hlavných témach daných kanálov, takže zobrazená inzercia je relevantná aj bez toho, aby sa narušilo súkromie používateľov. Telegram sa navyše delí o časť zisku z reklám s administrátormi kanálov, ktoré mu umožnili zarobiť.

Tak či tak, Telegram zatiaľ nie je samoudržateľný a ťažko povedať, či tento problém vyrieši alternatívny prístup k inzercii. Z toho vyplývajú seriózne obavy, či jedného dňa neskončí v rukách veľkých hráčov zo Silicon Valley. Stalo sa to napríklad WhatsAppu, ktorý kúpil Facebook, alebo bezpečnej chatovacej službe Wire, ktorú teraz vlastní Amazon. Možné je aj to, že Telegram sa rozhodne vytvárať zisk z veľkého množstva dát, ktoré má uložené na svojich serveroch, ako to robí Google, Facebook či Amazon.

Napokon, častým argumentom, ktorý obhajuje postoj tejto trojice k reklamám a zberu súkromných dát, je, že tieto spoločnosti musia služby, ktoré stovkám miliónov ľudí poskytujú bez poplatkov, nejakým spôsobom speňažiť. Uvidíme, či sa Telegramu tento argument podarí vyvrátiť.

Test autoritármi

Telegram si väčšiu pozornosť Slovákov získal až počas bieloruských protestov spred roka a pol, keď sa telegramový kanál spravodajského servera Nexta stal zdrojom neskreslených informácií pre bieloruských občanov a prostriedkom organizácie protestov. Telegram bol jedným z hŕstky komunikačných prostriedkov, ktorým sa podarilo vyhnúť cenzúre, čím naplnil svoje poslanie – umožnil občanom komunikovať v súkromí a bez cenzúry. Podobnú úlohu zohral aj v Hongkongu a Iráne.

Je jasné, že Durovova sieť je tŕňom v oku mnohým autoritárom, ktorí potrebujú kontrolovať, aké informácie obyvateľstvo konzumuje, aby sa udržali pri moci.

Z toho dôvodu pred pár rokmi došlo k ďalšej kolízii Putinových požiadaviek s Durovovými princípmi. Telegram odmietol Federálnej bezpečnostnej službe poskytnúť šifrovacie kľúče, ktoré by umožnili monitorovať súkromné konverzácie. Odpoveďou bolo celoštátne blokovanie tejto sociálnej siete, ktoré sa začalo v roku 2018. Vedenie sociálnej siete vedelo, čo sa chystá, takže ešte kým sa blokáda začala, podarilo sa im pripraviť sa.

Dopadlo to tak, že Telegram bol počas dvoch rokov blokovania bezproblémovo dostupný z väčšiny ruského územia a zažíval stabilný nárast používateľov. Ruské autority si uvedomili, že celoštátny ban nemá žiadny význam, a v roku 2020 blokovanie zrušili.

Na porovnanie, technologickí giganti, ktorí vznikli v USA, krajine občianskej slobody a demokracie, majú ohybnejšie chrbty ako Rus Durov. Napríklad v jednom z predchádzajúcich článkov som písal, ako Apple značne znížil svoje štandardy ochrany súkromia, keď naň zatlačila čínska vláda, či ako jej umožňuje rozhodovať o tom, ktoré aplikácie budú dostupné v tamojšej verzii App Store.

V inom článku som zase spomínal, že Zuckerberg sa rozhodol spolupracovať s vietnamskými komunistami, keď mu pohrozili vypnutím Facebooku na svojom území. Našlo by sa ešte mnoho ďalšieho.

Na ospravedlnenie takýchto činov sa väčšinou používa tvrdenie, že je lepšie urobiť ústupok, ako sa nechať vypnúť úplne, pretože prázdne miesto na digitálnom trhu by pravdepodobne zaplnila nejaká spoločnosť, ktorú má autoritárska vláda plne pod kontrolou, a občania danej krajiny by na tom mohli byť ešte horšie. Stratégia Telegramu ukazuje, že existuje ešte iná možnosť – zločineckým režimom sa postaviť na odpor a neuspokojiť sa s pochybnými kompromismi.

Telegram je do dnešného dňa zablokovaný vo viacerých autoritárskych krajinách, napríklad v Iráne alebo Číne. Infraštruktúru, ktorá vznikla počas odboja voči ruskému tlaku a dostala meno Digital Resistance (Digitálny odpor), chce využívať na boj proti cenzúre v týchto krajinách a hľadanie nových spôsobov, ako odolávať podobným autoritárskym krokom.

Uvidíme, ako obstojí v súčasnej situácii. Jedna vec je odolať tlaku prezidenta, ktorý by v časoch mieru rád špehoval svojich občanov, a druhá vzoprieť sa šialencovi, ktorý pre víťazstvo vo vojne urobí všetko. To privádza k otázke, aká bezpečná je architektúra Telegramu.

Screenshot telegramového kanálu spravodajskej televízie Nexta. Na fotke je protivojnový protest v Petrohrade zo 6. marca. 

Sú dáta v bezpečí? alebo Najlepšie je, keď nemusíte veriť nikomu

Web Terms of Service, Didn’t Read (Podmienky služby, nečítal som), ktorá sa venuje hodnoteniu zmluvných podmienok jednotlivých internetových služieb z hľadiska používateľa a jeho súkromia, udelil Telegramu známku B (pre porovnanie: Facebook – E, WhatsApp – E, Google – E). Takéto dobré hodnotenie dostal z viacerých dôvodov.

Všetky verzie aplikácie sú open-source, majú otvorený zdrojový kód, čiže ktokoľvek dostatočne znalý informatiky môže presne zistiť, čo presne tento softvér robí. Tým sa eliminuje hrozba, že Telegram za chrbtom používateľov bude robiť niečo nekalé.

Ďalší dôvod je, že táto služba transparentne informuje o tom, ktoré používateľské informácie ukladá a načo to robí. Používateľ môže v ktoromkoľvek momente zmazať všetky osobné dáta a Telegram si ich nenechá. Keďže s nimi neobchoduje ani ich nezdieľa s tretími stranami ako iné spoločnosti, nemá na to dôvod.

Kritici Telegramu často upozorňujú na to, že predvolene nepoužíva end-to-end šifrovanie (e2e). Ide o najbezpečnejší spôsobom komunikácie, keď sa dáta obyčajne ukladajú iba na zariadenia používateľov, ktorí spolu komunikujú (v niektorých prípadoch sa dáta ukladajú aj na servery v zašifrovanej podobe). Na týchto zariadeniach sú zároveň šifrovacie kľúče. Keď jeden používateľ odošle správu druhému, jej obsah sa pomocou šifrovania zmení na nezmyselnú zmäť znakov, ktorú dokáže do jej pôvodnej podoby dostať iba identický súbor šifrovacích kľúčov, ktorý sa nachádza na zariadení príjemcu. Ak niekto správu odchytí „po ceste“, nič z nej nezistí.

Telegram namiesto toho ukladá konverzácie na svoje servery, ktoré sú poriadne zašifrované, ale majú zatvorený zdrojový kód. 

Veriť Telegramu znamená veriť Durovovi a jeho zamestnancom. Vzhľadom na Durovovu osobnú históriu nie je veľký dôvod mu neveriť. Horšie to je s jeho personálom – pokiaľ sa niekto z nich z rôznych príčin (úplatok, vydieranie) rozhodne zdieľať šifrovacie kľúče s treťou stranou, súkromie miliónov používateľov môže byť minulosťou. Podobný dôsledok môže mať jeden vydarený hackerský útok na servery Telegramu.

Najlepšie je, keď nemusíte veriť nikomu. Preto Telegram umožňuje e2e videohovory a takzvané secret chats. Pokiaľ chcete s niekým riešiť citlivé záležitosti, napríklad ako novinár, ktorý komunikuje s ruským organizátorom protivojnových protestov, môžete si vytvoriť e2e šifrovaný tajný chat, ktorý však bude fungovať len na zariadení, na ktorom ho začnete.

Tu vidno, že Telegram nie je orientovaný priamo na najvyšší level súkromia – používať tajné chaty nie je používateľsky veľmi príjemné, naozaj sa hodia len na zvláštne prípady. Ak patríte k ľuďom, ktorí si cenia svoje súkromie nadovšetko, zvoľte Signal, ktorý je podľa odborníkov z bratislavskej IT firmy Gerulata Technologies „zlatým štandardom z hľadiska bezpečnosti“. Ale aj Telegram považujú za „veľmi bezpečnú aplikáciu“. 

To vedie k otázke, ako bezpečne je Telegram vystavaný. Pokiaľ je totiž aplikácia zle spravená, nepomôže ani e2e šifrovanie. Príkladom je WhatsApp, ktorý o sebe síce tvrdí, že je vďaka e2e súkromný a bezpečný, ale v skutočnosti má vo svojej bezpečnosti dieru za dierou, takže súkromie neochráni, nehovoriac o tom, že používateľské dáta zdieľa s tretími stranami.

Telegram nemá žiadne veľké škandály so zabezpečením. Nedávna správa, ktorá skúmala viaceré chatovacie služby, ukazuje, že Telegram sa vzhľadom na bezpečnosť drží veľmi dobre. Dlhší čas panovali obavy okolo šifrovacieho protokolu Telegramu, pretože ten špeciálne vytvoril jeho technický tím, takže išlo o novinku.

Ako však ukazuje štúdia z roku 2020, obavy neboli namieste. Servery sa navyše nachádzajú v rôznych krajinách sveta, šifrovacie kľúče sú rozsekané na časti a nikdy sa nenachádzajú na rovnakom mieste ako dáta, ktoré chránia. Ale tak či tak, v histórii Telegramu sa našli isté nedokonalosti, preto si nemôžeme byť istí jeho absolútnou bezpečnosťou.

Natíska sa otázka, prečo Telegram nepoužíva e2e, pokiaľ mu ide o bezpečie a súkromie. Durov to v roku 2017 vysvetlil takto: Takýto prístup je používateľsky prívetivejší. Všetky dáta sú zálohované na šifrovaných serveroch, takže pokiaľ vám napríklad smartfón prejde traktor, po prihlásení na novom mobile môžete bez problémov pokračovať v konverzáciách, ktoré ste začali pred incidentom s traktorom. Ak by bol Telegram e2e, s vaším mobilom by pošli aj šifrovacie kľúče.

Samozrejme, je možnosť si dáta manuálne zálohovať. Ale bežný používateľ to nerobí ani nikdy robiť nebude. Populárne e2e služby (WhatsApp, Viber) to robia zaňho, no podľa Durova zálohujú dáta na cloudových serveroch takým spôsobom, že celý princíp e2e šifrovania stráca zmysel.

E2e šifrovanie prináša mnoho technologických problémov, ktoré sa prejavia v menšej používateľskej prívetivosti, napríklad by nebol tak jednoducho dostupný z viacerých zariadení súčasne. Keďže bol Telegram zamýšľaný ako bezpečná a etická alternatíva, ktorá má svojimi funkciami prevyšovať mainstreamovú konkurenciu a tým osloviť masy, je pochopiteľné, že nepoužíva e2e predvolene.

Pokiaľ v niekom vyvoláva pochybnosti ruský pôvod Telegramu, môže byť pokojný. Vedenie Telegramu bolo najprv v Berlíne, potom sa presunulo do Dubaja. Ale táto služba nie je centralizovaná, servery sú rozmiestnené po viacerých krajinách, v Rusku nie je ani jeden. Telegram tam dokonca nemá ani kancelárie. Durov je síce pôvodom Rus, ale po incidente s VKontakte Rusko opustil, získal občianstvo v ostrovnom štátiku Svätý Krištof a Nevis a s bratom cestoval po svete. Aktuálne je občanom Francúzska.

Durov medituje v Dubaji, rok 2021. 

Zneužívanie slobody

Pri zrode Telegramu stál konflikt s Putinovým režimom. V jeho DNA je preto zasiaty odpor voči cenzúre a autoritárskej kontrole. Výsledkom je nechuť jeho vedenia mazať príspevky v kanáloch a blokovať aj nebezpečné organizácie, takže sa stáva útočiskom dezinformátorov a extrémistov, ktorých vypol Facebook či Twitter.

Keďže na Telegrame neexistuje žiadny newsfeed ani algoritmy, ktoré by filtrovali obsah či uprednostňovali nenávistné prejavy, na rozdiel od Facebooku sa o ňom nedá povedať, že vytvára škodlivé prostredie. Je to skrátka efektívny nástroj, ktorý sa dá zneužiť. 

Telegram je zároveň výzvou západnému videniu sveta. My čoraz viac uprednostňujeme reguláciu a cenzúru pred nemoderovanou diskusiou – a často na to máme dobré dôvody, napríklad extrémizmus či dezinformačné kampane –, až sa nebezpečne blížime k americkej cancel culture. Telegram predstavuje druhý pól, ktorý môže byť tak isto nebezpečný.

Pokiaľ niekto zneužíva technológiu na šírenie dezinformácií či iné zlo, my na Západe ihneď kričíme Vypnúť!, zatiaľ čo Durov s povytiahnutým obočím len sucho skonštatuje čosi v zmysle, že extrémisti zneužívajú aj jazyk, takže možno by sme mali ostro regulovať aj ten (za čo mu západný woke establišment aj zatlieska a hneď sa dá ochotne do práce).

Zostáva však otázka, či ľudia, ktorí tento nástroj vytvárajú, nemajú aj niesť zodpovednosť za to, čo umožňuje.

Telegram takto zneužívajú rôzni kriminálnici, či už na zdieľanie ilegálnej pornografie, organizovanie zločineckých skupín (napr. ISIS či extrémna pravica), pašovanie drog, alebo šírenie extrémistických a nenávistných prejavov. Kritici z toho vyvodzujú, že Telegram je nemoderovateľná sociálna sieť, na ktorej si každý môže robiť, čo chce, bez zodpovednosti za svoje činy.

Keďže jeho servery sú rozmiestnené po viacerých krajinách sveta s rôznymi jurisdikciami a politickým étosom, podstatne to sťažuje možnosť kontroly štátnych aparátov nad touto sieťou – ak by voči Telegramu chcela nejaká krajina podniknúť drastickejší krok, napríklad mu zákonne prikázať spoluprácu s tamojšou tajnou službou, musela by sa v tom spojiť s ostatnými krajinami, aby toto rozhodnutie malo efekt. Niečo také je veľmi nepravdepodobné. Výhodou aj nevýhodou je to isté – Telegram je len ťažko regulovateľný.

Odborníci z bratislavskej firmy Gerulata Technologies (ďalej GT), ktorá sa zaoberá monitorovaním a analýzou nebezpečného obsahu v online priestore, pre Postoj opísali svoje skúsenosti s nebezpečnými skupinami na slovenskom Telegrame. Kvôli vlastnému bezpečiu nechceli byť menovaní.

„Z nášho pohľadu je na Slovensku Telegram prostredím, kde vo zvýšenej miere pôsobia dezinformačné skupiny a extrémisti,“ hovoria. Títo ľudia chápu, že tradičné sociálne siete „smerujú k vyššej miere regulácie“, a teda že tam nemajú budúcnosť. „Preto už dlhší čas pracujú na tom, aby svojich followerov presunuli na Telegram, ktorý vnímajú ako bezpečnú a neutrálnu platformu. Počty ľudí na telegramových kanáloch a skupinách sú menšie ako napríklad na Facebooku, ale atmosféra je podstatne radikálnejšia.“

Ide predovšetkým o krajne pravicové zoskupenia a konšpiračné skupiny. „Napríklad populárny je kanál Dannyho Kollára, ktorý publikuje veľké množstvo antisemitského a rasistického obsahu a kombinuje ho s konšpiračnými teóriami o svetovláde a kovide,“ vysvetľujú odborníci z GT. (Prezrieť obsah tohto kanálu si čitatelia môžu tu.)

Za hlavný problém tu nepokladajú prístup Telegramu, ale štátnych autorít. Problematické na Telegrame nie sú súkromné správy medzi ľuďmi, na ktorých čítanie by bolo treba prelomiť šifrovanie, čo pokladajú za nemožné, „ale práve kanály, ktoré oslovujú tisíce ľudí plošne, čiže fungujú ako malé digitálne médiá. Tie najnebezpečnejšie kanály, aspoň v slovenskom prostredí, nie sú žiadnym spôsobom skryté a nesnažia sa vystupovať anonymne“.

Štát by teda mohol zasiahnuť, ale z nejakých príčin to zatiaľ veľmi nerobí. „Ale myslíme, že v tomto sa posúvame k lepšiemu. Chápeme to tak, že aj vyšetrovať napríklad telegramový kanál a trestne stíhať jeho admina si vyžaduje vyvinúť si nejaké postupy a precedensy, aby sa to potom dalo robiť rýchlo a efektívne,“ opisuje GT.

„Niektorí ľudia na Telegrame si myslia, že sú na nejakom území nikoho, kde neplatia žiadne zákony a spravodlivosť na nich nedosiahne. To je ilúzia a bolo by dobré z tej ilúzie ľudí prebudiť. Štát by mohol a mal byť výrazne aktívnejší,“ dodávajú.

Dvojitá úloha Telegramu v Putinovej vojne

Na druhej strane, existujú náznaky, že Telegram nie je taký nemoderovateľný, ako tvrdia jeho kritici. Jedným z nich je, že Telegram od roku 2015 blokuje teroristické kanály a v roku 2019 spolupracoval s Europolom na projekte, ktorého cieľom bolo efektívnejšie potláčať teroristický obsah.

Výsledkom bolo viac ako 43-tisíc zablokovaných kanálov a botov (bot je chatovací robot, telegramový účet, za ktorým stojí nejaký program a môže ho zdarma vytvoriť hocikto a dať mu ľubovoľný účel – pomáhať používateľom s orientáciou v appke, predávať lístky na koncert, šíriť ilegálne porno…). Podľa úradníkov z USA bol tento záťah mimoriadne úspešný a zdá sa, že má trvajúci účinok.

V roku 2020 Telegram zablokoval vyše 350-tisíc botov a kanálov, ktoré patrili teroristom a ľuďom zneužívajúcim deti.

Ďalší príklad je veľmi aktuálny: Keď Európska únia uvalila sankcie na médiá šíriace kremeľskú propagandu, Facebook, Twitter, YouTube aj TikTok ich poslušne začali blokovať. Preto mnohé z nich zvýšili svoju aktivitu na telegramových kanáloch. Cez ne začali šíriť dezinformácie o vojne s cieľom podkopať podporu západných krajín Ukrajine. Telegram sa po naliehaní orgánov EÚ rozhodol na jej území blokovať všetky tieto kanály.

Problémom zostáva, že tieto nástroje hybridnej vojny zostávajú funkčné na území Ukrajiny a Ruska. Telegram teda zohráva dvojitú úlohu: na jednej strane sprostredkováva povzbudzujúce prejavy prezidenta Zelenského či pravdivé informácie o vojne vrátane záberov z ukrajinských ulíc cez kanál Nexta, na druhej strane umožňuje šírenie klamstiev a protiukrajinskej propagandy.

Durov sa na to pokúsil reagovať správou v ruštine, kde hovoril, že zvažuje dočasné odstránenie všetkých kanálov až do konca krízy v krajinách, ktorých sa týka, pretože mnohé šíria „neoverené informácie“ o vojne a firma nemá prostriedky posudzovať jeden za druhým. To sa stretlo s masívnym odporom lokálnych používateľov, mnohí tvrdili, že Telegram je pre nich dôležitým zdrojom nezávislých informácií. Durov zo svojho zámeru vycúval s tým, že odporúča si informácie overovať a neveriť hneď všetkému.

Spolupracuje Durov s ruskými tajnými?

Príbeh Telegramu sme začali rozprávaním o tom, ako Durovovci museli opustiť vlastnú profitujúcu firmu a odísť do exilu, pretože odmietli kolaborovať s Putinom a zradiť mu súkromie svojich používateľov. Ale dnes sa ozývajú obavy, či je Telegram pre Ukrajincov naozaj bezpečný.

Viaceré články upozorňujú, že predvolene nepoužíva e2e šifrovanie, čiže dáta nemajú najvyšší stupeň ochrany. Kamiľ Galejev, ruský historik, analytik a publicista, ktorý žije vo Washingtone, uverejnil niekoľko tweetov, ktoré kritizujú Telegram.

Upozorňuje, že ruská spravodajská služba zbiera informácie o Ukrajincoch a ich vojakoch prostredníctvom celého ekosystému kanálov, skupín a botov, urobil dokonca ich „veľmi neúplný“ zoznam. (Iba pripomeniem, že boty a channely vytvárajú používatelia bez akéhokoľvek prispenia Telegramu.)

Ruskí pohraničníci sa podľa Galejeva emigrujúcich Rusov aktuálne pýtajú, či majú nainštalovaný Telegram. Vyvodzuje z toho, že Telegram by mohol kooperovať s ruskými orgánmi, a Durova obviňuje, že nejakým spôsobom dlhodobo spolupracuje s Putinovými tajnými.

Nie sú skutočné dôkazy, že by šéf Telegramu kolaboroval, a všetko, čo doteraz robil, hovorí o opaku. Durov sa tieto pochybnosti snaží rozptýliť príspevkom na svojom kanáli zo 7. marca. Píše v ňom, že jeho mama pochádza z Kyjeva a viacero jeho zamestnancov je z Ukrajiny, takže táto vojna má preňho aj osobný rozmer.

Ďalej pripomína, že v Rusku už dlho nežije, nemá tam žiadne firmy ani zamestnancov, a upozorňuje, že to bol práve konflikt s ruskou vládou, v ktorom stál na strane proeurópskych Ukrajincov, čo ho vyhnalo z vlastnej firmy a domoviny.

„Stojím na strane našich používateľov za každých okolností. Ich právo na súkromie je posvätné. Teraz – viac ako kedykoľvek predtým,“ uzatvára.

No súčasne o Durovovom pozadí a súčasnom fungovaní toho nevieme dosť, aby sme mohli vylúčiť akékoľvek previazanie s ľuďmi okolo Putina, ktorí by naňho mohli mať vplyv. To, že žiadne zraniteľné miesto nevidíme, neznamená, že neexistuje.

Preto nikdy nemožno úplne vylúčiť, že si tajná služba nájde nejaké páky a vedenie Telegramu nepritlačí k stene. Pokiaľ súkromné dáta nie sú uložené výhradne na našich zariadeniach, ale na serveroch a šifrovacie kľúče má Durovov tím, nikdy nemôžeme povedať, že sú stopercentne v bezpečí.

Nedôvera sa na rozdiel od dôvery zakladá na tvrdých dôkazoch. Pokiaľ sa nechceme priblížiť konšpirátorom, musíme povedať, že Telegramom si síce nemôžeme byť istí, ale zatiaľ nám nedal dôvod na nedôvere. No aj tak – mali by sme mať oči na stopkách.