Slovenský parlament schválil návrh zákona, ktorým sa zavádza platená otcovská dovolenka po narodení dieťaťa. Poslanci prijali aj zákon, ktorý umožní deťom prispievať zo svojho platu k dôchodkom svojich rodičov. A podľa ministerstva financií je na dobrej ceste možnosť využiť nevyčerpané eurofondy na pomoc s drahými energiami. Všetky tri návrhy výrazne pomôžu slovenským občanom. A pri všetkých troch cítime v KDH aj osobné zadosťučinenie, lebo sa s nami spájajú oveľa viac, než sa nahlas hovorí.
Mnohé politické strany a ich lídri sa dnes tvária, že priniesli veľký vynález. Pritom treba aj pre historickú pamäť povedať, že v konkrétnych prípadoch sa iba vrátili k návrhom, ktoré KDH presadzovalo roky. Jeden z nich ponúklo už pred viac ako pätnástimi. A bolo by fér nezabúdať na to vo verejnej diskusii. Aj to je cesta k spravodlivému spravovaniu našej krajiny a k šanci na rozumnú politickú budúcnosť, z ktorej budú ťažiť občania.
Prorodinnou politikou sa dnes oháňa takmer každá strana. Ale KDH ju dalo do stredu svojho programu, keď Slovensko o dnešných lídroch či politických zoskupeniach ani len netušilo. V čase, keď táto téma nebola trendy a neprinášala lacné politické body.
Dnes sa takmer nenájde strana, pre ktorú by rodina „akože“ nebola prioritou. Lídri sa predháňajú v navrhovaní neodborných, ale o to ľúbivejších riešení. Lebo to letí. A potom tu zasvietia tie, ktoré preveril čas.
Rozsiahly balík prorodinných opatrení vrátane otcovskej dovolenky KDH predstavilo v rámci rodinného volebného programu v roku 2006. Takého Igora Matoviča a ďalších „autorov“ rodinnej politiky vtedy nikto nepoznal. Pred 15 rokmi, v roku 2007, KDH zákon o otcovskej dovolenke predložilo do parlamentu, národná rada ho neschválila.
Rovnako v roku 2006 KDH predstavilo návrh, aby zamestnanci mohli zo svojich odvedených daní dať 1500 slovenských korún ročne svojim rodičom ako príspevok k penzii. Ani tento návrh parlament pred desiatkou rokov neschválil. Samozrejme, návrh o otcovskej dovolenke, ako aj ďalšie opatrenia pomáhajúce rodine či spravodlivej sociálnej politike, KDH do národnej rady predkladalo opakovane. Lebo základom dôslednej konzervatívnej politiky nie je kričať, ale byť vytrvalými a konzistentnými.
Vládu sme už vlani vyzvali na schválenie zákona o energetickej chudobe, v máji sme navrhovali zriadenie krízového štábu, ktorý by pripravil a dozeral na plán pomoci pred vysokými cenami energií. V septembri sme kabinet verejne žiadali o rokovania s Európskou komisiou o presune nevyčerpaných eurofondov na drahé energie. Prvé signály ukazujú, že Slovensko v tejto žiadosti o využitie európskych prostriedkov môže byť úspešné, lebo vláda sa v tejto veci rozhýbala. Pri ďalších opatreniach k energiám zatiaľ jej reakcia chýba.
Je naša zásluha, že tieto návrhy dnes padajú na úrodnú pôdu? O tom táto debata nie je. Treba oceniť prácu každého, kto pre ich prijatie urobil maximum. Pripomíname len, povedané akademicky, že „uvádzať zdroje“ je správne. Nie pre pohladkanie ega ich autora. Ale napríklad aj preto, aby sme zabúdaním na ne nepovzbudzovali mocenské chúťky extrémistov, ktorí zdroje nielen neuvádzajú, ale navyše hanebne krivia fakty. S obrovským rizikom pre krajinu. Všetko so všetkým súvisí.
KDH bolo, je a bude prorodinná a konštruktívna politická sila. Sme kompetentní v ekonomickej oblasti, odmietame populizmus a predovšetkým trváme na svojich hodnotách. Budeme v tom pokračovať, kým Slovensku nevrátime nádej na normálny život.
Lebo KDH je tu a treba s ním počítať ako s pevnou základňou, ktorú preveril čas, a ona obstála. Zároveň treba rátať aj s tým – a mnohí si to uvedomujú stále viac –, že v rozpoložení, v akom sa nachádza naša krajina, sa bez KDH len ťažko dá vybudovať solídna a stabilná cesta. Bude fajn vzájomne si potom spomenúť, že sú tu tí, ktorí radi hrali férovú hru.